Trasa

Žilina-Budatín - Dubeň - Zástranie - Straník - Zástranie

Túto kratučkú túru som si po prvý raz prešla pred jedenástimi rokmi. Pamätala som si nenáročný terén, pohľady na mesto cez prieseky na hrebeni, hromady malín a hlavne nádherné výhľady zo Straníka. Počas niekoľkých dovolenkových dní strávených v Žiline som si ju jednoznačne chcela pozrieť znova, a zároveň trochu "rozcvičiť" mamu pred tým, ako ju vytiahnem na niečo náročnejšie.

Trasa začína prakticky oproti budatínskemu zámku, na druhej strane frekventovanej cesty. Prudko stúpame medzi domami sledujúc červenú značku. Pri malej kaplnke sme už mimo, musíme sa vrátiť kúsok doľava. Prichádzame na lúky s výhľadom na hlavný ťah smerom na Kysuce, na druhej strane sa ako rovná čiara v diaľke belie novopostavená diaľnica smerom na Bratislavu. Stúpame nenáročným terénom na Dubeň. Po celý čas kráčame v lese, hrebeň Dubňa je taktiež zalesnený. Stále vyzerám spomínané prieseky. Z rúbanísk s množstvom malín bolo krásne vidieť centrum Žiliny, železničnú stanicu, aj niektoré sídliská. Maliny, aj keď v menšom množstve, sme našli, ale po výhľadoch ani chýru, ani slychu. Na týchto miestach je dnes hustý mladý porast. Jediný malý výhľadík som si musela vybojovať prešľapaním cestičky v žihľave.

Po chvíli schádzania z Dubňa sa napájame na lesnú cestu. Napravo míňame novučičký stôl s lavičkami a ohniskom. Neskôr sa na trase nachádzajú asi tri ďalšie a dokonca aj dve staršie, kryté besiedky. V prvej z nich je zaujímavo umiestnená značka, ktorá vedie turistu bokom od lesnej cesty do lesa. Tam kráčame na dohľad lesnej cesty, ale po malom hrebienku. Na ceste sa preháňajú cyklisti. Cesta lesom je príjemná, akurát bez výhľadov, s výnimkou jedného prieseku pod elektrickým vedením. Dlho sa tu nekocháme, z mladiny pár metrov od nás sa ozýva veľký šuchot a než by sme čakali na jeho pôvodcu, radšej zbabelo vykročíme.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Neskôr míňame druhú krytú besiedku, kde má opekaciu party miestna mládež, a onedlho posed. Za ním je veľká lúka a my vychádzame na asfaltovú cestu vedúcu do miestnej časti Žilina - Zástranie. Vychutnávame si krásne pohľady na lúky a ihličnaté lesíky. Cesta nás po asi desiatich minútach privedie do centra miestnej časti, odkiaľ sa napájame na žltú značku vedúcu na Straník. Len čo sa vymotáme spomedzi domov, prekvapene pozerám na nový kostol, z ktorého tu v časoch mojej prvej návštevy nestál ani kameň. V porovnaní s ostatnými modernými kostolmi tento vyzerá veľmi sympaticky aj zvonka, aj zvnútra, pripomína starý štýl, na ktorý sme podvedome zvyknutí.

Straník je známy svojím vysielačom, nádherným výhľadom a tým, že je ideálnym kopcom pre paraglidistov. My sme tu však stretli len niekoľko cyklistov a mladú rodinu s dieťaťom. Na kopec vedie asfaltová cesta, ktorú značka križuje. Po kratšom prudkom stúpaní prichádzame pod vrchol, na lúčku, odkiaľ sú krásne, i keď teraz zamračené výhľady na Malú Fatru, vodné dielo Žilina, na okolité dediny až po Žilinu, a dokonca na malinké Strečno. Vývoj napreduje a na bývalých poliach rovno pred nami sa rozprestierajú výrobné haly.

Vybehneme ešte na vrchol a vraciame sa dolu. Večerné slnečné lúče sa ešte prebíjajú cez oblaky, farbia krajinu a nechcú nám dovoliť odísť, ale autobus mestskej dopravy č. 27 chodí len raz za hodinu a chceme ho stihnúť. Cestou sa teším na obdivovanie lúk s ihličnatými lesíkmi cestou do Žiliny, ako si túto scenériu ešte pamätám, ale na moje prekvapenie sa prakticky po celý čas vezieme zastavanou oblasťou. Nové domy popribúdali ako huby po daždi. Jedenásť rokov je jedenásť rokov...

Túto túru vrelo odporúčam všetkým, ktorí majú pol dňa čas a chcú ho využiť na pohyb v prírode. Krásne výhľady, voňavý les a početné miesta na oddych z tejto túry robia ideálny program aj pre rodiny s malými deťmi.