Trasa

Devínske Jazero – Marcheggský viadukt – niva rieky Morava - Vysoká pri Morave – smetisko pri Zohore – Devínske Jazero

Z Devínskeho Jazera k Marcheggskému viaduktu

Bufet U starého bicykla v Devínskom Jazere je miesto, kde sme začínali svoj dnešný výlet. Neholdujem jazdeniu s deckami po cestách Bratislavy a tak sa bicykle doviezli na streche auta. Parkovisko pri bufete je na začiatok výletu ideálne.

Devínske Jazero je lokalita ozaj zaujímavá. Na pieskovej dune v blízkosti železničnej stanice Devínske Jazero sa začiatkom 60. rokov pri ťažbe piesku postupne narazilo na niekoľko hrobov zo staršej doby rímskej. Prvé hroby boli vykradnuté a zachránili sa z nich iba predmety, neskorší výskum odokryl tri hroby a našli aj ďalšie pamiatky. Kopija, praslen, brúsik a niekoľko nádob pochádza z porušených hrobov. Možno neviete, ale samotné Devínske jazero je riečne jazero nachádzajúce sa v južnej časti Borskej nížiny na nive Moravy. Je to mŕtve rameno Moravy a leží medzi jej ľavým brehom a korytom rieky Malina. Lúka Devínske jazero je svojou rozlohou 10,5 km2 najväčšou mokrou lúkou na Slovensku.

Po krátkej historickej vložke sme sa obrátili čelom k Bratislave a po asfaltke šliapali späť smerom k Bratislave.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po pravej ruke sa objavili železobetónové pevnosti, ktoré sú zaujímavosťou a pozostatkom z medzivojnového obdobia. Železobetónové opevnenie sa v pohraničí budovalo v tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia v obave pred nacistickou armádou. Neskôr však mníchovským diktátom hraničné územia obsadili Nemci a tak sústava pevností neslúžila na obranu vlasti. Malé bunkre sa ľudovo nazývajú „ropíky“. Názov ropík je odvodený zo skratky ROP - Riaditeľstvo opevňovacích prác - orgánu povereného stavbou opevnenia. Posádku pevnosti tvorilo 3 až 7 mužov, vyzbrojených niekoľkými ľahkými alebo ťažkými guľometmi, osadenými v tzv. lafetách. Vo výbave nechýbal ventilátor, periskopy na pozorovanie okolia a granátová rúra.

V spoločnosti ropíkov sme sa dostali až k násypu železničnej trate, ktorá smeruje do Rakúska. Prudko sme zabočili po pravej ruke a po poľnej ceste popri sústave mostov sme prišli až k majestátnemu Marcheggskému viaduktu.

Od Marcheggskému viaduktu popri rieke Morava

Pod viaduktom sa naša trasa napojila na Moravskú cyklistická cestu. Moravská cyklistická cesta je diaľková cyklotrasa ako súčasť pripravovanej medzinárodnej cyklistickej trasy Iron Curtain Greenway. Vedie nivou rieky Moravy po bývalých účelových komunikáciách - cestách pohraničnej stráže - a cestách II. a nižšej triedy. Začína pri Novom moste v Bratislave a končí v Moravskom Svätom Jáne. Cesty pohraničnej stráže, takzvané signálky, sú pozostatky z čias totalitných a vďaka nemožnosti vstupu na ne sa nám zachovala v blízkosti hraníc prekrásna neporušená príroda a pomerne dobré komunikácie.

Samotný Marcheggský viadukt je zaujímavou technickou pamiatkou, ktorá sa dodnes používa. Jeho pohnutá história sa započala stavbou mosta v novembri 1846. Ukončená bola na jeseň 1847. Medzi stanicami Marchegg a Devínska Nová Ves bol cez rieku Moravu postavený 474 m dlhý most, ktorý patril k najväčším vo vtedajšej monarchii. Most pozostával z desiatich inundačných tehlových klenieb svetlosti 10 x 15 m po oboch stranách a strednej časti, ktorou prekonával tok rieky a tvorila ju drevená dvojnásobne zložená priehradová konštrukcia rozpätia 2 x 43 m. V priebehu rokov 1866 až 1945 bol počas vojen niekoľkokrát zničený a opäť postavený. Dnešná konštrukcia pochádza z rekonštrukcie, ktorá bola realizovaná po zdĺhavom spoločnom rokovaní česko-slovenskej a rakúskej strany v decembri 1959. Dnešná oceľová konštrukcia pozostáva z jednokoľajného mosta s hlavnými nosníkmi priehradovými o dvoch poliach rozpätia 2 x 43 m.

Naše putovanie viedlo popod viadukt späť smerom k Devínskemu Jazeru paralelne s cestou, ktorou sme sem prišli. Trasa signálky nás vedie priamo do prekrásnych lužných lesov povedľa rieky Morava. Oblasť, ktorou prechádzame, sa skladá z prírodných lužných lesov a zaplavovaných lúk na slovenskom brehu rieky Moravy s prírodne zachovaným územím. Priamo z cykloturistickej trasy možno vidieť hniezdiace bociany, jazierka s leknami, ale aj iné prírodné krásy. O zachovanie prírodného rázu a biodiverzity tohto mokraďového územia dbá medzinárodná mimovládna ochranárska nadácia Daphne, ktorá tu vytvorila a udržiava náučný chodník s informačnými tabuľami. Náučný chodník je urobený ozaj zaujímavo. Každá tabuľa prináša množstvo zaujímavých informácií.

Lužný les sa zrazu rozostúpil a nás čakala cesta po protipovodňovej hrádzi až do Vysokej pri Morave. Znamenalo to aj výmenu asfaltu za šotolinu.

Vysoká pri Morave – smetisko – Devínske Jazero

Vysoká pri Morave sa nachádza v tesnej blízkosti rieky Morava, ktorej stredom prechádza štátna hranica so susedným Rakúskom. Archeologické výskumy na území obce potvrdzujú jej osídlenie už v období neolitu a eneolitu. Našli sa tu doklady z doby laténskej a veľmi bohaté hroby z doby rímskej. V období česko-uhorskej vojny 1271-1278 bolo osídlenie obce zničené a vyľudnené. Pamiatkou historického významu obce je rímskokatolícky kostol Sv. Andreja (pôv. barokový z roku 1669) - následne rozšírený a prestavaný v neorománskom duchu v období 1890-1892. V blízkosti kostola sa nachádza viacero votívnych krížov a pomníkov z 19. storočia. Pomník obetiam I. svetovej vojny z roku 1930.

Smäd sme zaliali v miestnej krčme, hlad však nie. Stará bolesť slovenských pohostinstiev. Prišli na rad zásoby z mamičkinej taštičky. Taká cyklistická klasika. Banány, Tatranky. Neostávalo nám nič iné ako vrátiť sa späť k autu. Zvolili sme asfaltovú cestu, ktorá nás okolo firmy, predávajúcej štrkopiesky, priviedla až k obrovskému smetisku. Pri pohľade na ohromné množstvá odpadu človeka až zviera.

Opäť sme sa napojili na známu signálku. Cesta je dosť zničená od áut a vedie súbežne so železničnou traťou Kúty - Břeclav – Bratislava. Viedla nás po okraji lužného lesa a opäť sa začali objavovať železobetónové pevnosti. Nasledovalo krátke stúpanie a už aj sme sedeli v bufete U starého bicykla v Devínskom Jazere. Veru nepohrdli sme dobrou klobáskou a kofolou. Všadeprítomné osy nám síce pokazili zážitok, ale čo narobíš?

Záver

Výlet môžem iba odporúčať ako pekné strávený poldeň s deckami na bicykloch. Trasu si možno ľubovoľne skrátiť, lebo existuje množstvo prepojení medzi rovnobežnými cestami. Nezabudnite si do príručnej batožiny pribaliť repelent. Najmä v oblasti lužného lesa, pri informačných tabuliach to môže byť boj o život.

Zdroje a užitočné odkazy:

Pevnosti
Niva rieky Moravy - obľúbená trasa cyklistov a milovníkov prírody
Železničná trať Devínske Jazero - Stupava
Nedeľný výlet za koľajami do Devínskeho Jazera
ŽSR 100 : Bratislava - Devínska Nová Ves - Marchegg (ÖBB)
Marcheggský viadukt
Krásy Slovenska
ŽSR 110 : Bratislava - Kúty - Břeclav

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek