V Mojtíne trávim predĺžený víkend na sklonku leta a keďže jeho najbližšie okolie poznám, beriem si so sebou bicykel. Ukáže sa to ako výborná voľba, spoznávanie širšieho okolia je tak omnoho efektívnejšie a pohodlnejšie. Na prvý deň si vyberám kratučký okruh okolo Pružiny.

Trasa

Mojtín – Uhliská (kostolík) – Mojtínska dolina – osada Riedka – dolina Radotiná – Priedhorie – Strážovská dolina – skalky pod Hrádkom – Strážovská dolina – Priedhorie – dolina Rečica – Pružinská Dúpna jaskyňa – Briestenné (sedlo) – Ďurďové – dolina Zákopčie – Pružina – osada Chmelisko – osada Riedka – Mojtínska dolina – Mojtín

Výlet beriem skôr poznávacím ako športovým štýlom, o čo je trasa kratšia, o to je zaujímavejšia. Cykloturistika sa dá vhodne skombinovať s pešou turistikou, hubárčením, fotením, jaskyniarstvom a dokonca aj s lezením.

Kostol v jaskyni

Bývame na chalupe na konci dediny, takže na modrú značku môžem nastúpiť rovno zo záhrady. Rozbitá lesná cesta sa stáča do hlbokej doliny, lemovanej vápencovými vežičkami. Všade naokolo sa dajú tušiť väčšie, či menšie podzemné priestory mojtínskeho krasu. Zakrátko prechádzam popod jeho najväčšiu raritu, na ktorú ma upozorní drevená ozdobná šípka a vyšľapaný chodník. Je ňou jaskyňa sv. Jozefa s jeho sochou, ktorá v minulosti slúžila ako kostol. Až do polovice 19. storočia totiž museli obyvatelia salašníckej osady Mojtín dochádzať za bohoslužbami do Pružiny, vzdialenej 2 hodiny chôdze. Až v roku 1855 im každodenný život uľahčil kňaz Štefan Závodník a vysvätil túto 46 metrov dlhú jaskyňu, ktorá môže pojať 300 až 400 ľudí. Ako kostol síce slúžila len 5 rokov, no aj tak ide o jedinečný unikát v cirkevných dejinách Slovenska.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nižšie, od sútoku Bieleho a Mojtínskeho potoka, už netrasiem kosti – medzi Zliechovom a Riedkou je čerstvo natiahnutá asfaltka. Od Riedkej pokračujem po zelenej značke na rázcestie za Priedhorím. Míňam niekoľko rekreačných zariadení a početné kríže pri ceste. Za Priedhorím ma prekvapí nový altánok s posedením, ohniskom a zachyteným prameňom pri Strážovskom potoku. Príjemné miesto, vhodné aj na nocľah, dopĺňajú informačné panely.

Etapa lezecká

Zapínam GPS prijímač a vydávam sa dolinou ďalej po zelenej, k rázcestiu pod Hrádkom za prvým dnešným cieľom. S pomocou hry geocaching by som tu mal nájsť zaujímavé lezecké skalky. Z dediny sú vzdialené polhodinu chôdze, respektíve 5-10 minút na bicykli. Za rázcestím odbočujem na žltú a po pár metroch sa objavujú po ľavej strane cesty skaly, týčiace sa nad zelenú klenbu lesa. Som na mieste.

Skaly sú rozdelené na niekoľko celkov, z ktorých technicky najzaujímavejšie sú vraj Podkova, Bronzová a Zlatá. Najkrajšia je Zlatá - 200-metrový, na juh orientovaný pás skál s neuveriteľne perfektnými chytmi. Vraj – sám k lezcom nepatrím, ale pozriem sa sem veľmi rád. Ukrývam bicykel a štverám sa príkrym chodníkom asi 100 výškových metrov nad úroveň cesty. Postupne si prezerám celú dĺžku rímsy s vyznačenými cestami o obtiažnosti 4 až 8+. Majú obvyklé poetické mená a dnes tu nikto nelezie, je piatok. Na záver prehliadky sa ešte schodnou ľavou stranou vyšplhám na vrchol brál a vychutnám si pohľady do hlbokej, tichej doliny, ktorá v závere stúpa do sedla Samostrel.

Etapa jaskyniarska

Keď už sa dostatočne nabažím výhľadov a slnka na teplých skalách, zbieham dole k bicyklu. Vraciam sa nad Priedhorie, pokračujem cez dedinu do ďalšej z doliniek (Rečica) smerom na východ. Mojim druhým cieľom je Pružinská Dúpna jaskyňa, ktorú si chcem pozrieť už dlho. Vedie k nej značená náučná trasa, takže nie je problém trafiť správnu odbočku kolmo do lesa a upraveným chodníkom k jej portálu vo svahu v nadmorskej výške 590m. Preskúmaná časť jednej z najstarších jaskýň na Slovensku meria na dĺžku 300 metrov. Hlavnú časť tvorí 15 – 20 metrov široká chodba s výškou až 5 metrov. Je vyzdobená mohutnými kvapľovými stalagmitmi a stalagnátmi, jej steny pokrývajú sintrové náteky.

Toto všetko môže verejnosť vidieť iba výnimočne. Jaskyniari z Jaskyniarskeho klubu Strážovské vrchy Považská Bystrica zvyknú Dúpnu sprístupniť len párkrát do roka – zvyčajne na konci mája a uprostred septembra. Hiking.sk na tieto termíny upozorňuje niekoľko dní vopred v sekcií Noviniek na titulnej stránke. Za ozajstnou prehliadkou sa sem musím niekedy vrátiť.

Etapa turistická

Vracať tou istou trasou sa mi nechce, tak pokračujem ďalej dolinou Rečica po ceste. Pri dvoch senníkoch sa vydávam doprava na zvážnicu s úmyslom pripojiť sa na zelenú značku smerom na Briestenné. Sklon terénu sa trošku zdvihol, v sedle sa neudržím a musím tlačiť. Trvá to len okolo polhodiny a som na zelenej, ktorá je v pohode zjazdná. Cez lesný priesek sa na chvíľku objaví nos malofatranského Kľaku, prekvapí ma, ako je blízko. Z tohto uhla ho nevídavam, je to krásny kopec, podobne ako z každej inej strany.

Zakrátko som na lúkach v sedle medzi Briestenným a Čelkovou Lehotou, ktorým prechádza aj štátna cesta s veľmi riedkou premávkou. Vidno tu viac cykloturistov ako áut. Dávam si pár minút na oddych a fotenie výhľadu nad malebnou dolinou. Jej horizont tvorí hrebeň Lúčanskej Fatry od Kľaku po Martinské hole. Práve tu mi definitívne dochádza baterka vo foťáku a o kúsok ďalej aj v GPS prijímači.

Tam, kde sa čas zastavil

Ďalšiu trasu si tak zaznamenávam len do svojej pamäte. Po zjazde do Ďurďového využívam otvorené potraviny na jednu orosenú plechovku. Dolinou Zákopčianky sa spúšťam až na začiatok Pružiny a kolečko okolo nej uzatváram výšľapom k osade Chmelisko. Slnečný deň sa pomaly chýli k večeru a zapadajúce slnko nádherne osvetľuje lúčnatú kotlinu okolo Pružiny. Škoda toho vybitého foťáku, výhľady od Chmeliska sú neuveriteľne malebné. Samotnú osadu tvorí asi 15, zväčša starých tradičných chalúp s gazdovskými dvormi v tieni ovocných stromov, mohutných líp a orechov. Z každého zátišia tu dýcha božský kľud a vôbec sa mi nechce ďalej. S predsavzatím skorého návratu sa spúšťam smerom na Riedku a čaká ma už len kopec do Mojtína, ktorým som sa spúšťal ráno.

Záverom

Na druhý deň som si dal s kamáratom 80-kilometrovú zaberačku na opačnú stranu bez dokumentovania trasy. Po tomto výživnom víkende sa mi táto oblasť Strážovských vrchov javí ako ideálna na horskú cyklistiku. Krajina je pestrá a pretkaná množstvom ciest, cestičiek a chodníkov, ktoré si stačí vhodne skombinovať. Podľa záľub a nálady možno pripojiť k cyklotúre aj speleologickú, turistickú či lezeckú časť. Prekvapilo ma, že sme takmer nenatrafili na nepríjemne rozbahnené zvážnice, také bežné v iných pohoriach. Vyslovene neodporúčam jedine úsek Cesty hrdinov SNP medzi Trenčianskymi Teplicami a dedinou Kopec – trasa je na bicykel príliš exponovaná a nezjazdná kvôli popadaným stromom. V okolí obce Kopec tiež treba počítať s medializovaným problémom samourčeného zákazu vstupu do lesa v súkromnom vlastníctve.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek