Svet

Patagónia - Puyehue

24. 07. 2008
Týždňový trek, či trojmesačná veľká cesta by mali mať určitý itinerár. Počasie, zdravie, peniaze; to sú okolnosti, ktoré dokážu nabúrať aj ten najdôkladnejší plán cesty. Parque Nacional Puyehue sme nemali vôbec v pláne. Bol iba náhradným, núdzovým riešením.

Sedíme na hosteli v Punta Arenas. Pozeráme do kalendára a do peňaženiek. Neradi si to priznávame, ale nemáme už čas a ani doláre na cestu na sever Čile a do Bolívie. Radšej zostaneme v Patagónii, ako sa hnať 5000 km na bolivíjske Altiplano a stráviť tam iba pár dní. Znovu listujeme v Lonely Planet a vyberáme niečo zaujímavé v čílskej časti Patagónie. Puyehue – je to iba 2000 km z Punta Arenas, je tam sopka aj termálne kúpalisko, je rozhodnuté, ideme tam. Lístky kupujeme do mesta Osorno. Zaujímavosťou je, že hoci cestujeme z čílskeho Punta Arenas do čílskeho Osorna, tri štvrtiny cesty vedú cez Argentínu, lebo Čile je v tejto oblasti pokryté obrovským kontinentálnym ľadovcom Hielo Patagónico Sur a pobrežie je rozorvané fjordami. Až v autobuse zisťujem, že asi bude lepšie vystúpiť priamo pred vstupom do parku, ako sa vracať 90 km nazad z Osorna. Nemáme však benzín do variča a takmer žiadne potraviny. No nič, budeme musieť improvizovať. Okolo polnoci má autobus prestávku na benzínke kdesi v argentínskej pampe, benzín už nie je problémom. Ráno míňame nám už dobre známe Bariloche a po brehu Lago Nahuel Huapi sa blížime opäť k čílskej hranici. Z argentínskej na čílsku colnicu vedie asi 20 km cesta cez horský hrebeň. Na colnici sa pýtam šoféra, či nás môže vyložiť pred vstupom do parku na Guarderii Anticura. Bez problémov. Cestou do údolia sledujeme široký kužeľ sopky Puyehue vyčnievajúci z patagónskeho pralesa. Od juhovýchodu vôbec nevyzerá lákavo. Začíname pochybovať. Vybrali sme si dobre... ? Check – in absolvujeme dvakrát. Najprv na Conaf – e (správa NP). Je to asi iba štatistická záležitosť, pretože check – out nie je potrebný. Druhý check – in je v štýlovej reštaurácii už priamo na začiatku treku. Časť parku sa nachádza na súkromných pozemkoch, preto platíme 7000 pesos (350 Sk) vstupné. Dosť veľa, ale ako zistíme neskôr, nebudeme ľutovať ani peso z tejto investície.

Chodník vedie cez lúku medzi stádom jalovíc. Cestu do kopca lemujú dozrievajúce šípky a černice. Je začiatok apríla, teda jeseň. Na ďalšej pastvine by malo byť oficiálne táborisko. Chodíme krížom krážom po lúke, ale nikde ani lavička, ani ohnisko. Nevadí, pre naše stany vyberáme prvé ako-tak rovné miesto medzi kravskými lajnami. Prichádza turistka a pýta sa na táborisko, ktoré by tu podľa bedekra malo byť. Vysvetľujem jej situáciu a tiež stavia svoj stan vedľa našich. Po krátkej konverzácii s prekvapením zisťujeme, že Ulla je vlastne naša krajanka. Je z Viedne. Priletela v polovici januára do Santiaga, mesiac chodila na španielčinu a teraz cestuje po Patagónii. Sólo! Odvaha jej teda nechýba. Povedať si máme čo. Prešli sme viacmenej rovnaké národné parky na juhu, my viac na argentínskej, ona na čílskej strane.

Ráno sa budíme do hustej hmly. Žeby inverzia ? Uvidíme. Trochu s obavami, ale s vidinou ľahších batohov ukrývame časť výstroja, čo nebudeme potrebovať, do kríkov. Hoci mapu nemáme, len taký náčrt v Lonely Planet, zablúdiť nie je kam. Chodník nás cez hustý dažďový prales dovedie až nad jeho hornú hranicu k chate Refugio Caulle. Scenéria ako z Veľkej Fatry, len namiesto bukov tu rastú pabuky s drobnými lístkami a nad tým všetkým trčí kužeľ sopky Puyehue. Pekné miesto pre kemp, ale bez vody. Najbližší potok je 40 minút severozápadne, na svahu sopky.

