Upršaný deň sme využili na prehliadku historického centra Košíc, Dómu svätej Alžbety, Technického múzea a koncertu miestnej ĽŠU. Vidieť vysávanie Dómu nie je iste každodenná udalosť. Nám sa to podarilo. Chlapík visel pod stropom a vysával ho. Ďalší visiac vysával oltár. Večer sme si s našimi známymi posedeli a spomínali na Walliské Alpy. Predpoveď počasia na druhý deň bola v televízii dobrá a tak som na internete našiel spoj do Gelnice (titulná fotografia).

Trasa

Gelnica – Horský hotel Smrečina – horná stanica lyžiarskeho vleku – Perlová dolina – vodáreň – autom k chate Polianka – chata Erika – Idčianske sedlo – chata Lajoška – chata Jahodná – Horný Bankov – Čermeľ – futbalový štadión Lokomotívy

Vstávali sme 5:20 hod. Po raňajkách sme sa električkou odviezli na autobusovú stanicu. Autobus nebol plný, no od začiatku mal problémy a napokon nás v Jaklovciach musel prebrať iný autobus. Vystúpili sme na zastávke Gelnica OSP a peši sa vybrali na železničnú stanicu.

Smerovník tvrdil, že do Kojšova sa dostaneme po modrej za 2,30 hod. Gelnica nie je ani na mape Volovské vrchy - Krompachy, ani Košice, a po minuloročnom hľadaní značiek som tušil problémy. Vyšli sme na hlavnú cestu smerom na Veľký Folkmar. Modrá šípka nás nasmerovala na cestu do kopca, hoci sa mi tam nechcelo a tušil som dobre. Modrú sme viac nevideli. Vyšli sme k Horskému hotelu Smrečina. Pomoc sme tu nenašli, bol zatvorený. Neďaleko na chate Viktória však betónoval nejaký chlapík a tak som šiel po radu k nemu. Hoci bol miestny, o modrej do Kojšova nepočul. Poradil nám však neznačenú cestu. Poslal nás popri lyžiarskom vleku hore a keď preťal cestu, pokračovali sme po nej. Našli sme kríž niekomu, kto tu 10. 10. 1992 asi zahynul. Cesta nás doviedla až k vrcholovej stanici vleku. Raz som netušil, kade ďalej a tak sme sa vrátili na cestu a šli po nej. Nepáčilo sa mi to, lebo sme smerovali na Prakovce. Privítal som preto odbočku doľava a keď som pod nami uvidel asfaltku, vybrali sme sa lesom viac-menej kolmo dolu na ňu. Vyšli sme pri vodárni a od nej šli doprava. Minuli sme drevené dvere do kopca. Neviem, či to bola veľká snežná jama, alebo vchod do štôlne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vedel som, že sme v Perlovej doline, ale kade ďalej? Keď šlo okolo nás auto s prívesom, zastavil som ho a šofér nám povedal, že ideme dobre, len že Kojšov je veľmi ďaleko. Pokračovali sme teda po ceste a za chatou nás míňalo auto na zvoz dreva. Mávol som klobúkom a šofér zastavil. Radili sa so závozníkom a napokon povedali, aby sme nastúpil, že lesnými cestami je to zložité a že nás zavezú na modrú. Natlačili sme sa do kabíny štyria, z toho my dvaja s ruksakmi. Opäť boli fascinovaní, že my Bratislavčania chodíme po miestnych horách a ešte s takými ruksakmi. Vyložili nás síce na modrej, no pri chatke Polianka. Tadeto sme pred rokom šli na Tri vody. Mali sme však pokračovať doľava po asfaltke, ktorá vraj ide k chate Erika. Najprv sme sa však najedli. Kryté stoly u chatky je určite možné použiť na núdzové prenocovanie, škoda, že z kohútika pod prístreškom netiekla voda.

Posilnení a odpočinutí sme vykročili asfaltkou. Naozaj nás doviedla k chate Erika. Voľakedy sme tu s oddielom prespali. Myslel som, že bude otvorená, no opak bol pravdou. Pokračovali sme teda už po značke k čajovni Katka. Kúsok nad ňou je výdatný prameň a tak sme si nabrali vodu. Červená odtiaľto nás mala doviesť až do Košíc. Vykročili sme teda po lesnej cestičke. Vpravo sme minuli sedačku od osady Hutná neďaleko Zlatej Idky. Cestička klesala až do Idčianskeho sedla. Tu sme stretli skupinu detí s učiteľom a ako neskôr vysvitlo, boli ubytovaní na chate Lajoška. Krátky výstup zo sedla nás neunavil, no pražiace slnko veru áno. Potešili sme sa hore, ktorou sme došli na chatu Lajoška. Sprvoti som chcel len pečiatku, no bohatá ponuka jedál a veľmi milý a ochotný chatár nás oslovili a tak sme hodovali. Kofola, káva, cesnačka, parené buchty, klobása a to všetko len za 250 Sk. K tomu zaujímavý rozhovor s chatárom, ktorý tu vraj je len 3 mesiace.

Pookriati na duši a s naplnenými bruškami sme vykročili na ďalšiu cestu. Netrvalo dlho a boli sme nad chatou Jahodná. Prudký zostup sa vôbec nepáčil mojim palcom. Prekvapilo nás množstvo ľudí. Je to výletné miesto Košičanov, ktoré navštevujú aj cez týždeň. Prezreli sme si informatívne tabule, burcujúce proti prieskumným vrtom na zistenie možnosti ťažiť tu uránovú rudu. Dokonca sme v lese videli vrtnú súpravu. Naivne som si myslel, že do dôjsť Košíc už bude hračka, veď to je lesopark. Únava z dlhej cesty a kopa cyklistov z nej spravili pomaly nekonečnú púť. Keď sme dorazili na Horný Bankov, skoro som podľahol ponuke odviezť sa MHD. Odolal som a napokon sme predsa len došli do Čermeľa. Už po chodníku sme došli až k futbalovému štadiónu Lokomotívy Košice a tu sme nastúpili na električku. Mali sme šťastie. Tým, že šla do vozovne, odviezla nás rovno k Zuzke a Marekovi.

Trasu Gelnica – Turzov – sedlo Pod Krompašským vrchom - Plejsy – Krompachy sme prešli v roku 2007 a bola uverejnená na Hikingu

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek