Ja, ako človek, ktorý sa na svet pozerá radšej z nejakého toho kopca, som po pár minútach strávených pri internete našiel peknú horu. Dinara (1831 m) alebo Sinjal, ako ju niekde volajú, je najvyšším vrchom v pohorí Dinara, ale aj celého Chorvátska. Nezdalo sa, že by šlo o technicky náročný výstup a tak po tom, ako som našiel nejakú tú strechu nad hlavou v okolí, bolo rozhodnuté.

Teraz niečo na predstavenie tohto chorvátskeho velikána, ktorý výškou neočarí, ale je to na pohľad pekný kopec. Dinara leží na juhovýchodnej časti hranice s Bosnou a Hercegovinou v Šibenicko-kninskej župe, asi 15 km severozápadne od mesta Knin. Je v Dinarských horách, súvislom páse pohorí na severozápade Balkánskeho pohoria. Presnejšie v pohorí s rovnomenným názvom Dinara. Samotný vrch je akousi rázsochou z hrebeňa, ktorá sa tiahne na sever. Nuž geografické názvy tu zjavne majú pestré.

Prespali sme v mestečku Knin, kde sme pri hlavnej ceste našli hotel. Ak nerátam možnosť bivaku niekde pod horou, je to asi najlepšia voľba na prenocovanie pred výstupom. Pre istotu som zobral ľahký letný spacák a stan, ak bude plno v hoteloch, budem niekde kempovať. Našťastie mali v hoteli voľno a tak som si užíval v tom sparne klimatizovanú izbu.
Potom sme šli autom do dedinky Glavaš. Je to mala podhorská dedina a v čase, keď som tam bol, bola akoby vyľudnená. Budovy sú tu buď schátralé, lebo ich ľudia opustili, alebo sú poškodené vojnovým konfliktom z 90-tych rokov. Práve okolie Dinary bolo jedným z miest, kde došlo k povstaniam chorvátskych Srbov, ktoré rozpútalo občiansku vojnu. A s týmto faktom sa stretnete aj počas výstupu pri Martinovej Košare. Aj tak je tu zopár starších domov, ktoré upútaju svojou architektúrou s kamennými strechami. Život v podhorí určite nie je ružový a preto asi väčšina ľudí opustila domov a odišla za lepším životom. V okolí sú jedine akési pasienky, veď na tunajšej kamenistej pôde by toho asi veľa ani nevypestovali. A od jediného miestneho, ktorého som tu stretol, sa dozvedám, že tu je aj veľký problém s vodou.

Výstup z juhovýchodu z dedinky Glavaš je len jednou z možností, ako sa na kopec dostať. Existuje ešte prístupový chodník zo severozápadu z osady Guge, kde sa dá dostať z Kninu cez Kovačić. Táto trasa vedie cez chatu Brezovac. A výstup z Guge trvá asi 5-6 hodín. V niektorých zdrojoch som sa stretol aj s treťou trasou zo západu z dediny Polaci cez osadu Radulovici. Ale táto trasa je zrejme dosť málo využívaná, lebo som sa k jej detailom nemohol dopátrať. Ja som sa rozhodol pre výstup „normálkou“ z Glavašu po červenej značke. S červenými značkami, ktoré ma sprevádzali až na vrchol, som sa stretol už ďaleko pred dedinou. Lemujú už prístupovú cestu do dediny. Za posledným domom vedľa cesty sa dá parkovať autom. Odtiaľ to už ide iba po vlastných.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po pár minútkach chôdze narazíte na Gradinu Gladaš. Je to zrúcanina stredovekej pevnosti, pri ktorej stretávam trekerov z Francúzka, oni prechádzali Dinaru po hrebeni zo severozápadu na juhovýchod za dva dni. S bivakom pod vrcholom. Od hradu sa chodník dosť zdvíha a vedie najprv cez les a potom cez lúky, kde je aj označená studňa, ale bola bez vody. Ináč vody je v jasný deň potrebné mať aspoň 3 litre - kvôli horúčave, alebo si treba vybrať nejaký chladnejší mesiac ako august. Asi po dvoch hodinách som dorazil na akúsi planinu, kde sa zišla skupina domácich pútnikov ku kaplnke v jaskyni. Na moju otázku dostávam vyčerpávajúce vysvetlenie, že ide o púť za mier. O trocha ďalej je jediná útulňa po tejto trase výstupu, ktorá poskytuje aspoň strechu nad hlavou a trochu tieňa. Martinova košara je kamenná chatka, za ktorou by mala byť aj voda, ale opäť som žiadnu nenašiel. Iba prázdne sudy. Pri útulni sú vystavené zvyšky munície z čias vojny. K útulni vedie odbočka, ktorá je označená. Ak k nej neodbočíte, pokračujete priamo na vrchol, na ktorý je treba šliapať ešte asi dve hodiny, najprv vysokou trávou. Tam je jediný problém s orientáciou. Treba dať pozor na značky. A potom po skalnatom hrebeni až na vrchol.

Tam je malá schránka s vrcholovou knihou a betónový hranol s chorvátskou vlajkou. Za pekného jasného počasia je z vrcholu krásny výhľad na všetky strany. Najkrajší je na stranu Bosny na jej najvyšší vrch Troglav. Možno budúci cieľ pri návšteve Balkánu. Zostup z vrcholu trvá asi dve až tri hodiny, podľa tempa, po trase výstupu. Po návrate do Glavašu sa mi nedarí stretnúť ani živú dušu a tak si nemám kde doplniť vypotenú vodu. Ešte že mám taký dobrý „podporný tím“, ktorý má v aute dostatok tekutín a tak po ich doplnení pokračujeme na našom putovaní po krajine s ďalším splneným cieľom.

Dinara je krásny vápencový masív a preto sa oplatí ho trocha pokropiť svojím potom pri ceste po Chorvátsku, hlavne pre tých, ktorí majú radi ešte nie celkom turistami objavené kúty prírody.

www.g2.cz/cs/cestovani/koktejl/69_2.shtml
www.stazeibogaze.info – Cestami i necestami (turistický sprievodcami balkánskymi horami)
Mapy balkánskych pohorí

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek