Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Lunz am See – Mariazell – Palfau – Lunz

Iný názov pre túto cyklojazdu by mohol byť aj: Okruh okolo dvoch velikánov – Hochkar a Dürrenstein. Tentokrát sme to poňali ako cyklovander, čiže „na ťažko“. V poslednom čase sme dosť spohodlneli (spanie v penziónoch a pod.), takže to bol akýsi návrat do starých čias, keď sme na našich výpravách – vandroch spávali pod stanom či pod širákom. Tým, že cyklistická sezóna ešte poriadne nezačala (začiatok apríla), rozhodli sme sa vybranú trasu rozdeliť na dva dni.

Vzdialenosť
120 km
Prevýšenie
+2160 m stúpanie, -2160 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Pohoria
Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) - Ybbstalské Alpy (Ybbstaler Alpen)
Trasa
  • Najvyšší bod: 1125 m n. m.
  • Najnižší bod: 520 m n. m.
Voda
Lunz am See, Langau, Zellerrain, Eralufsee, Mariazell, Gußwerk, Wildalpen, Palfau, Lassing, Göstling a. d. Ybbs
Nocľah
Wildalpen - kemp
Doprava
cestný bicykel
SHOCart mapy
Freytag & Berndt WK č. 031 (Ötscherland – Mariazell – Scheibbs – Lunzer See), č. 041 (Hochschwab – Veitschalpe...) a č. 051 (Eisenwurzen – Steyr...)

Trasa

Lunz am See – Langau – Zellerrain – Eralufsee – Mariazell – Gußwerk – údolie Salzy – Wildalpen – Palfau – Lassing – Göstling a. d. Ybbs – Lunz am See

Jazda z Bratislavy okolo Viedne a St. Pöltenu (diaľnicami A4, S1, A21 a A1) cez Scheibbs a Gaming do dedinky Lunz am See (601 m n. m.) nám trvala niečo cez 2 hodiny. Auto sme zaparkovali v centre na verejnom parkovisku, poskladali bicykle a patrične ich naložili bagážou. Medzičasom sa potrhali aj oblaky a tak nám nič nebránilo vyraziť. Krátkou spojnicou sme sa po rovinke dostali na štátnu cestu č. 71 smerom na východ a pokračovali v stálom veľmi miernom stúpaní proti toku riečky Ois (Ybbs). Pri dedinke Maierhöfen sme minuli odbočku vľavo do Lackenhofu, lyžiarskeho strediska pod horou Großer Ötscher.

Nevdojak som si spomenul na našu prvú akciu v týchto končinách pred šiestimi rokmi, keď nás na lanovke chytil taký lejak, že sme na sebe nemali suchú ani nitku. Na miestom WC sme žmýkali vodu aj zo slipov. Ale venujme sa našej jazde. Z času na čas, ako sa cesta kľukatila, a my sme vyšli spoza tieňa, slniečko nás príjemne hrialo a so stúpajúcim sklonom nám bolo viac a viac teplo. Tak sme postupne odkladali kúsky oblečenia a pri občasných prestávkach sa kochali pohľadmi na severné zrázy Scheiblingsteinu. Kúsok pod Neuhausom už stúpanie dosahovalo 8 - 10 %, takže sme točili na najľahšie prevody. Našťastie nám vietor fúkal do chrbta, čo pri cyklistike býva raritou. V týchto miestach sa údolie zužuje a vytvára nádherné scenérie. Pri dedinke Taschelbach sa dolina otvorí a prechádza do poľany s horskými pasienkami. Na jej konci však vidno, ako sa cesta prudko postaví. To už však tušíme záver nášho trápenia. Po 22 km dosahujeme najvyšší bod našej jazdy – sedlo Zellerrain (1125 m), ktorý tvorí hranicu medzi Dolným Rakúskom a Štajerskom. Hostinec Alpenhaus je otvorený, tak si dáme pauzu s vrcholovou prémiou v podobe penivého moku. Jasnačka, že nemôže chýbať aj fotodokumentácia.

Zjazd 5 km

Oddýchnutí a osviežení si obliekame doplnkové vrstvy, lebo nás čaká zjazd a aj napriek slnečnému počasiu vzduch ešte nie je prehriaty. Sadáme a hurá nadol. Týmto nechcem nikoho navádzať, kvôli bezpečnosti, ale dá sa to tu krásne „pustiť“. Cesty sú prázdne (to už od rána, lebo je sobota a ešte nezačala sezóna), kvalitný asfalt, zákruty sú primerané a sklon okolo 20 %. Čo viac si možno priať?

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Toto je čerešnička na cyklistickej torte. Kompík sa mi zastavil na čísle 73 km/h. Ešte raz opakujem, je to len pre skúsených a toho, kto má rád adrenalín. Ale stojí to za to. Takouto rýchlosťou sme o pár minút pri jazere Erlaufsee (827 m), kde sa na brehu práve obliekajú nejakí potápači. Nad jazerom dominuje hora Gemeindalpe so svojimi zjazdovkami, ktorej robí spoločnosť oproti stojaca hora Bürgeralpe, ktorá je tiež vykrajkovaná zjazdovými traťami. Míňame historický železničný vagón, ktorý dokazuje, že tu fungovala železnica až do dediny Gußwerk. T. č. vlaky končia v mestečku Mariazell, do ktorého práve vchádzame.

Mariazell

Najznámejšie rakúske pútnické mesto asi netreba predstavovať. Leží na úpätí spomínanej hory Bürgeralpe v nadmorskej výške 868 m a bolo založené v 12. storočí. Dominantou mesta je bezpochyby bazilika, ktorej základy siahajú do roku 1200, kedy tu postavili románsku kaplnku. Neskôr v 14. storočí dal uhorský kráľ Ľudovít I. postaviť gotický kostol, ktorý prešiel mnohými úpravami. Barokové rozšírenie stavby vznikalo od roku 1644 v priebehu 50 rokov. Na baziliku bol kostol povýšený v roku 1907. Mariazell je dnes jedným z najväčších pútnických miest strednej Európy.

Po prehliadke baziliky a centra mesta, spojenej s obedom v miestnej reštaurácii, sadáme opäť do sediel našich dvojkolesových tátošov a veselo sa spúšťame na juh popri rieke Salza do Gußwerku. Našu pozornosť upútala veľká plocha – o rozmeroch asi dvoch či troch futbalových ihrísk – zaplnená skládkou guľatiny a kmeňov stromov. Tak aj tu „funguje“ ťažba dreva ako u nás. Odbáčame vpravo smerom na západ na cestu č. 21.

Údolie Salzy

Mekkou vodákov v Čechách je rieka Lužnice, v Rakúsku Salza. Stačí sa pozrieť na web a zistíte, koľko liniek, fotiek a odkazov sa venuje tejto rieke. Dokonca aj u nás sa nájdu cestovky, ktoré vám umožnia splaviť jej dravý tok. Nás zaujala už pred šiestimi rokmi, keď sme sa po zdolaní Hochschwabu presúvali autom pod Hochkar. Lenže pohľad z okna idúceho automobilu nám neposkytne taký estetický zážitok, ako zo sedla bicykla. Cesta je vlnovitá, hoci klesá spolu s riekou, ale občas musí odbočiť od toku, aby obišla nejaký útes, či celý skalný masív. Údolie v niektorých úsekoch pripomína kaňon, takže foťáky cvakajú ostošesť. Pri kochaní sa okolitou prírodou ani nevnímame, že musíme šliapať do pedálov, lebo ideme stále proti vetru. Aj tu je premávka minimálna, o ohľaduplnosti tunajších vodičov som písal minule, takže našu jazdu nič neruší. Cesta prechádza mnohými tunelmi a galériami, kde je vstup cyklistom zakázaný, ale pri každom je vybudovaná náhradná trasa, takže je to úplne bezpečné.

Vľavo sa nám občas ukáže zasnežený vrchol spomínaného Hochschwabu a po dvoch hodinách sme v centre vodákov – dedinke Wildalpen. Čas je pokročilý, máme za sebou 78 km a tým pádom aj „plné kedsky“ – tak sme to tu zapichli. Zložili sa do jedného z dvoch tunajších kempov, navečerali sa z vlastných zásob a vydali sa na večernú prechádzku po dedinke. Všade vládlo ticho a kľud, evidentne mimo sezóny, takže keď sme si sadli do miestnej osviežovne, bol tam obsadený iba jeden stôl. Dvojkou červeného sme zapili dnešnú etapu a prebrali zážitky uplynulého dňa. Už za svitu hviezd sme sa vydali do kempu, kde mimo nás táborili ešte dve partie vodákov, jediní šialenci v tomto období. Noc bola rezká, čo sa dalo čakať, veď obloha bola bez mráčika a údolím ťahal prievan ako vo výťahovej šachte. Ráno nám zdobila stany námraza.

Posledná tretina

Po hygiene, raňajkách a zbalení stanov pokračujeme v našom cykloputovaní údolím rieky Salzy. Zastavujeme sa pri mostíku k rokline Wasserlochklamm, ktorú sme mali v pláne si prejsť, ale z neznámych dôvodov bola zatvorená. Tak sme si aspoň odfotili slnkom ožiarený vrchol Hochkaru a pokračovali chladnou dolinou, v ktorej ešte stále vládol tieň až do dediny Palfau. Toto je ďalšie stredisko vodákov, tiež je tu kemp a plno penziónov. Využívame jeden z nich a na jeho terase sa oddávame slnečným lúčom, vychutnávaním kávy a sušením vlhkých vecí. Keď sme sa ako tak zregenerovali a rozmrazili, vydali sme sa na záverečnú etapu tohto víkendu.

Cesta sa stočila na sever, takže nám slnko nahrievalo chrbty. Mimo „oskara“ nás zohrievalo aj stúpanie, ktoré však nebolo dlhé a ani prudké. Po pár kilometroch sme opustili Štajersko a v dedine Lassing (684 m) dosiahli vrchol dnešnej jazdy. Tu je aj odbočka na platenú cestu do lyžiarskeho strediska Hochkar pod rovnomenným vrchom. Stretávame tu veľa cyklistov na cesťákoch, ktorí si idú otestovať svoju kondičku, veď na 10 km tu nastúpate vyše 800 metrov. My pokračujeme v stálom klesaní po ceste č. 25 smer severozápad cez Göstling a. d. Ybbs. Je nedeľné poludnie, teda premávka minimálna. Od Göstlingu už točíme po rovine, vlastne podľa rieky Ybbs ideme proti jej toku. Áut trocha pribudlo, ale zasa je tu paralelná cyklistická cesta, takže opäť bezpečne. Popri nás vedie aj úzkokoľajka, ale hrdza a občas aj kamene na trati dokazujú, že tadiaľto dlho nešiel žiadny vlak. Od dlhého sedenia nás bolia zadnice, našťastie však už vidíme prvé domčeky dediny Lunz am See, cieľa našej cesty a tiež nášho trápenia. Na začiatok sezóny dosť veľké sústo (hlavne z dôvodu, že sme šli na ťažko), ale stálo to zato.

Záver

Celá trasa merala 120 km, vedie po kvalitných asfaltkách a je ideálna pre cestné bicykle. Trénovaní cyklisti by ju (naľahko) zvládli aj za jeden deň. Z dôvodu vychutnávania krás prírody, fotenia a pohodovej jazdy odporúčam si ju rozdeliť na dva dni. My sme šli okruh v smere hodinových ručičiek, opačným smerom vás čaká 50 km proti toku Salzy (čiže stále hore kopcom a hlavne nepríjemné prudké stúpanie z východnej strany do sedla Zellerrain – mapy udávajú až 22 % sklon. Počas cesty nie je problém s občerstvením, vo väčšine dedín sú pohostinstvá (gasthof). Ubytovať sa dá v súkromí, alebo v autocampingoch: Lunz am See, Wildalpen a Palfau. Ako východiskový bod sa dá použiť aj Mariazell (najvýchodnejší bod trasy – relatívne najbližšie k nám), ale z Bratislavy je sem rovnaká vzdialenosť – 220 km, diaľnicou A4, S1, A2 cez Mürzzuschlag.

V okolí je veľa tipov na spestrenie výletu ako stredisko Lackenhof a hora Großer Ötscher, pútnické miesto Mariazell, roklina Wasserlochklamm, Palfau, stredisko Hochkar a Lassing - svet zážitkov Mendlingtall.

Fotogaléria k článku

Najnovšie