V KST sme nenašli pochopenie

Kedy a prečo vznikol Slovenský cykloklub (SCK)?

SCK vznikol v roku 1994. Kedysi som bol funkcionárom Klubu slovenských turistov (KST), robil som okresného predsedu v okrese Trenčín. Po revolúcii na Slovensko prenikol fenomén horského bicykla. Cítili sme potrebu začať na Slovensku značiť cykloturistické trasy, aby sem prenikla cykloturistika podobne ako v západných štátoch. Bohužiaľ, vzhľadom na generačný rozdiel, mal som 29 rokov, sme v KST nenašli pochopenie. Asi po troch rokoch, čo sme sa nedopracovali k žiadnemu riešeniu, sme sa tri fyzické osoby rozhodli založiť organizáciu, ktorá sa bude venovať výlučne tejto problematike. Postupne pribudli rôzne skupiny a kluby, dnes máme 22 pobočiek SCK, asi 2000 členov a v stanovách máme aj štatút individuálneho členstva - to sú asociované organizácie, ktoré sa venujú tejto problematike na území svojich regiónov, ale majú iný názov a nechceli meniť svoj status. Od roku 1997 sa SCK stal riadnym členom Európskej cyklistickej federácie, kde dodnes zastupuje Slovensko.

Čo je základným poslaním SCK?

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Základným poslaním SCK je vytvárať na Slovenku podmienky pre pohyb na bicykli, najmä prostredníctvom siete značených cykloturistických trás. Nejde nám o budovanie klasických mestských chodníkov, ktoré spadajú pod iné zákony, inú problematiku.

Ide vám teda skôr o preznačovanie trás, než o ich budovanie?

Podobne to je s KST, ani KST, ani SCK nebudujú trasy, my ich len značíme. Rozdiel spočíva v tom, že pri peších aj cykloturistických trasách je majetkom SCK alebo KST iba turistické značenie. Musíme požiadať mnohých vlastníkov o súhlas, aby sme tadiaľ mohli trasu vyznačiť. Keď sa v meste buduje nejaký cyklochodník, ide tam o oveľa komplexnejšiu problematiku, investor musí byť vlastníkom pozemku. Samozrejme, drobná infraštruktúra, odpočívadlo, lávka a podobne sem spadá, ale cyklotrasy na samostatných telesách nespadajú pod naše aktivity.

Značenie cyklotrás má byť jednotné

Čím ste sa inšpirovali pri tvorbe metodiky značenia cyklotrás?

Keď sme sa začali snažiť vybudovať na sekcii cykloturistiky KST túto metodiku, priniesli sme vlastný návrh značenia, tabuľky v plnej červenej, modrej, zelenej, a žltej farbe s nápismi v bielej farbe s udávaním cieľov a logom cyklistu. KST chcelo, aby systém cyklo bol riešený s vtedajšou platnou normou STN 01 8025 pre pešie značenie, rozmerovo aj farebne.
V snahe dospieť k nejakému kompromisu sme sa nášho návrhu vzdali, prijala sa koncepcia odvodená od KST, biely podklad s logom cyklistu vo farbe trasy. Tú filozofiu sme teda nevytvorili my, ale vznikla takýmto "konsenzom". Preto je absurdné, že v priebehu nejakých 10 - 12 rokov na pôde bývalého vedenia KST, keď sa tam niekto prebudil a vznikla polemika o tom, že by sa malo vytvoriť nejaké cykloznačenie, nejednali s nami, ale vymysleli alternatívne cykloznačenie, prebraté z českej normy. Bohužiaľ, medzi peším turistom a cykloturistom je obrovský rozdiel, cykloturista je súčasťou cestnej premávky a dopravného zákona, a česká norma bola súčasťou dopravnej vyhlášky, kde sa umiestňujú cyklotabule na cestách ako dopravné značky a k nim je prilepená časť značenia v teréne. KST prebralo iba tú druhú časť značenia, čo na Slovensku nemalo žiadne opodstatnenie ani zákonnosť.

V čom toto značenie nevyhovuje?

Každý systém značenia v nejakom štáte by mal byť aplikovaný na základe platných zákonov v tom štáte. U nás je cykloznačenie aplikované na základe cestného zákona a platnej normy STN 01 8028 Cykloturistické značenie. Nemôže si nejaká skupina zobrať časť českého legislatívneho procesu a aplikovať ho na území iného štátu.

A čo teda chýba tomuto značeniu?

Nie že by mu niečo chýbalo. Ale keď sa stane nejaká nehoda, je posudzovaná z hľadiska súčasnej legislatívy. To znamená, že cyklista je vždy účastníkom cestnej premávky, a platí to aj na lesných cestách. To ako keby sa stala dopravná nehoda na úseku, kde by neboli použité dopravné značky. Z hľadiska informácií ale pre laika nie je v tých značkách rozdiel. Rozmerovo sú skoro rovnaké, na obidvoch sú udané ciele a smer. Ale z hľadiska legislatívy tie značky nemajú žiadne právne opodstatnenie.

Tých 350 km trás, ktoré ste prebrali od KST, budete preznačovať?

Nebudeme ich preznačovať my, budú ich preznačovať ľudia, ktorí sa na to odborne vyškolia, možno aj tí, ktorí ich tam dali.

Je podľa vás potrebné, aby sa to preznačilo?

Na Slovensku je 10 000 km značených cyklotrás podľa normy STN. Tá je aj v mapách SHOCartu a VKÚ. Obdobne ako pri pešom značení 13 400 km peších trás, ktoré sú aj v mapách. Rozdiel je aj v tom, že pri peších nikto nemusel prejednávať vznik týchto trás, drvivá väčšina z nich sa zdedila zo socializmu. My po roku 1989 sme všetkých 10 000 km trás museli prejednávať. Všade sa uvádzalo, že sú vyznačené podľa normy STN - policajti, životné prostredie, národné parky. A teraz sa opýtam, načo je tu iný systém? Začneme vyznačovať iným systémom pešie značenie? Vedel by som si predstaviť omnoho krajšie a efektívnejšie. Ale nepovažujem to za správne, lebo už sú tu nejaké tradície a tie informácie sú v celom štáte jednotné, čím sa aj všade chválime.

Mňa to zaujíma skôr z ekonomického hľadiska. Keď ste hovorili, že pre bežného laika v tabuľkách nie je rozdiel, nestačí ich vymeniť, keď sa časom zničia?

Ony sú rozbité, tu nie je o čom. Do dvoch rokov by sa mali podľa dohody s KST vymeniť. A poviem vám ešte rozdiel medzi KST za bývalého vedenia a SCK. Veľa ľudí nám telefonuje, že by potrebovali vyznačiť novú pešiu trasu. My im dáme kontakt na KST, s kým to tam môžu riešiť. Keď niekto zatelefonoval na bývalé KST, oni povedali, že to nie je problém, že to spravia. Je to totálny vlčinec, že oni dostali nejaké peniaze, ktoré použili protizákonne, my by sme to mohli napadnúť.

A ako, keď štátna norma Cykloturistické značenie nie je záväzná?

Niekto mi musel dať rozhodnutie na vyznačenie trás, a ten orgán musel napísať, na základe čoho to rozhodnutie vydal. A to žlté značenie nie je v žiadnom zákone, v žiadnej STN-ke. Na Slovensku sú tisíce nezáväzných noriem, a teda ich nebudeme dodržiavať?

Vy ste teda na Slovensku jediným subjektom, ktorý môže značiť cyklotrasy?

Nie, tých subjektov je veľa. V súčasnosti máme množstvo asociovaných členov. Rozdiel oproti KST je taký, že v KST môžu značiť pešie trasy iba členovia. Cyklotrasy môžu značiť tí, ktorí majú akreditované školenie a značkársky preukaz. My sa nepýtame na to, v akej politickej strane je, akého náboženského vyznania alebo v akom klube je. Cyklotrasy značia dokonca mnohí členovia KST.

Záujemca teda s vami prerokuje, čo treba vyznačiť, a potom vám dá vedieť, že sa to spravilo?

To zase nie. Prvá pri značení cyklotrasy je legislatíva, tú si môže poriešiť ktokoľvek podľa platných zákonov. Nás potom tieto združenia alebo kluby žiadajú o pridelenie farby a evidenčného čísla trasy. Lebo SCK slúži ako koordinačné centrum, my sieťujeme a evidujeme všetky legálne vyznačené cyklotrasy na Slovensku. 98 % cyklotrás na Slovensku je vyznačených podľa STN.

Podľa tejto normy doznačíte aj tých 350 km trás prebraných od KST?

Tam sa vymenia smerovky, aby boli podľa STN, a premaľujú sa "C-čka". Nebudeme to robiť my, ale ľudia, ktorí sa vyškolia v klube, alebo už sú vyškolení, my v Ústredí SCK fyzicky neznačíme. Značia značkári. KST roky… ono tá debata je veľmi komplikovaná… zoberme si herchlovské ponímanie značenia. Khandl ma odtiaľ vyhodil a roky ma nenávidel, stále z toho robil zle. Síce mne je to jedno, ale tam platí syndróm, že KST chce všetko vlastniť. Pôsobilo to dojmom, že iba Herchl s Khandlom tie trasy značia, viac nikto. My nemáme taký pocit, že chceme, aby nám všetko patrilo. Tá sieť je len metodikou SCK vyznačená a je v našej evidencii.

Ešte by som rád reagoval na vaše fórum, kde váš čitateľ písal, prečo preznačovať trasy KST, keď ich trasy sú výborné a trasy SCK sú zdevastované. Chcel by som k tomu povedať, že stupeň devastácie trás je rôzny. Ak nemáte na údržbu trasy desať rokov, tá trasa aj tak vyzerá. Aj značkári v regiónoch sú od priemerných po výborných. Čo sa týka trás KST, polovica z nich je vyznačených v Levoči a polovica v oblasti Zlatých Moraviec. Tie v Levoči sa vyznačili podľa metodiky SCK a o desať rokov sa preznačili metodikou KST. Tie v Zlatých Moravciach vedú predovšetkým po štátnych cestách a v súčasnosti sú na nich prvky cykloorientácie rozbité a zdevastované. Čím sú tieto trasy lepšie?

Na pravidelnú obnovu všetkých cyklotrás nie sú financie

Ako SCK zabezpečuje obnovu značenia na už vyznačených cyklotrasách?

Maľované značenie by sa malo rovnako ako pešie trasy obnovovať každé tri roky a systém tabuliek raz za desať rokov. Robí sa to ale individuálne, závisí to aj od devastácie, vandalizmu a podobne.

Nedávno sme boli v Turni nad Bodvou, boli tam veľmi schátrané tabuľky s červeným C-čkom a značenie na stromoch tiež nebolo veľmi vidieť. Aj čitatelia nám písali o podobných prípadoch.

K tomu sa vrátime na záver, áno? Obnova cyklotrasy závisí aj od finančných prostriedkov. SCK na rozdiel od KST, hoci je rovnaké občianske združenie, vykonáva rovnakú činnosť a spravuje zhruba rovnaký objem cyklotrás ako peších trás, nedostáva od štátu žiadnu dotáciu na réžiu.

Nie je teda lepšie mať menší počet cyklotrás a tie pravidelnejšie obnovovať?

K tomu sa vrátime za chvíľu, áno? Ja zakontrujem s protiotázkou, načo je tu toľko peších trás?

Ale teraz hovoríme o cyklotrasách.

Ale o tom musíme hovoriť, to je otázka financií. KST dostáva každý rok dotáciu na obnovu peších turistických trás. SCK za posledné dva roky nedostal od štátu ani korunu na obnovu značenia. Musíme tie peniaze zháňať inde, na VÚC, mikroregiónoch, rôznych grantoch, európskych projektoch. Drvivá väčšina cyklotrás na Slovensku bola vybudovaná z prostriedkov EÚ, z grantov, ktoré získal SCK alebo naše partnerské organizácie. Napríklad sa nám podarilo po dvoch rokoch zlomiť Žilinský samosprávny kraj, ktorý vyčlenil na obnovu peších trás a cyklotrás 142 000,- €. Dali nám podmienku, že musíme jedna k jednej obnoviť aj pešie trasy. V tomto kraji bude teda obnovených zhruba 50 % peších a cyklistických trás. Ale sú lokality, napríklad Trenčiansky kraj, kde sa VÚC tvári, že žiadne cyklotrasy a pešie trasy neexistujú, nevyčlenili na to žiadne prostriedky. Podobne je na tom Trnavský VÚC.

Budete sa teda zamýšľať nad vytváraním nových cyklotrás, keď ani tie existujúce sa nedarí preznačovať v takom rozsahu, ako by bolo potrebné?

Zase poviem to, že tá sieť cyklotrás nie je sieť cyklotrás SCK. Sú vyznačené podľa našej metodiky, my ich spravujeme a vyškolili sme na to značkárov. Ale v regiónoch vytvárali tie trasy rôzne združenia, ktoré na to získali projekty. Oni si musia na tie trasy nájsť prostriedky.

Ale veľa cyklotrás ste vytvorili aj vy, tie obnovujete?

V roku 2000 vzniklo vďaka eurofondom 3000 km cyklotrás na Záhorí, Západnom Slovensku, Považí a Kysuciach, a dnes sú tie trasy závislé od regiónov. V Žilinskom kraji ich zvládame udržiavať a dokonca sa rozširujú, iné je to v oblasti Trenčianskeho a Trnavského kraja. Samozrejme, tie prostriedky na udržiavanie existujúcej siete sú nízke. Otázka je, čo s touto sieťou. My už veľmi neriešime budovanie nových cyklotrás, vznikajú iba individuálne rádovo v niekoľkých desiatkach kilometrov. Nie je tu trend navyšovania cyklotrás z našej strany.

Niekto sa venuje práci v SCK na plný úväzok?

Nie, len niektoré časti projektov kontrahujeme ako živnostníci.

Strety s turistami na cyklotrasách

Má SCK v pláne budovať nové cyklotrasy na samostatnom telese?

Nie je to predmetom našej činnosti, lebo my len značíme. Nevlastníme ani žiadny pozemok, na ktorom by sme ich mohli budovať. Ale spolupracujeme poradensky so subjektami, ktoré to chcú robiť.

Dokáže presadiť SCK zákaz vstupu peších turistov (korčuliarov) na vyhradené cyklocesty? Napríklad na Moravskej cyklomagistrále v oblasti Devína.

SCK sa takýmito otázkami nezapodieva, lebo SCK Moravskú cyklocestu nevlastní. Aby sme to uviedli na pravú mieru, pri značených cyklotrasách sú vždy nejakí vlastníci telies, alebo pozemkov, po ktorých cyklotrasa ide (napr. štátne a obecné cesty, poľné cesty, hrádze a na druhej strane veľa vlastníkov a pod.). Klasické kluby, väčšinou občianske združenia, sú iba vlastníkmi a správcami prvkov cykloznačenia. Žiadny správca nemôže ručiť za kvalitu ciest, lebo ich má iný vlastník. Ale v rozhodnutí sa majiteľ zaviaže cesty udržiavať. V podmienkach rozhodnutia je uvedené, pre koho je trasa určená, kto má prednosť, zákaz a podobne. Náš klub tú trasu nevybavoval, treba sa opýtať na STARZ-e alebo na AŠK INTER. Vždy si treba uvedomiť, že tá trasa nie je "naša". Zatiaľ sme neriešili, že by na niektorú trasu bol zákaz vstupu peších turistov, a dúfam, že ju ani nebudeme riešiť, lebo ja som zástanca toho, aby ľudia chodili čo najviac za pohybom.

Keďže značíte aj MTB trasy, ako riešite vzťah MTB cyklista versus turista? Veľa cyklotrás je vedených po turistických značených trasách (TZT) a vieme o tom, že bývajú strety medzi cyklistami a turistami, napríklad na úseku Pezinská Baba - Rača.

V norme máme od roku 2000 špeciálnu tabuľku, ktorá upozorňuje, že pokiaľ sa stretáva na chodníku pešiak a cyklista, peší turista má prednosť.

Takú tabuľku som ale na tejto trase nevidela.

Tieto značky sú aplikované napríklad v oblasti Poľany, v Slovenskom raji, Slovenskom krase, v Brezne. Ale požiadavka na osadenie takýchto tabuliek musí vzniknúť na základe legalizačného konania v regióne, ktoré rieši nejaký subjekt. Ten mal povedať, že na tejto trase vyžadujeme osadiť túto tabuľku.

A pri schvaľovaní cyklotrasy sa berie do úvahy, že tu je úzky chodník, zákruty a môže dôjsť k takýmto stretom?

V tomto momente vám neviem na túto otázku odpovedať, pretože dnešný Lesný zákon neumožňuje značiť nové cyklotrasy po lesných chodníkoch. Ale existujú tu mnohé staré cyklotrasy. Ak boli na ne vznesené nejaké námietky, nevieme o tom. Ak taký problém niekde je, je treba so správcom trasy riešiť, aby sa to označilo špeciálnymi cykloznačkami, ktoré napomáhajú túto problematiku riešiť. Tiež ľudia by mali byť tolerantní.

Cyklotrasy na frekventovaných cestách

Prečo sa značkujú ako cyklotrasy bežné cestné komunikácie?

Cyklista je účastník cestnej premávky. Dopravný zákon umožňuje cyklistom jazdiť všade okrem toho, kde to zakazuje. Ďalej si treba uvedomiť, že mnohé trasy boli vybavované pred desiatimi rokmi, kedy bola úplne iná intenzita dopravného zaťaženia. Súčasťou tvorby boli dopravné prieskumy územia. Druhá otázka je majetkové vysporiadanie. My vždy zvolíme nákres, kde by sme chceli cyklotrasu. Ale ak tu nie je vysporiadaný majetok a neviete sa dostať k vlastníkovi, nedá sa nič robiť. Nemôžete značiť trasu tam, kde nie je vlastnícky súhlas.

Ak je variant, že cyklocesta pôjde len po ceste I. triedy, nie je potom lepšie ju vôbec neurobiť?

Ešte k tomu chcem povedať, že tie cyklocesty I. triedy sú len výnimočné. Na vašom webe bola taká otázka, prečo máme cyklocestu na úseku Rožňava - Krásnohorské Podhradie na ceste 1. tredy. Je to vytrhnuté z kontextu, lebo v roku 2002 sa vybavoval cyklookruh Slovenský kras, ktorý má dĺžku 202 km. V oblasti Krásnohorské Podhradie - Rožňava musela ísť trasa cestou 1. triedy, ktorá jednak má dostatočnú šírku, a jednak tam nemáme majetkovú alternatívu. Bez tých 7 km by sa ten okruh nedal spraviť. Jedine tú cyklotrasu prerušiť, doviesť cyklistu na cestu 1. triedy, kde by sa stal účastníkom cestnej premávky, prešiel by 7 km a znova sa napojil na značenú cyklotrasu. Myslím si, že kvôli tomu nebudeme rušiť 202 km okruh.

Uvažuje SCK nad prehodnotením vedenia niektorých cyklotrás?

Dnes je ten proces prehodnocovania z legislatívneho hľadiska oveľa náročnejší. Zásadne sa zmenili zákony na ochranu krajiny, lesný zákon nezohľadnil to, že cesty sa nachádzajú v CHKO, národných parkoch a pod. Nehovoriac o tom, že musíte mať súhlas všetkých vlastníkov. Nevidím problém niektoré úseky zrušiť a niektoré preložiť na iné alternatívy, ak získame súhlasy všetkých majiteľov.

Budete iniciovať konania, čo sa týka hľadania alternatívnych trás na úsekoch, kde je doprava veľmi zahustená?

Odpoveď je taká, že 16 rokov nášho snaženia je výsledok medzi chcieť a môcť.

Ale ak ani nezačnete s takouto aktivitou, tak sa to nezmení.

Áno, budeme, ale aj zrušenie trasy vyžaduje finančné prostriedky - zatrieť trasu, demontovať značenie, musíme napísať kopec žiadostí atď. Ak ich zoženieme, budeme to riešiť. Poviem vám jeden príklad, Trnavský samosprávny kraj v tomto roku získal grant z EÚ, Optimalizácia siete cyklotrás. Získal obrovskú sumu peňazí a nespolupracuje ani s pobočkami SCK Bicyglo Trnava a Malokarpatským cykloklubom Trnava. Všetky tieto subjekty majú v tomto kraji v správe 780 km. Tieto peniaze sa niekde stratia, a pritom z nich mohla byť spravená tá optimalizácia, že by sa mnohé úseky zrušili a vyznačili by sa alternatívy. Tu prostriedky na to sú, ale sú otázne, ako budú využité. Určite tá vôľa by bola, pretože cyklistov je viac, ekonomická kríza nahráva tejto aktivite.

Lebo za tie roky narástol aj objem automobilovej dopravy a potom sa stanú veci ako na Záhorí, kde je cyklotrasa na ceste II. triedy a zomrel tam malý chlapec.

Toho malého chlapca by som s tým nespájal, to bola dopravná nehoda.

Boli na značenej cyklotrase. Možno by šli inakadiaľ, keby tu nebola značená cyklotrasa.

Ale oni neboli na cyklovýlete, nešli niekde po značenej cyklotrase.

Keď tam je cyklotrasa, môže po nej ísť veľa ľudí.

Tí ľudia by tam šli tak či tak, oni šli z miesta A do miesta B na nejaký výlet a nemali alternatívu. Keby im tam niekto umožnil jazdiť… tam je Holcim, sú tam Vojenské lesy, ktoré majú obrovské množstvo komunikácií. Niekto povie, že ja vám vykreslím, kadiaľ by to mohlo ísť. My to vieme, ale nech ten dotyčný zájde za majiteľom a povie, povoľte nám tu cyklotrasu. Ministerstvo pôdohospodárstva vydalo mapu lesných ciest, niekto ju získa, sedí pri počítači a povie, prečo tí blbci idú tadiaľto. Ale na tej mape nie je napísané, že táto cesta patrí družstvu, táto urbáru. A takisto zistíte, že 40 % takto publikovaných lesných ciest sa nachádza na území veľkoplošných chránených území, a Zákon o ochrane prírody po nich nepovoľuje jazdiť.

Ale možno niekto neznalý príde na prázdniny, povie si, že tu je ľahká cyklotrasa po rovine, sem pôjdem s deťmi, a potom môže byť zaskočený, kam ho cyklocesta doviedla.

Čím sa zásadne líši cykloturista od pešieho turistu, je, že cyklista je účastníkom cestnej premávky a spadá pod cestný zákon. V cestnom zákone sú cyklisti rovnocenne definovaní ako automobilisti, ale nemajú skoro žiadne právo. Ale povinnosti sú totožné. Kto monitoruje, koľko cyklistov zahynulo na našich cestách a prečo zahynuli? Dnes sa napríklad podľa zákona pokutuje cyklista, ak nemá prilbu, kvôli jeho bezpečnosti. Ale nikto nepokutuje motoristov, keď nemajú napr. v aute airbagy – zasa kvôli bezpečnosti. Trasy KST dodnes nie sú právne riešené. Čaká nás tu etapa, aby cyklotrasy a pešie turistické trasy boli riešené zákonmi tohto štátu. Ich status, povoľovacie konania, právna ochrana a v neposlednej rade aj financovanie ich tvorby, značenia a údržby. Prípadne aj optimalizácie – ľudovo povedané rušenie časti trás.

Nejde pri značení cyklotrás po asfaltových cestách I. triedy iba o "vykázanie" čo najväčšieho počtu kilometrov nových cyklotrás? Napríklad z dôvodu, že by musel byť vrátený grant, ak by sa nestihol nejaký dohodnutý počet kilometrov?

Ja by som musel rozmýšľať, kde tých zopár úsekov cesty I. triedy máme. Možno ich je 100 km z celkovej dĺžky cca 10 000 km. A Slovensko je hornatá krajina, často sa niekam inak nedá dostať, ako po asfaltovej ceste. Na mnohých miestach okrem tej základnej cesty neexistuje iná alternatíva. A keď aj existuje, býva problém, že na to nedá súhlas nejaký vlastník.

Snažíte sa vždy najprv získať súhlas vlastníka nejakej alternatívy?

My vždy predkladáme najkrajšiu a najlepšiu alternatívu, ale už máme v hlave aj náhradnú, kvôli vlastníckym vzťahom. A mnohé trasy nie sú vyznačené vôbec.

Či vás nezvádza budovať cyklotrasy na asfaltových cestách, lebo je to cesta ľahšieho odporu. Trebárs aj z časovej tiesne.

Určite priznám, že napríklad pri projekte Cyklopanoráma Záhorie, kde sme na to mali 12 mesiacov a finálne sa vyznačilo cca 1000 km cyklotrás, sme pracovali v strese. Navrhovali sme širšiu alternatívu, no cca 40 % ďalších navrhovaných cyklotrás nebolo povolených. Tam boli hlavné problémy s vojenskými lesmi a ochranármi. Ale gro tých cyklotrás na Slovensku nebolo riešených v strese. Zoberme si napríklad trasu Žilina - Vrútky. Kadiaľ by mala viesť cyklotrasa podľa laika? Dnes je tam trojpruhová komunikácia, kde by som cyklistom neodporúčal chodiť. Ale podľa zákona má cyklista na tejto ceste rovnaké právo. Ako tam vybudujeme alternatívu? Nie že by sme tam chceli cyklocestu. Na nadjazd alebo podjazd nemáme peniaze.
Odmietam to, že by sme robili pod tlakom a robili rýchlo. Trasy na cestách I., II., III. triedy nám povoľuje polícia. Mnohé z týchto trás sa vybavovali pred mnohými rokmi. A nemáme istotu, že keď teraz niečo urobíme, o desať rokov to bude dobré. Ja už som aj rozmýšľal, či tie trasy nezruším, že napíšem starostom. Ale oni nemusia súhlasiť so zrušením trasy.

Možno niekto z nich by bol taký pokrokový, že povie, "vidím aj ja, že tu chodia kamióny, poďme to preznačiť, tuto máme obecné pole s poľnou cestou" Možno aj obchvat jednej - dvoch dedín by pomohol.

Určite by to pomohlo. Ale treba spomenúť aj kultúru vodičov v tejto krajine. V Alpách ide cyklista a za ním trojkilometrová kolóna áut, na ktorého nikto netrúbi.

Slovensko versus Rakúsko

Keď už sme pri Rakúšanoch, tí majú množstvo cyklotrás mimo hlavných komunikácií.

Rakúšania vôbec neabsolvovali etapu socialistického vlastníctva. Napríklad naši partneri v Niederösterreich vyznačovali cyklotrasy vo vinohradoch. Tam bol jeden vlastník, ten im dal súhlas a vyznačili 400 km cyklotrás za dva roky.

Že by to takto bolo s vlastníctvom v celom Rakúsku?

Samozrejme. Teraz si zoberme slovenské vinohrady, Svätý Jur - Pezinok, paralelná asfaltová cesta. Potrebujete súhlas asi 3000 vlastníkov, z toho možno len 1000 je majetkovo vysporiadaných, majú to na katastri a dajú vám súhlas. Tých ostatných musíte zistiť, prípadne koľko majú bratov, sestier a ten počet vlastníkov vám narastie na 10 000. Tým Rakúšanom stačil jeden.

Nechce sa mi veriť, že by to bolo v celom území Rakúska také jednotné.

Nehovorím, že celé Rakúsko vlastní desať ľudí, ale každý človek tam má založený list vlastníctva. Nikto nikomu niečo neznárodnil, zobral, potom to nepatrilo nikomu, a štát tie prevody nedal do katastra. Aj cesta má špeciálny list vlastníctva, a ak nie je zakreslená v katastri, neexistuje a nemôžete na ňu získať súhlas ako na cyklotrasu. Toto sa v Rakúsku nemôže stať.

Webstránka je naša najslabšia vec

SCK má na svojej webovej stránke v časti Systém značenia cyklotrás kapitoly Chceme cyklotrasu – ako na to? Kapitoly sú však prázdne. Čo bolo dôvodom na vytvorenie tejto sekcie stránky a prečo nefunguje? Všeobecne je stránka na dnešné pomery statická a pôsobí bez života.

Webstránka je najslabšia vec, ktorú máme, a na nej sme mali do istého termínu značné limity. Sme výhradným dodávateľom podkladov do máp VKÚ aj SHOCartu, a tak sme nemohli na našej stránke publikovať sieť trás, mapové podklady, zákresy a podobne. Táto dohoda čoskoro vyprší, alebo vypršala, musím sa pozrieť. Druhá vec bola, že sme robili pre SHOCart ďalšiu zákazku, mal vydať 100 najkrajších cyklovýletov na Slovensku a tiež bola dohoda, že kým to nevydajú, nemôže sa to publikovať. Lenže toto dielo nevyšlo a teraz my chceme, aby sa to odblokovalo.
K tomu Chceme cykotrasu, to sme vydali ako brožúrku, ktorú rozobrali starostovia a podobne. Chceli sme ju vydať opäť, ale uvažujeme, že ju zavesíme ako voľne šíriteľnú pre všetkých na web, lebo nemáme peniaze na jej ďalšie vydanie.

Ani GPS tracky nemáte na stránke, aby si cyklista mohol naplánovať cestu.

Problém spočíva v tom, že za prvé nemáme dáta kompletné, nemáme zameranú celú sieť, a nedokážeme poskytnúť tieto dáta grátis, nejako verejne, lebo spracovanie stojí nejaké prostriedky, ktoré do toho musíme vraziť.

My sme urobili Hikeplanner zadarmo, ako partia nadšencov, aj ho poskytujeme verejnosti bezplatne.

Potom sa spýtam ja nakoniec, ako sa to teda dá. Veľa času strávim vyjednávaním na úradoch, v teréne, a na toto nám neostáva čas. Chýba nám možno generácia, ktorá by nám to spravila. Aj ja by som sa radšej venoval zmysluplnejším veciam z pohľadu konečného užívateľa. Problém je v tom, že sme tu vytvorili unikátny produkt, ale v tomto štáte existuje množstvo inštitúcií, ktoré majú na starosti cestovný ruch a za tých 16 rokov sa SCK nedostal do popredia ich záujmu. Existuje tu portál Slovakia.travel, ktorý sa venuje aj pešej turistike a cykloturistike. A nikoho nenapadlo, aby nás oslovil. A tak je tam 50 výletov, na ktorých ste si ešte len mohli pozrieť, koľko je ciest I. triedy, a na úsekoch, kde nám ich policajti alebo ochranári nepovolili. Boli spracované od stola v kancelárii. Napísal som k tomu viacero protestov, ale bolo to zmetené pod koberec.

Potom je otázka, či tieto veci nebudete na Vašej webstránke robiť vôbec, alebo si to radšej spravíte svojpomocne, ako my.

Tak asi tá druhá možnosť, chceme s tým niečo spraviť.