Už skoro ráno bolo neobyčajne teplo a hodinová cesta autobusom z Bánoviec do Čiernej Lehoty trvala večnosť. Zato hneď úvodné stovky metrov, končiace na vrchole Sokolých skál, boli slušnou porciou pre naše telá. Odmenou nám bol výhľad do kolmo padajúcej rokliny a pár minút oddychu. Na Kremeništi sme už boli do nitky spotení. Cestu na Homôlku nám spestrila guľovačka a súťaž o najkrajšieho minisnehuliaka.Z ľudoprázdneho lyžiarskeho strediska na Homôlke naše kroky smerovali strmým úbočím až na vysoký skalnatý prah. Bolo priam letné sparno a kráčalo sa nám veru ťažko. Zadosťučinením bolo množstvo všakovakých kvetov, ktoré zdobili chodník. Od snežienok, veterníc, chocholačiek a troch druhov prvosienok až po množstvo poniklecov na skalných vápencových výbežkoch. Málokde môže turista vidieť tak pestrú kvetenu na tak malej ploche. Najmä bohaté trsy prvosienok bezbyľových boli pastvou pre oči. Čoskoro sa nám ukázal aj Vápeč, no cesta k nemu vôbec nebola ľahká. Z rozľahlej lúky s veľkým ohniskom a stopami po častých návštevách turistov, bolo treba opäť stúpať členitým bukovým porastom, za neustáleho doprovodu prvosienok. Po ďalšom klesaní nás červená turistická značka pozývala navštíviť jednu raritu. Jediný kopec na Slovensku, ležiaci v hlbokej doline! Kopec sa totiž volá malá dedinka, ležiaca severozápadne od Vápča, viac ako 500 m pod ním. Pred nami stál ale ozajstný kopec! 125 metrové prevýšenie na necelom kilometri dá zabrať každému. Množstvo poniklecov a púčiace prvosienky holé dali zabudnúť na únavu. Potom už len zdolať hranu medzi južným a hlavným vrcholom a otvorí sa prekrásna panoráma venca hôr navôkol. Od západu je možné vidieť Javorinu, belavé bralá Vršatca, napravo od nich v diaľke Javorníky, ďalej blízke Maníny, potom Súľovské skaly, celkom vpredu sa týči Strážov a spoza neho zľava vykúka kúsok Kľaku. Za nimi v diaľke hrebeň Veľkej Fatry, splývajúci s Kremnickými vrchmi, o čosi bližšie potom široký Vtáčnik, vedľa neho Veľký Tríbeč, potom chvíľu nič a nakoniec ponad Baske vyčnieva Inovec. Toto všetko a ešte oveľa viac je vidno z vrchola Vápča, pokiaľ do toho nepríde oblačnosť a dážď! A stalo sa. Z výhľadov a oddychu na vrchole nebolo nič, len rýchly návrat späť. Dolu na lúke sa nám už vysmievalo slniečko, no pohľad na čierňavu od západu neveštil nič dobré. Pridali sme do kroku, aby sme boli čím skôr na Homôlke pod prístreškom v prípade krajnej núdze. Vtom ale rana z oblohy neďaleko od nás, o pár sekúnd druhá a bolo zle-nedobre. Ešte nikdy sme neprišli na Homôlku tak rýchlo! Opäť však vyšlo slnko, vyzliekli sme pláštenky a s úsmevom sme sledovali husté mraky za nami. Nebol to ale koniec prekvapeniam. To ďalšie nás čakalo kúsok nad vždyzatvoreným bufetom pri lyžiarskom vleku. Priamo na turistickom chodníku sme vyrušili pri milostných hrách v aute mladý pár, ktorý v návale túžob a v Adamovom rúchu asi netušil, že by mohli ísť po turistickom chodníku v takom nečase aj nejakí turisti. Nuž čo?! Videli sme, čo sme vidieť nemali. Turistika vie byť niekedy aj neprístupná mládeži do 18 rokov! Pod Kremenišťom sme chvíľku posedeli, skonzumovali posledné zásoby jedenia a pitia a vyhriali sa pri horúcom slniečku. Do cieľa nám zostávalo prejsť lúkami do doliny a popod Sokolými skalami zísť do Čiernej Lehoty. Úsek pohodlný a príjemný, tak na necelú hodinku. To by ale nebol apríl, aby nevymyslel na koniec niečo bláznivé! Ako na povel sa obloha nad nami zatiahla a začalo liať ako z krhle. Sotva sme stihli vytiahnúť pláštenky. Cesta sa zmenila na potok a horská bystrinka vedľa nej na divokú rieku. O chvíľu nastúpil ľadovec veľkosti hrachu a hneď bolo pod nohami ako v Jánošíkovej krčme. V tichosti sme sa zosúvali v smere vody a túžobne očakávali prvé obydlia. Keď sa priblížili, prestalo pršať, vyšlo slnko a ocitli sme sa na suchej ceste. Domorodci zaujatí sadením zemiakov na chvíľu vystreli chrbty a hľadeli na nás, ako na mimozemšťanov. Neverili nám a ani my im! Príroda vie kadejaké kúzla, a preto ich treba v jej lone zažiť. Za tých osem hodín tohto aprílového dňa sme toho veru zažili neúrekom a aj keď špinaví, no spokojní sme sa viezli domov v nádeji, že po vystúpení z autobusa, stretneme čo najmenej ľudí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Fotogaléria k článku