Trasa

1 deň: Klátova Nová Ves, Janova Ves – Javorový vrch – Čierny hrad – Zlatno – Člnok – Hrad Hrušov
2 deň: Hrad Hrušov – Jedľové Kostoľany – Veľká Lehota – NCH Vojšín – Starohutský vodopád – Drozdovo – Zámčisko
3 deň: Zámčisko – Veľký Inovec – Bukovina – Nová Baňa

V úseku Zlatno – Jedľové Kostoľany trasa vedie Ponitrianskou magistrálou, v úseku Veľký Inovec – Nová Baňa prechádza Rudnou magistrálou.

Z Topoľčian do Klátovej Novej Vsi

Prv, než vyrazím po lesných chodníkoch, musím vyriešiť dopravný rébus náväznosti spojov. Darmo sa dostanem do Topoľčian tesne po úsvite, spoj do obce Klátova Nová Ves mi odišiel pred nosom a ďalší ide až o desiatej. Stopovať v centre mesta je hlúpe, tak sa zjednám s taxikárom, ktorý ma za 350 Sk odvezie do Klátovej Novej Vsi. V rýchlosti si prezriem areál barokového kaštieľa. Hlavnú pozornosť venujem druhému, renesančnému, ktorý v minulosti predstavoval opevnenú tvŕdzu, kde sa vyberalo mýto. V malom obchode dokúpim nejaké potraviny a osviežim sa pivkom. Rýchlo prejdem do miestnej časti Janova Ves. Tu sa začína žltá značka, ktorá ma povedie cez Javorový vrch do obce Zlatno.

Pod Javorovým vrchom

Hneď za dedinou sa dostávam do oblasti zahalenou prízemnou hmlou. Občas presvitne slnečný lúč, ktorý dotvára tajomnú atmosféru. Zadumaný míňam odbočku k salašu Kostrín, ktorý je obľúbeným cieľom pre rodinné výlety. Konečne prichádzam k horárni Cibajky. Tá sa nachádza v oblasti Klátovského krasu. Toto územie je charakteristické výraznými črtami starého skrasovatenia. Známe je aj pomenovaním Cibajský kras, v ktorom sa nachádzajú jaskyne V lome a Brloh. Kúsok povyše sú ruiny bývalej vápenky. V jej areáli stojí voľne prístupný senník a stodola, kde sa dá pohodlne stráviť noc. Vedieť o tejto možnosti, určite by som išiel z Bratislavy v piatok poobede, tu prespal a ráno pokračoval. Takto uvažujúc dostávam do nôh ďalšie kilometre. Prichádzam k lesníckej chate s malým altánkom, kde raňajkujem. Za chatou značka prechádza do doliny Onžiarskeho potoka, ktorou prudko stúpam až k pivnici pod Javorovým vrchom. Tento objekt pod hrebeňom Tribeča poskytuje možnosť núdzového bivaku. Z blízkeho prameňa naberám vodu a krátky výstup ma privádza na rúbaniská pod vrcholom Javorového vrchu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Výhľady

Dnes ráno je vzduch krištáľovo čistý, bez oparov. Preto už z prvého rúbaniska vidieť doďaleka. Povyše, z ďalšieho, je výhľad, ktorý mi doslova vyráža dych! Na obzore spoznávam hrebeň Vtáčnika, Nitrické vrchy, Malú Maguru a sídla Hornej Nitry. Korunku výhľadu nasadzuje pohľad na Veľkú a Malú Fatru. Kľak, Martinské hole a v diaľke zasnežené vrcholky velikánov Krivánskej časti, ktoré sú vzdialené takmer 100 km! Dlho sedím na pni a vrývam si tento obraz do pamäti.

Na vrchole Javorového vrchu

Pomaly sa presúvam k bralu, ktoré tvorí vrchol Javorového vrchu. Ten je zarastený lesom, v ktorom vidieť popadané brvná bývalej rozhľadne. Nielen ja, ale aj celá široká turistická verejnosť by privítala jej obnovenie. Veď výhľady, ktoré sú z nižšie položených rúbanísk, dávajú tejto stavbe opodstatnenie.

V okolí Čierneho hradu

Po zápise do vrcholovej knihy začínam klesať južným smerom. Zakrátko prichádzam na okraj rúbaniska. Odtiaľto sa otvárajú pohľady juhovýchodným smerom. Pod sebou mám inverznou oblačnosťou zahalené Požitavie, pričom sa z mora oblakov vynára rozložitý masív Pohronského Inovca. Moje nadšenie z tejto peknej scenérie nemá konca. Pred zostupom do Zlatnianskej doliny míňam ešte miesto, odkiaľ je pekne vidieť Veľký Tribeč a hrebeň pohoria. Klesnem k rázcestiu Pri obrázku, odkiaľ ma významová odbočka nasmeruje k ruinám Čierneho hradu.

Čierny hrad

Zakrátko stojím pod mohutnými valmi hradu. Za nimi sa nachádza vlastné jadro ruiny. Hrad vznikol na prelome 13. a 14. storočia. Nemal dlhú existenciu, lebo už koncom 14. storočia zaniká. Preto ma ani neprekvapujú jeho skromné ruiny. Jedinou nadzemnou pripomienkou stavieb je fragment múru v južnej časti areálu. Hrad bol vizuálne prepojený s neďalekými hradmi Gýmeš a Hrušov. Škoda, že toto prepojenie dnes zahaľuje les. Z valov sú výhľady iba severozápadným smerom na Veľký Tribeč.

V dedinke Zlatno

Po prehliadke hradu hútam, ako sa najlepšie presuniem do Zlatna. Vrátiť sa k rázcestiu Pri obrázku a ísť asfaltkou v doline sa mi veľmi nechce. Preto si zvolím trasu neznačkovanou cestou, ktorá vedie zo sedla ležiaceho severne od hradu. Zostup je pohodlný, vedie lesom popod hradný vrch až k hornému koncu dediny. Ako prvú hľadám krčmu. Nájdem ju v budove bývalej školy. Verte mi alebo neverte, je to hádam prvá dedinská krčma na Slovensku, kde sa nefajčí. Po dôslednom doplnení tekutín je čas postúpiť ďalej. V Zlatne sa napojím na červenú značku – Ponitriansku magistrálu, ktorá ma bude sprevádzať až po Jedľové Kostoľany.

Ponitrianska magistrála

Ponitrianska magistrála sa začína v Nitre. Smeruje cez Zobor a Žibricu severovýchodným smerom na Veľký Tribeč, kde sa odkláňa k Jedľovým Kostoľanom. Za obcou naberá severný smer do pohoria Vtáčnik. Cez jeho hrebeň prechádza do Handlovej, kde sa končí.
Zdroj: Krásy Slovenska 5 – 6/2005 (krátené)

Na vrchu Člnok

Za Zlatnom značka vedie krížom cez polia k lesu. Po dosiahnutí plochého hrebeňa sa stočím na juh a nevýrazným chodníkom prichádzam pod bralá vrchu Člnok. Skôr, než opíšem svoje pocity, dovolím si odcitovať Antona Kaisera, ktorý ho výstižne charakterizuje.
„Nenápadný, málo navštevovaný vrch v pohorí Tribeč prekvapí každého svojho návštevníka svojimi prírodnými krásami lesných dubových porastov a kremencových hôrok.“
Na jeho vrchole som aj ja príjemne prekvapený. Skalné bralá týčiace sa nad okolitý les dovoľujú pekné pohľady na hrebeň Tribeča. A to od najvyššieho bodu pohoria, Veľkého Tribeča, cez Javorový vrch až po oblasť nad Skýcovom. Podľa mapy identifikujem susedné kremencové hôrky Zlatnícku skalku, Ploskú a Veľký Lysec. Výhľad východným smerom obmedzuje les. Ale aj tak vidieť severné časti Pohronského Inovca.

Smer hrad Hrušov

Z vrcholu sa presúvam chodníkom, ktorý vedie riedkym lesom. Povedal by som, že priam čarovným lesom. Stromy tu rastú v najrôznejších bizarných tvaroch, pokrútené, akoby sa ukláňali pred návštevníkom. Po krátkom čase prichádzam k Lazárovej studničke. Jej voda osvieži nielen mňa, ale aj niekoľko ďalších turistov, ktorých tu stretávam. Prehodíme zopár viet a každý sa poberá svojím smerom. Ja idem nenáročným lesným terénom ponad obec Lovce k vodnej nádrži Žikava. V minulosti značka viedla cez Topoľčiansku zubriu oboru. V súčasnosti jej trasa prechádza cez polia popri žrebčíne Breziny, k hlavnej ceste Zlaté Moravce – Partizánske. Keď stojím na jej asfaltovom povrchu, viem, že dnešný cieľ, hrad Hrušov, mám na dosah. Od zastávky SAD Hrušov - zrúcanina sa krátkym výšľapom dostanem na lúky pod hradom. Tu niekde sa plánujem položiť táborom. No objavenie jednoduchého prístrešku zmení môj zámer. Nestaviam stan, rozbaľujem sa pod jeho strechou. Keď na okolitú krajinu sadá tma a ohník dohorieva, pomaly zaspávam.

Linky

Klátova Nová Ves
Virtuálna prehliadka obce Klátova Nová ves
Salaš Kostrín
Pivnica pod Javorovým vrchom
Čierny hrad
Mikroregión Žitava
Obec Zlatno
Prístrešok pod hradom Hrušov

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek