Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Zakarpatská Ukrajina - Horhany - Kamenka

Túra vo východokarpatskom pohorí Horhany, ktoré čiastočne pokrýva Sinevirský národný park na Zakarpatskej Ukrajine. Kondične stredne náročnú 6-hodinovú trasu možno absolvovať počas pobytu v okolí obce Sinevir. Výstup je vedený po neznačenom chodníku a je orientačne náročný. Časť chodníka prechádza hustým porastom kosodreviny.

Trasa

Horský priesmyk Kamjanka - Hotel Kamjanka – zjazdová trať pod Kamenkou – chrbát Kyčera - Černyj vrch – Kamenka (Kamjanka) a späť

Do priesmyku

Túru začíname v horskom priesmyku (950 m n. m.) medzi údolím rieky Rika a rieky Terebľa. Sedlom prechádza frekventovaná štátna cesta (P 160), spájajúca mestečko Mežhirje (Mižhirja) a obec Synevyr (Sinevir). Dostať sa hore možno pešo, autom, marštrutkou (mikrobus) alebo stopom. Zo Sineviru vedie stará označená autocesta (T-0720) serpentínami smer Mežhirje. Z nej treba po vystúpaní do sedla a pokračovať odlesneným chrbátom malebnou krajinou. Vozová cesta vás dovedie až k poschodovému hotelu Kamjanka. Z Mežhirja sa treba nechať sčasti viesť po starej ceste (T-0720) smer Sinevir a spýtať sa miestnych na chrebet (chrbát) Kyčera, po ktorom ide poľná cesta taktiež k hotelu Kamjanka. Na nástup možno využiť marštrutku (miestna verejná doprava) z oboch obcí priamo do sedla. Premávka je veľká, preto nie je problém chytiť autostop, ktorý je na Ukrajine platený. Vždy vám niekto zastane, lebo si rád finančne prilepší. Ak máte vlastné auto, s parkovaním nie je problém. Odstaviť sa dá hneď pri ceste na spevnenej ploche vedľa drevenej búdy s nápisom „Deca“ tesne pod hotelom. Dôležitým orientačným bodom je drevená farebná brána. Za ňou sa dá tiež zaparkovať pod lyžiarskym vlekom.

Lyžiarsky nástup

Lúka s krásnym výhľadom je obľúbeným piknikovým miestom. Svedčia o tom početné ohniská a ešte početnejšie porozhadzované odpadky. Fakt, že sa nachádzame v Sinevirskom národnom parku domácim asi veľa nehovorí. Keďže výstup na Kamenku nevedie po značenom chodníku, prvým orientačným bodom je lyžiarsky vlek. Kolmo stúpame po zjazdovej trati v sprievode obnoveného vleku. V hornej časti zjazdovky sa nenecháme zviesť lesnou cestou, ktorá vedie vpravo do lesa. Na vrchole prieseku prídeme k vlekárskej búde, stojacej na konci vleku. Zarastajúcim chodníkom hneď za búdkou sa napojíme na kamenistú lesnú cestu. Postupne zužujúca sa zvážnica sleduje zalesnený chrbát, po ktorom stúpame nahor. Zmiešaným lesom plným sutiny sledujeme kamenistý chodník. Stúpanie v serpentínach sa zmierňuje a chodník napriamuje. Prichádzame na miesto, kde sa tesne po sebe z trasy odpájajú vychodené chodníčky. Volíme zlatú – strednú trasu. Tá nás karpatským pralesom vedie stále nahor. Skalnatý chodník lemujú koberce machu a neskôr aj chutné čučoriedky. Niektoré pasáže výstupu vedú strmo nahor, kde rýchlo naberáme výšku. Dobrým oddychovým miestom a zároveň orientačným bodom je neveľká horská poľana, ktorú pokrýva suťovisko. Je to jediné miesto, kde si môžeme posedieť na slnku, ak samozrejme svieti. Chodník sa zdanlivo stráca v kamennom mori, ale nasmeruje nás veľká hŕba kamenia. Stačí sa držať ľavého okraja poľany. Po vstupe do lesa vedie naďalej zreteľný chodník. Jediným znakom civilizácie v tunajšom pralese sú porozhadzované plastové fľaše.

Bludisko skál a kosodreviny

Dôležitým orientačným bodom je kolmé napojenie chodníka na zalesnený chrbát, kde prichádza menej výrazný chodník ako náš. Pri ceste späť tu nesmieme zabudnúť kolmo zabočiť z hrebienka. Miesto je zákerné a zároveň nápadné tým, že priamo cez rázcestie je spadnutý veľký strom, ktorý sa obchádza bez vychodeného chodníka. Cestička príjemne stúpa lesom. Občas obchádza popadané stromy. Čoskoro sa objavia prvé zárasty kosodreviny v rednúcom lese. Viditeľne prekonávame hornú hranicu lesa, keď pod nohami vrždia už len skaly. Rozsiahle kamenné moria a zárasty kosodreviny sú orientačne najťažšou pasážou dnešnej túry. Pozorne treba sledovať terén a nevybočovať z vychodenej cestičky. Orientáciu miestami uľahčujú kamenní mužíčkovia, ktorých sme popri chodníku postavili. V prípade hmlistého počasia sa v žiadnom prípade ako skupina nerozdeľujte, ale pokračujte pohromade. Neexistujú tu žiadne orientačné body. Ak terén nepoznáte, radšej nepokračujte vo výstupe!

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Černyj vrch

Hrebeňová hrana Kamenky síce nie je ďaleko, ale neznámy terén môže spôsobiť veľké orientačné problémy. Nám sa počas výstupu odčlenila časť partie, kým sme si obliekli veci proti vetru. Na hrebeni „sedel“ oblak a fúkal mrazivý vietor, ktorý vytváral námrazu. Našťastie (terén som poznal iba ja) sme sa opäť všetci stretli pri vrcholovom kameni, označujúcom Černyj vrch s výškou 1491 m. Je to prvý vrchol v hrebeni Kamenky. Z jeho kamenistého vrcholu sa otvára kruhový výhľad do ďaleka.

Kosodrevinový boj

Kamenní mužíci (pyramídky navŕšených skál) vás od vrcholu privedú k „vstupu“ do zdanlivo nepriechodnej kosodreviny. Oblečené už máme staré bundy, aby nám nebolo ľúto, ak sa prípadne zašpiníme od živice. Vrcholce zakrpatených smrekov a kosodrevina je obalená námrazou, ktorá dodáva dnešnej túre mrazivé čaro. Chodník je zreteľný. V boji s mohutnou kosodrevinou postupne naberáme rutinu. Lakťami odtláčame vetvy. Porast je vyšší ako my, preto výhľady do okolia nie sú samozrejmosťou. Z čistín na východe vidieť údolie rieky Terebľa so Sinevirskou Poľanou a na západe mestečko Mižhirja a povyše dedina Strygaľňa. Priesek chodníka rokmi zarástol a nikto sa o prerezanie nestará. Pohľad na predierajúceho sa turistu je celkom komický. Do poslednej chvíle vidíte len trasúcu sa kosodrevinu, z ktorej zrazu vylezie človek.

Kamenka

Najvyšší bod chrbátu Kamenky uvidíme, až keď sa objaví vrchol s pylónom v nadmorskej výške 1578,5 m. Cestu si spríjemňujeme spásaním chutných brusníc a čučoriedok. Námraza vplyvom ustupujúcej oblačnosti sa roztápa a opadáva. Ako prerážač trasy si dostatočne užívam mokrú spŕšku. V daždi by som tadiaľto určite nešiel. Keď stojím pri vrcholovom pylóne, s radosťou ohlasujem dosiahnutú métu. Vrchol Kamenky (ukrajinsky Kamjanka alebo aj Kamjonka) tvorí neveľká lúčina s pylónom uprostred. Dokonale je obkolesená kosodrevinou. Našťastie kruhový výhľad obmedzuje len čiastočne. Na severe pohorie Horhany (Gorgany), tvoriace hlavný karpatský hrebeň s vrcholmi Magura, Zalom, Vyškivskyj (Vyškovský) Horhan a Malčj (Malý) Horhan, Javorová Kyčera, Kurgla Mlaka… Na východe sa nad Sinevirskou Poľanou týčia vrcholy Pogar, Kanč, Popaďa a Menčul. Juhovýchodu dominuje nad dedinou Koločava polonina Piškoňa s končiarom Nehrovec, susedná polonina Strimba a vzadu na obzore rozsiahla polonina Krásna. Ostatné horské masívy sú zalesnené a v panoráme neupútajú tak ako hôľne poloninské chrbáty.

Zostup vedie po rovnakej trase ako výstup. Alebo je možné zvoliť vychodený chodník, ktorý vedie priamo z vrcholu do údolia Tereble (smer Sinevirská Poľana alebo Sinevir). Prípadne je možnosť vrátiť sa na Černyj vrch a hrebeňom zostúpiť priamo do Sineviru (trasa je popísaná v českom turistickom sprievodcovi Ukrajinské Karpaty).

Užitočné odkazy

Základné informácie o pohorí Horhany
Okolie Sineviru
Okolie Koločavy
Sinevirský národný prírodný park
Mapy Východných Karpát (1 : 100 000)
Topografická mapa Sinevirského národného parku (1 : 100 000)
Turistický sprievodca Ukrajinské Karpaty

Reportáže z Ukrajiny

Užhorod – metropola Zakarpatskej Ukrajiny
Čierna hora – výstup na Hoverlu
Svidovecká hornatina – hrebeňovka poloniny
Polonina Krásna a Sinevirský národný park
Polonina Boržava
Čierna hora - hrebeňovka
Čierna hora - zimný výstup na Hoverlu I.
Čierna hora - zimný výstup na Hoverlu II.

Fotogaléria k článku

Najnovšie