Trasa

Liptovský Ján (bus) - Kúpele Liptovský Ján - ústie Stanišovskej doliny (prameň Nadina studnička) - Jánska dolina (horáreň pred Bystrou) - dolina Štiavnica (koliba Brenkus) - Chata gen. M. R. Štefánika - rázc. na Krúpovo sedlo - Krúpovo sedlo - Ďumbier - Krupovo sedlo - Krúpova hoľa - Kráľov stôl - Prašivá - sedlo Javorie - Bystrá dolina - horáreň pred Bystrou - Jánska dolina - Liptovský Ján

Pár minút po siedmej sme vykročili nám známou asfaltovou cestou po modrej značke. Bolo chladno a z doliny stúpali chumáče pary. Po hodine sme minuli rázcestie Pred Bystrou a pokračovali po spevnenej ceste k Chate gen. M. R. Štefánika. Za rázcestím vľavo je nová útulňa, ktorá môže poslúžiť v prípade nepriaznivého počasia. Po hodine chôdze po pevnej kamenno – trávnatej cestičke a prekročení horskej bystriny, stojí pred vami koliba Brenkus. Aj tu možno nájsť útočisko pred dažďom, či nocou. Opúšťame les a dostávame sa na priestrannú poľanu rozloženú medzi kosodrevinovitými svahmi Králičky vľavo a Štiavnice vpravo. Chodník je vcelku pohodlný, občas ho pretínajú žblnkajúce riavy a postupne cítite, že stúpate vyššie a vyššie. V jeho závere je to už strmá serpentína až k Chate gen. M. R. Štefánika.

Po štyroch hodinách pohodlnej chôdze sa môžete kochať skvelými výhľadmi na južnú časť Nízkych Tatier a vpravo ponad chatu sa tiahne masív Ďumbiera a Chopka. Na terase pred chatou sme si dopriali chvíľku odpočinku, občerstvili sa a vykročili po kamennom chodníku ku Krúpovemu sedlu. Z neho sú už krásne výhľady na severnú časť Nízkych Tatier. V žiari poludňajšieho slnka sa na západe vynímali svahy Chopka, pod nami sa tiahla Demänovská dolina, masív Krakovej hole, či Poludnice a pred vzdialenou hradbou Tatier sa jasne pripomínali bralnaté Ohnište a Slemä. K vrcholu Ďumbiera nám už chýbalo vari 40 minút.

Pri vrcholovom kríži bol okrem vychutnania si slastného pocitu, čas aj na fotografiu a dúšok vhodného nápoja (citrónového čaju). Počasie bolo skvelé a pred nami cesta nadol. Až po Krúpové sedlo bolo nutné ísť po tom istom chodníku, no ďalej to už bolo opäť niečo nové. A treba dodať, že niečo veľmi pekné. Žlto značený chodník, klesajúci po trávnatom hrebeni bol sťa koberec, pričom bolo možné na všetky strany obdivovať úžasnú scenériu. Mohutný Ďumbier za nami, vpravo pod Baňou krásne ligotajúce sa Bystré plesá, pred nami Prašivá a Tanečnica a ďaleko vľavo hrebeň Bôru a Sinej. Keď sme traverzovali západný svah Tanečnice, slnko už klesalo na západ a jeho mäkké lúče dávali vyniknúť všetkým odtieňom zelenej navôkol. Zo sedla Javorie (v auguste sú tam mimoriadne chutné čučoriedky), nasleduje dosť prudké klesanie a kolená si ho príliš nepochvaľovali. Keď k tomu pridáte ťažbou dreva poznačený chodník, tak tento úsek našej celodennej trasy, bol isto najnepríjemnejší. Keď sme sa konečne dostali k studienke tesne nad rázcestím Pred Bystrou, mali sme už toho plné zuby.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ďalej už len po pamäti, či zotrvačnosťou sme sa dostali po známej asfaltke do našej túžobne očakávanej chaty v Liptovskom Jáne. V doline už panoval podvečer a chlad. Veru ťažko bolo nájsť dostatok síl na cestu ku kadi na kraji dediny. Podarilo sa a nebanovali sme. Tá štvrťhodinka vo víre daru z hĺbky zeme, dokáže s človekom urobiť divy! Tie posledné dva kilometre späť do chaty sme zvládli už potme, ale s úsmevom na tvári. Prežili sme vydarený deň a plní dojmov sme sa tešili do postelí a náručia spánku.