Prvý deň

Z autobusu vystupujeme o 10-tej hodine v meste Jaroměřice nad Rokytnou. V meste je krásny mohutný zámok z prvej polovice 18. storočia s pekným parkom. Nadmorská výška mesta je 422 m n.m. Rýchlo si dávame poriadnu gulášovku v krčme, k tomu pivko a už aj štartujeme. Žltá značka nás vedie okolo zámku a cez most, kde po prvý raz vidíme riečku Rokytnú, ktorá nás bude odteraz sprevádzať až do cieľa. Uličkou medzi domčekmi sa dostávame za mesto. Najprv cez polia a okolo kravína sa dostávame k prvému mlynu na našej trase. Prechádzame krížom cez kameňolom Královec, mostom prekročíme riečku a po asfaltke sa dostávame do obce s pre nás takmer nevysloviteľným menom Příšťpo. Počasie nám praje, slniečko pečie a tak nemôžeme vynechať malý obchodík a ochutnať fľaškové pivo. Po pár minutách pokračujeme a značka nás vedie tesne okolo riečky do lesa. Po poslednej víchrici sú po celej trase popadané stromy. Podliezame, preliezame a obchádzame. Mohutné smreky a borovice vyvrátené aj s koreňmi ešte nestačil nikto odstrániť a ani prerezať cestu.

Chodník nás vedie po ľavom brehu riečky, ktorá sa prediera dolinou. Chvíľu ideme po pohodlnej lesnej ceste, chvíľu chodníčkom po príkrom svahu, kde nám hrozí zrútenie do rieky. Inokedy sa zasa dolina rozšíri a krásne rozkvitnuté lúky sú plné vône. Potom sa pohybujeme pod mohutnými skalnatými bralami a rieka sa začína zasa rozbiehať. Z celej krajiny sála pokoj a pohoda. Dostávame sa ku smerovníku U spáleného dubu, ktorý leží v nadmorskej výške 400 m n.m. Za cca 10 km bol spád riečky iba 22 metrov. A tak nie je čudné, že žiadna divoká rieka to nie je. Po pár hodinách pochodu už vieme, že ak rieka spomalí tok a začne sa rozťahovať do šírky, o chvíľu nájdeme nejakú hať a od nej udržiavaný náhon k mlynu. Rieka sa naozaj niekde takmer úplne zastaví a mňa len mrzí, že som si nezobral zo sebou svoju malú pytliacku udičku.

Okolo tretej hodiny vstupujeme do prvej dediny – do Biskupíc. V dedinke je mŕtvo. Obchod je už zatvorený a krčma ešte nie je otvorená. Našťastie prichádza mladá a pekná pani krčmárka, ktorá nám načapuje dobré pivko. Z Biskupíc postupujeme okolo pekného zrekonštruovaného mlyna a značka nás začne viesť do hory okolo roklinky v lese. Vystúpime až na polia a potom asfaltkou schádzame do nejakého rekreačného strediska. Míňame ďalší, tentokrát Kašparúv mlyn, až nás značka zasa začne vyvádzať na vrch údolia až ku štátnej ceste. Tu sa prudko stáča nazad k riečke a tabuľa nás informuje, že sa tam nachádza ranč U rieky. My sa však rozhodujeme inak a po štátnej ceste prichádzame asi o 19:30 hod. do obce Tavíkovice. V obci sa nachádza pekný zámok, nový kostol nezvyklej architektúry a reštaurácia, v ktorej nemajú nič na jedlo, ale zato smrad ako na staničných pisoároch. Dáme rýchle pivko a schádzame okolo zámku k Tavíkovskému mostu. Tu už takmer potme si nájdeme pod širákom dobrý nocľah. Dnešná etapa mala cca 27 km a my už toho máme naozaj dosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Druhý deň

Dobre vyspatí a oddýchnutí sme po raňajkách už o ôsmej na ceste. Chodník je zasa zavalený stromami, ale nie je to až také hrozné. Horšie je to, že vedie po boku strmých strání, kde sa len tak-tak udržíme s batohmi. Míňame pekný Bendúv mlyn a rekreačné stredisko, mostom prechádzame na druhú stranu rieky a mostíkom prekračujeme prítok, potok Rouchovanku. A zasa nás čaká divoký kozí chodník a za ním ďalší rekr. tábor aj s bazénom na odpis. U Valovho mlyna prechádzame na druhú stranu rieky a potom sa hádam najdivokejším chodníkom nad riekou dostávame cez osadu Alínkov až štátnu cestu a po nej do obce Tulešice. Je štátny sviatok a tak je všetko zatvorené. Smutne stúpame dedinou po hlavnej ceste a zrazu vidíme veselú partiu sediacu pred obchodíkom. Nenápadne sa votrieme a máme úspech. Náš sen o studenom pivku sa nám plní. Obedujeme a potom zasa stúpame dedinou až na vrch.

Mapa hovorí o tom, že značka sa stočí späť k rieke, ale ona bohužiaľ stále sleduje cestu a nám nezostáva nič, iba dvojkilometrový pochod asfaltkou až k mostu cez rieku. No a keď sme už tu, rozhodujeme sa, že to ešte potiahneme až do obce Vémyslice. Prichádzam tam asi o 14-tej hodine. Ale aj tu je všetko zatvorené. Chvíľu si obzeráme nástenku obce a potom sa bočnou ulicou dostávame späť k rieke. Mostíkom ju prekračujeme a dostávame sa na polia, a poľnou cestou do obce Rybníky. Nezdržujeme sa a cez polia prichádzame k hrádzi rieky, poriadne zarastenej žihľavou. V kraťasoch to nie je žiadna sláva a tak radšej schádzame na pole a ďalej k Týnskemu rybníku. Tu už, či sa nám chce alebo nechce, musíme na hrádzu. Chodník je veľmi zarastený, ale okolo 17-tej sa dostávame do Moravského Krumlova. No a samozrejme hneď do reštaurácie na nejaké dobré jedlo a pár pív. Prechádzame na modrú značku. Tunelom pod zámkom sa zasa dostávame k rieke a po asi hodine zakladáme náš dnešný tábor. Večerný oheň a dobrý čaj nás spoľahlivo uspia.

Tretí deň

Ráno nás modrá značka vytiahne na vrch doliny, kde leží obec s rovnakým menom ako rieka - Rokytná. Kostol, zábavný park pre deti, náučná tabuľa chodníka a už zasa klesáme do doliny k vode. Je vidieť, že sa blížime k civilizácii. Začína pribúdať chát a asfaltky. Stále nás sprevádzajú tabule náučného chodníka. Na hrebeni nad nami sa objavia budovy obce Budkovice a značka prechádza cez rieku a stúpa lesom k železnici. Chvíľu ju opisuje a potom zasa klesá k vode. Teraz už pohodlnou lesnou cestou postupujeme okolo množiacich sa chát a asi o jedenástej vychádzame na polia a pred nami je náš konečný cieľ- mesto Ivančice. Tu sa naša priateľka a spoločníčka Rokytná po 65 kilometroch spoluputovania vlieva do rieky Jihlavy. Lúčime sa s ňou a o 12-tej nasadáme na autobus smerom domov.

Rieka Rokytná spolu s prírodným parkom Rokytná tvoria zaujímavý fenomén v tejto poľnohospodárskej krajine. Pomerne hlboko umiestnené údolie s meandrujúcou riekou je z obidvoch strán zalesnené na vzdialenosť 2-4 km od toku rieky. Z množstva mlynov umiestnených na rieke je vidieť, že tok rieky bol vždy hojne využívaný a mnohé mlyny sú dodnes pekne udržiavané aspoň pre rekreačnú činnosť. Atmosféra trampských osád s totememi, stožiarmi a ohniskami je veľmi príťažlivá. Pokoj je najväčším pozitívom tohto málo navštevovaného kraja.