Za Maryčkou Magdonovou

Dnešný nástup je optimistický. V prvý deň sme zmokli do nitky. Na druhý deň viseli mraky až po zem a dnes konečne presvitá slniečko. Predsa sa nad nami počasie zľutovalo. Sedláme tátoše, pre istotu pribalíme rekvizity do dažďa, človek veru nikdy nevie a na Kysuciach to platí dvojnásobne.

Trasa

Korňa – Zátoka – Vyšný Kelčov – Hluchanka (Kelčovské sedlo, štátna hranica SR/ČR) – Kavalčanky – Bílá – Staré Hamry – Bílá – Klokočov-Konečná (štátna hranica ČR/SR) – Kornica – Klokočov – Ričky – Turzovka, Predmier – Korňa – Živčáková – Korňa

Cez Zátoku na Hluchanku

Štartujeme od penziónu Mária, nášho prechodného domova. Prvá časť je už nám známy prejazd dedinou Korňa (, opísaný v článku Kysuce na bicykli I. etapa), až po otočku autobusu a následne mimoriadne obľúbená disciplína tzv. "tlačmo do vrchu". Prvým vrcholom dosahujeme osadu Zátoka. Zjazd si vychutnáme iba pod Vyšný Kelčov, kde prudko odbáčame vpravo a opäť stúpame. Cesta je asfaltovaná, tak odušu prehadzujeme prevody, aby sme nemuseli tlačiť. Druhý vrchol je rázcestie Hluchanka v Kelčovskom sedle s hraničným kameňom, kde Turzovská vrchovina prechádza do Moravsko-sliezskych Beskýd. Pookrejeme pohľadmi na okolité vrcholky a urobíme prvé vrcholové foto. Kedysi bola v strede cesty zátarasa, aby zelenú hranicu nemohli využívať iné dopravné prostriedky ako bicykle. Obliekame vetrovky, neklamný znak toho, že nás čaká zaslúžený zjazd.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Bílá

Pokračujeme príjemne zvlneným terénom až do Bílej. Cesta ponúka meniace sa scenérie okolitých lesov. Ozaj si to užívame. Stretávame hubárov s plnými košíkmi, aj rodinky na prechádzke. Rekreačná obec Bílá leží v údolí riečok Černá a Bílá Ostravice pod vrcholom Zbojnická. K osídľovaniu územia došlo v období valašskej kolonizácie v 15. až 18. storočí. Samostatnosť obce sa datuje od roku 1951. V Bílej je aj lyžiarsky areál s niekoľkými vlekmi. Je to východisko veľmi pekných túr na bežkách. Hotel Pokrok s logom Cyklisté vítáni sme už navštívili viackrát a vždy sme boli vítaní. Bicykle sme si mohli zamknúť do garáže a kľúčik sme vrátili pri odchode. Aj menu je tu prispôsobené hladným turistom.

Staré Hamry, Petr Bezruč a Maryčka Magdonová

Po obede máme „hodinu literatúry“. Cesta vedie do obce Staré Hamry, táto je známa z tvorby Petra Bezruča, ktorý je básnikom beskydských hôr a jeho ľudu. Miloval krásne zákutia Beskýd, najmä Lysú horu. Bol častým hosťom v Starých Hamroch. Smutná a chmúrna minulosť tohto kraja, znalosť biedy a strádanie horského ľudu, všetok útlak, ktorým bol tunajší kraj a jeho ľudia prenasledovaní, urobili hlboký dojem na básnika. Inšpirovali ho k napísaniu krásnej baladickej básne Maryčka Magdonová. Vídaval mnohokrát rozvodnenú riečku Ostravice a vo vode divoko sa valiacej úzkym skalnatým korytom nechal utopiť svoju Maryčku. Mnohokrát sa zastavil na starej fare pri starohamerskom kostolíku, kde mu v mysli utkvelo kúzlo horského cintorína, v rohu ktorého sa krčia hroby samovrahov...

Kostol aj cintorín sú tu dodnes. Pri príležitosti 65. narodenín autora v roku 1933 pribudol pamätník vybudovaný z vďačnosti básnikovi, ktorý v osude nikdy nežijúcej Maryčky zhmotnil utrpenie tunajšieho ľudu. Len okolitá scenéria je dnes už iná. V roku 1970 tu vznikla vodná nádrž, pri stavbe ktorej bola zatopená časť obce Staré Hamry. Názov vodnej nádrže Šance je podľa vrchu Šance, ktorý sa týči na ľavom brehu. Priehradné jazero má rozlohu 333,5 ha a dosahuje hĺbku 62,5 m.

Konečná–Klokočov

Povznesení na duchu sa vraciame späť smerom do Bílej a následne stúpame k hraničnému prechodu Konečná–Klokočov. Stúpanie bolo dlhé, tiahle, ale po asfalte pohodové. V Konečnej sa počkáme, vyfotíme si Lysú horu, oblečieme vetrovky a nadelíme si odmenu - zjazd do Klokočova a Turzovky-Predmiera. Tu odbočíme do Korne. V krčme u Kontríka v Nižnej Korni si dáme pivko a dokrútime okolo kostola a cintorína do „nášho“ penziónu Mária.

Hora Živčáková

Deň je ale stále svieži, slniečko sem-tam prekúka, tak sa nám akosi máli pohybu. Spomíname si na niekoľko smerovníkov po ceste Korňou, ktoré upozorňujú na horu Živčáková. Tak si vravíme, že prechádzka pred večerným gulášom by sa ešte hodila.
Na hore Živčáková sa údajne v roku 1958 miestnemu hájnikovi zjavila Panna Mária. Napriek tvrdým represiám sa vtedajšej moci nepodarilo potlačiť záujem verejnosti a až dodnes je vyhľadávaným pútnickým miestom nielen Slovákov, ale aj Moravanov a Slezanov.

Z Korne na horu vedie 3 km dlhá asfaltka s prevýšením 200 m. Na vrchole na nás čaká prekvapenie. Čakáme malú drevenú kaplnku, nachádzame parkovisko, obchod so suvenírmi, vydláždenú cesta až ku kostolíku. Je tu niekoľko pramenných kaplniek s prameňmi povrchovej vody, ktorá svojou kvalitou zodpovedá hlbinným prameňom. Ľudia veria v liečivú moc tejto vody, naberajú ju do fliaš. Je to naozaj milá podvečerná prechádzka, z lesa sa na nás usmievajú pravé červeno bodkované muchotrávky. Jedlé huby už počas dňa vyzbierali hubári. Slniečko pomaly zapadá a mení scenérie. Cestou späť obdivujeme pohľady do Kornianskej doliny. Z komínov mnohých domov stúpa dym, neklamný znak chladných večerov. Aj my sa tešíme do tepla a na nejakú dobrotu v tuhom aj kvapalnom skupenstve.

Záver

Kto má chuť na dlhší výlet, môže zo Starých Hamrov pokračovať náučným chodníkom Gruň – Bílý Kříž, určite ho nabudúce vyskúšame. Trasa je vhodná pre trekové bicykle a nie je veľmi náročná. Nakoľko v niektorých úsekoch využíva bežné cestné komunikácie, nie je vhodná pre menšie deti.

Použitý zdroj:
Slovensko – Putovanie po regiónoch – vydavateľstvo Dajama