Cyklotúra: Na dvoch kolesách za francúzskym vínom

Cyklotúra Na dvoch kolesách za francúzskym vínom

6. 5. 2010

Francúzsko je krajinou mnohých tvárí. Čo kraj, to iné zvyky, tradície a v neposlednom rade i iné turistické lákadlo. Kým v oblasti Périgord je takmer nemožné nenaraziť na kačacie farmy a všadeprítomné foie gras, v Provensálsku ovanie návštevníka na každom kroku omamná vôňa levandule. Aj v mnohotvárnom Francúzsku sa však nájdu komodity obľúbené nezávisle od oblasti – syry a víno. I napriek tomu, že ich možno nájsť všade, oplatí sa vybrať sa k ich „koreňom“ a pozrieť si, ako vyzerá víno prv, než sa dostane do svojho najpopulárnejšieho skupenstva – tekutého.

Počas nášho minuloročného putovania Francúzskom nás túlavé topánky (alebo skôr pneumatiky) zaniesli i do Burgundska – kraja vína. Stovky kilometrov viníc, tisíce kilometrov riadkov sladučkého šťavnatého hrozna a to všetko voľne prístupné. Pri predstave niekoľkých málo vinohradov nad Račou, navyše poriadne oplotených, až pichne pri srdci. Nuž, iný kraj, iný mrav.

Deň pred

S ubytovaním to spočiatku nevyzeralo obzvlášť jasnozrivo, no po niekoľkých nezdarných pokusoch sme napokon predsa našli strechu nad hlavou v kempingu na okraji vinárskeho mestečka Meursault. Keď sme celí natešení zistili, že sa pre nás nájde voľný mobil-home, nemali sme ešte ani tušenia, čo nás ďalší deň čaká. Povedané rečou našich múdrych predkov – prišli sme ku všetkému ako slepé kura k zrnu. K prenájmu mobil-home-u bolo totiž v cene i požičanie bicyklov na jeden deň. Keď v cene, tak v cene, takže sme si bicykle hneď objednali s tým, že ďalší deň sa povozíme po viniciach. Milá teta z recepcie (mimochodom, vedela po anglicky, všetci tam vedeli po anglicky – každý, kto sa vo Francúzsku snažil dohovoriť inak, než po francúzsky, určite chápe, aká je to vzácnosť) nám bicykle dala hneď, predsa už bol takmer večer, a vyzbrojila nás základnou cylistickou výbavou (brašňou, košíčkom, výbavou na opravu bicykla, mapou).

Prv, než zapadlo slnko, sme teda ešte išli preskúmať cyklistické možnosti v okolí a v mestečku sme si na večer kúpili hrozno v tuhom i tekutom skupenstve.

Beaune – Santenay

Pri večernom dôkladnejšom štúdiu propagačných materiálov (po francúzsky, ako inak) sme pochopili, že mestečko Meursault leží približne v polovici 20-kilometrovej cyklistickej trasy z mesta Beaune do mesta Santenay. Bolo rozhodnuté.

Meursault – Volnay – Pommard - Beune – Pommard - Volnay - Meursault

Ráno sme nabalili brašňu, košíček (krásny nákupný, pripevniteľný na bicykel), vymenili v kempe jeden bicykel (už predošlý večer ma jeho neustále brzdenie prestalo baviť; mimochodom, nikto s jeho výmenou nemal ani najmenší problém) a vyrazili smerom na Beaune.

Perfektne vyznačená cyklistická cesta sa kľukatila medzi vinohradmi po málo frekventovaných cestách, ak neberiem do úvahy hustotu cyklistov, ale ani s tou to nebolo tragické. Kam sa človek pozrel, tam boli vinice, naľavo, napravo, vpredu, vzadu. Celá trasa i s cestou späť mala síce mať len 40 kilometrov, no vďaka obrovskej podmanivosti a fotogenickosti krajiny trvá aj tých 40 kilometrov pomerne dlho. Za každou zákrutou, ak nie po každom prejdenom metri, sa kochajúcemu sa cyklistovi otvárajú nové a nové pohľady na nekonečné riadky viniča obsypaného sladučkými šťavnatými strapcami hrozna.

Zanedlho sme na prvých vinohradoch uvideli skupinky zberačov, ktorí sa ako mravce rozliezli po vinohrade a s usilovnosťou včeličiek pracovali, až kým nezozbierali všetko, čo mali. Celí natešení sme zoomovali, čo to dalo, aby ich na fotkách bolo aspoň trochu vidno a v duchu šliapania do pedálov pravidelne prerušovaného kochacími a fotiacimi prestávkami pokračovali cez dedinky Volnay a Pommard až do Beaune.

Po pokojnom charaktere viníc a vinohradníckych dediniek nás už o čosi väčšie Beaune veľmi neoslovovalo a v neposlednom rade tu tiež naša značená cesta končila, takže sme zavelili čelom vzad a vracali sme sa tou istou cestou, ktorou sme tam prišli. Určite by sa pomedzi vinice dala nájsť aj nejaká iná trasa, no ako neznalí tamojších pomerov a hlavne bez poriadnej mapy sme sa nakoniec rozhodli nehrať sa na prieskumníkov a veriť, že francúzski značkári vybrali najlepšiu trasu z najlepších. Rozhodnutie nebolo jednohlasné, no výnimočne sme sa riadili demokratickou väčšinou. Tak či tak sú pohľady z opačného smeru stále nové a krásne. Cestou sme sa ešte zastavili v miestnej pekárni na bagetu a croissanty, ktoré v košíčku pôsobili naozaj štýlovo.

Cestou späť sa oberači hrozna výrazne rozmnožili a na to, aby sme ich zachytili pri práci, sme už nepotrebovali zoom vôbec. Jedni, triediaci hrozno priamo pri ceste, dokonca ochotne hádzali strapce pristavujúcim sa cyklistom, čím síce spôsobili menšiu zápchu na ceste, no postarali sa o veľmi príjemné spestrenie bicyklovania. Počas jedenia hrozna sme sa snažili zistiť, prečo niektoré strapce vyhadzovali (z laického pohľadu vyzerali rovnako skvelo, ako tie ostatné) a iné nie. Márne. Najedení hrozna sme sa s nimi rozlúčili a kochajúc sa pokračovali do Meursaultu.

Meursault – Puligny-Montrachet – Chassagne-Montrachet – Santenay – Chassagne-Montrachet – Puligny-Montrachet – Meursault

Posilnení vynikajúcim hroznom sme „naše“ mestečko len prefrčali a pokračovali cestou, ktorú sme skúmali už večer predtým. To však neznamená, že by boli pohľady druhýkrát okukané či nefotogenické, takže sme tradične zastavovali za každou druhou zákrutou a poctivo plnili políčka filmu a pamäťovú kartu. Cesta pokračovala podobne, ako prvá polovica smerom na Beaune – hore, dolu, doprava, doľava a všetky kombinácie týchto smerov. Prepletali sme sa vinohradmi, občas nám pre spestrenie stálo v ceste mestečko, potom ďalšie vinohrady a tak podobne až po Santenay.

Samozrejme, všetko bolo spestrené občasnou degustáciou "predstupňov vína". Kdesi uprostred vinohradov sme tiež narazili na akési kúpele (pravdepodobne; najviac zo všetkého sa to podobalo na kúpele a francúzska informačná tabuľka nám veľa nehovorila), ktoré na takomto mieste síce pôsobili trochu zvláštne (aspoň pre nás laikov), no o to zaujímavejšie.

O čosi neskôr sme si našli parádny stromček a stolček uprostred viníc s krásne vykosenou trávičkou a výhľadom na veterný mlyn na kopci. Lepšie miesto na obed si hádam ani neviem predstaviť. Navyše som bola ako zákusok urvať (áno, urvať, bez noža, jednoducho hrubou silou) zo dva strapce červeného, z ktorých na stole vyliezlo niekoľko ucholakov.

Po luxusnom obede (ucholakov sme nezjedli) nás už čakalo mestečko Santenay so svojou príjemnou atmosférou a zámočkom, ktorý sme dostatočne dlho obiehali, než sme sa rozhodli, že tam na ochutnávku vína predsa radšej nepôjdeme (znova demokratická väčšina – tá istá). Keď sa cyklistická cesta napojila na klasickú cestu pre autá, sme znova zavelili na ústup, ktorý síce začal po rovnakej trase (obiehanie zámočku sme z taktických dôvodov vynechali), no len čo sa objavila prvá šípka na veterný mlyn Moulin Sorine, museli sme ju nasledovať. Šípky sa ešte chvíľu sporadicky objavovali, než ustali úplne. Samozrejme sme mlyn netrafili a po pomerne slušnom stúpaní sme sa našli nad ním. Vybrali sme si teda najsympatickejšiu poľnú vinohradnícku cestu (demokratická menšina sa neuveriteľne tešila) a kupodivu poriadne povytriasaní trafili k mlynu. Pofotili sme, pokochali sa a zistili, že zostupová cesta, jediná asfaltka vedúca k mlynu, je ešte strmšia než naša výstupová. S úplne zodratými brzdovými gumičkami som to vedela patrične oceniť, takže sme vlastne mali šťastie, že sme ju netrafili. Naši mali šťastie, ja som brzdila aj zubami.

Zvyšok cesty už bol o poznanie menej adrenalínový. Po úspešnom ubrzdení sme sa, v snahe napojiť sa na cyklistickú cestu, pustili po ďalšej poľnej vinohradníckej ceste, ktorou viedla turistická značka. Hrkalo to poriadne, Francúzi asi vedia, prečo tadiaľ cyklistov neťahajú. Táto skratka však mala jedno veľké pozitívum. Okrem obligatórnej ochutnávky hrozna na kríčkoch, ktoré ešte nikto nestihol obrať, sme našli celú kopu „vyradených“ strapcov – poodtŕhaných a rozsypaných po zemi. Keďže sme na ňom žiadnu výraznú vadu nepobadali (ucholaci boli schovaní), zobrali sme si niekoľko strapcov so sebou ako zákusok po večeri a nainštalovali ich namiesto dávno zjedenej bagety do košíka a dúfali, že do kempu donesieme okrem množstva muštu aspoň zopár celých bobuliek. Keďže sme po chvíli úspešne trafili na našu cyklistickú cestu, hrozno napokon prežilo nad očakávania dobre.

Návrat do Meursaultu sa niesol v rovnakom znamení, ako zvyšok výletu. Príjemné šliapanie do pedálov, krásne výhľady, vinice, zberači, dedinky, kochanie sa a fotenie.

Záver

S tým kochaním sa to napokon nebolo úplne najhoršie, pretože sme po návrate do Meursaultu stihli návštevu Hôtel-Dieu v Beaune (tentokrát autom) a následne veľký nákup francúzskych dobrôt, keďže nasledujúcu noc sme sa chystali stráviť už vo vlastných posteliach.

Večer sme si pri pojedaní „vyradeného“ hrozna pustili v počítači fotky (je to neporovnateľne lepšie než televízor) a svorne sa zhodli, že Burgundsko je krásne a podobných dní by sa tam dalo stráviť oveľa viac.