V piatok ráno výrážame na vrchol, vlastne na okraj krátera sopky. Povrch je kompaktný, takmer vôbec sa neprepadáme, za hodinu sme hore. Sme na "Mesiaci". Sopečná krajina okolo je vskutku bizarná. Kráter je asi 1,5 km široký a 50m hlboký s poriadnou vrstvou snehu na dne. Sopka samotná je vyhasnutá, no oblasť je stále aktívna. Asi 6 km na západ vidíme Rio de Lava, čiernu rieku lávy, ktorá vytiekla asi pred tridsiatimi rokmi. Pripomína tiež mohutný čierny ľadovec. Na severe spoznávame sopku Lanín, na ktorú sme vyliezli koncom februára. Juhovýchodu dominuje zaľadnený Monte Tronador a na juhu sopky Casablanca, krivé Puntyagudo a dokonalý kužeľ Osorno. Všetko ostatné pod 1000 m je utopené v inverzii. Po zostupe pokračujeme chodníkom smerom k Baňos de Caulle, takmer po vrstevnici obchádzame sopku. Asi na polceste prichádza oproti vysmiatý chlapík, na tričku Che Guevara. Je Angličan. V superlatívoch nám opisuje termálne kúpalisko, vraj za 2 hodiny sme tam. Zdržiavaní fotením však prichádzame do cieľa až tesne pred zotmením. V Campamento Baňos I. sú v štrku na brehu potoka vyhĺbené iba veľmi plytké malé jazierka, nevhodné na kúpanie.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Ráno idem na prieskum proti prúdu potoka. Campamento Baňos II. je asi len 300 m vzdialené. Nikde nikto, len 2 jazierka, vačšie a hlbšie ako v Baňos I.. Okamžite sťahujeme tábor. V plavkách a s jednou hrdzavou lopatou bez poriska, čo sme našli, prehlbujeme jazierka a regulujeme teplotu vody. Je to jednoduché. Jazierko leží na sútoku dvoch potokov – v jednom má voda normálnych 8 – 10 stupňov, v druhom nohu neudržím ani 2 sekundy. Poriadne vykúpaní poobede ideme poobzerať okolie. Ponorku už máme dosť veľkú, preto idem sólo pozrieť Rio de Lava. Asi za hodinu stojím na žltom hrebeni pokrytom sírnatými zlúčeninami, je teplý, ale chodiť sa po ňom dá. Dvadsať metrov podo mnou sú obrovské masy čiernej stuhnutej lávy "Rio de Lava". Obrovský čierny kotol. Impozantné divadlo. Puyehue na východ odo mňa je pekne osvetlená večerným slnkom. Cestou nazad už z diaľky vidím žltý stan vedľa našich. To nás dobehla Ulla. Bol veterný deň, prachu si užila do sýtosti, tak hneď mieri do jazierka. My tiež. Po večeri absolvujeme ešte nočné kúpanie pri splne mesiaca. Kiež by sa každý trek dal zakončiť takto.

V nedeľu idem opačným smerom, na severozápad. Dolina Geysers je ale oproti Rio de Lava len taký slabý odvar. V bedekri opisované vriace bahno je 15 m hlboko v doline a vidno ho len cez ďalekohľad, či cez teleobjektív fotoaparátu. Večer sa poriadne ochladilo, kúpanie sa nekoná. Ráno máme na stanoch námrazu. Po rozplynutí hmly je však opäť teplota na kraťasy. Balíme stany a o dva dni s nocľahom na chate Refugio Caulle sme znova pred reštauráciou pri vstupe do parku. Ulla vybavuje autobus. Normálne premáva len do neďalekých kúpeľov, sem k parku len na zavolanie. Na lúke pred reštauráciou, čakajúc na autobus, popíjame pivo Cristal z plechovky, keď tu zrazu asi na vzialenosť 30 metrov rozpoznávam typický dizajn batohov Treksport Tatran z 90-tych rokov na chrbtoch 2 trekerov. To budú určite Slováci, alebo Češi. Nemýlil som sa. Ona je zo Žiaru, on z Bratislavy a na niekoľkomesačnom treku križujú Južnú Ameriku. Dávame im naše prázdne PET fľaše, aby hore nemali problém s vodou a opisujeme, aké parádne kúpalisko ich tam čaká. Po 15 minútach od zoznámenia sa už aj lúčime, prišiel autobus. Za dve hodiny sme v Osorne a tu sa naše cesty rozchádzajú aj s Ullou. Ona ide na Volcán Llaima a my trochu severnejšie na Volcán Lonquimay. Možno sa niekde vo svete ešte stretneme.

O dva týždne neskôr, letisko Schwechat. Po 100 dňoch sme v Európe a čakáme na bus do Bratislavy. Ani nie o polhodinu prichádza krásny, novonatretý, červený bus spoločnosti SlovakLines. Hrnieme sa k dverám a šofér hneď spustí paľbu „ A lístky máte? Jak to, že nemáte lístky? Lístky sa kupujú v budove!“ V nemom úžase pozeráme na toho veľmi dôležitého ukričaného šoféra a len pomaly nám dochádza, že už nie sme "seňores pasajeros" (páni cestujúci) v Argentíne... Batoh letí na zem a ja do budovy. Naštastie, kanceláriu, kde predávajú lístky, nachádzam rýchlo. Na otázku, koľko lístkov chcem, v tej rýchlosti už už idem povedať španielsky "tres", ale vyjde zo mňa slovenské "tri". Rakúšan sa toho chytí a podáva mi lístky s úsmevom a slovami „Sedemdvacat euro, dakujem, dovidenia.“ Fíha, po tom nepríjemnom prekvapení so šoférom je toto prekvapenie veľmi príjemné. Zase som pred busom a zase počúvam toho obmedzenca „ Ná, gde ste ? Jak si to predstavujete ? Šák už meškáme!“ Komentár pokračuje pri nakladaní batohov do batožinového priestoru „ Ná, co v tom máte? Zlaté tehličky?“ Vôbec nemám chuť mu vysvetľovať, že tam máme posteľ s perinou, aj kúpeľňu, aj kuchyňu, aj skriňu s oblečením a k tomu ešte 2 kg maté. Asi by to nepochopil. V autobuse rozmýšľam o tom známom klišé "Slováci sú pohostinný národ." Hmm.....

Fórum 11 príspevkov
Patagónia - Puyehue 30/04/19 13:08 11 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Rada Čo si obliecť na skialpinistickú túru Horské lyžovanie hoci len v turistickej, rekreačnej forme patrí medzi aeróbne aktivity, pri ktorej športovec vydá veľké množstvo energie. Tomu by mal zodpovedať vhodný výber oblečenia s cieľom nezmrznúť a neuvariť sa. V článku načrtnem základné princípy obliekania sa po vrstvách a popíšem, čo si zvyknem obliekať na jednodňovú lyžiarsku túru. 01/03/14 Martin Tinák Začíname
Svet Patagónia - Puyehue Týždňový trek, či trojmesačná veľká cesta by mali mať určitý itinerár. Počasie, zdravie, peniaze; to sú okolnosti, ktoré dokážu nabúrať aj ten najdôkladnejší plán cesty. Parque Nacional Puyehue sme nemali vôbec v pláne. Bol iba náhradným, núdzovým riešením. 24/07/08 Martin Tinák Svet
Svet Patagónia - Los Glaciares Každá krajina, každá oblasť má národné parky, ktoré sú tzv. povinnou jazdou pre turistov. Dajú sa v nich očakávať davy turistov a scenérie stokrát videné na internete. V Los Glaciares, v argentínskej Patagónii, je však tesne po hlavnej sezóne len minimum ľudí a park má 3 atrakcie, ktoré nemôžeme obísť. Ak existuje rebríček najkrajších hôr sveta, potom Monte Fitz Roy a Cerro Torre nepochybne patria minimálne do TOP 10. 08/08/07 Martin Tinák Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. dnes Miroslav Svítek Svet
Túra Bišar, Spišská a Diran - okruh zo Šteľbachu Prichádza víkend a narýchlo plánujeme nejakú kratšiu, ale zaujímavú turistiku v okolí Lipian. Voľba padla na zaujímavo vyzerajúci kopec v Levočských vrchoch, na ktorý nevedie oficiálna značka, ale dostať sa naň nie je žiadny problém – vrchol s názvom Spišská. A prečo Spišská? Lebo z jej vrcholu máte celý Spiš ako na dlani. včera Gabriela Ferencová Levočské vrchy
Podcast O Muránskej planine s riaditeľom Jánom Šmídtom “Keby štátna ochrana prírody po kalamite v roku 2004 povolila jej spracovanie, ľudstvo by pravdepodobne došlo o jeden živočíšny druh,” hovorí v Hiking podcaste riaditeľ Národného parku Muránska planina o endemickej muške Mycetophila gemerensis, ktorá obľubuje plodnice húb a nachádza sa iba na Fabovej holi. 09/05/21 Ľubomír Mäkký Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Patagónia - Puyehue 30/04/19 13:08 11 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.32 (0.17)