Cyklotúra Cez Pilišské vrchy do Szentendre
Pri Ostrihome začínajú Pilišské vrchy (Pilis), ktoré sú nadmorskou výškou porovnateľné s Malými Karpatmi. Na našej cyklotúre sme si vyšliapli na druhý najvyšší bod pohoria – vyhliadku Dobogókö (700 m n. m.) – obľúbený cieľ turistov zo širokého okolia.
- Vzdialenosť
- 45 km
- Prevýšenie
- +720 m stúpanie, -740 m klesanie
- Náročnosť
- stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Pohoria
- Maďarsko: Pilišske vrchy (Pilis)
- Trasa
-
- Najvyšší bod: 700 m n. m.
- Najnižší bod: 132 m n. m.
- Voda
- Dobogoko
- Doprava
- bicykel
Trasa
Ostrihom – Dobogókö – Szentendre
Z Ostrihomu na maďarskú „Pezinskú Babu“
Po trojhodinovej jazde autobusom štartujeme od ostrihomskej baziliky. Bazilika s obrovskou kupolou je výraznou dominantou širokého okolia. Nachádza sa na strategickej vyvýšenine nad Dunajom, ktorú ako prví opevnili Kelti v 1. storočí pred Kr. Neskôr tu stál rímsky tábor Solva a v stredoveku kráľovský palác s kostolom, v ktorom korunovali prvého uhorského kráľa Štefana. Bohatú históriu hradného vrchu dokumentuje Hradné múzeum.
Z návršia schádzame do centra Ostrihomu a pokračujeme po hlavnej ceste po kruhový objazd, kde odbočujeme vľavo na na Dobogókö. Za mestom vchádzame do Dunajsko–Ipeľského národného parku (Duna–Ipoly Nemzeti Park). Je jedným z najmladších maďarských národných parkov - vznikol v roku 1997 na území CHKO Pilis a Borszöny. Jeho južnú časť tvoria Pilišské a Visegrádske vrchy v dunajskom ohybe.
Čaká nás súvislé 10 km stúpanie od Dunaja do sedla v 600 metrovej nadmorskej výške, ktoré pripomína cestu na Pezinsku Babu. Bohužiaľ, nielen prevýšením, ale aj čulým motorizmom, hoci ňou vedie oficiálna cyklotrasa. S revom sa tu preháňajú skupiny motorkárov. Stúpanie síce nie je vražedné, ale nekonečne dlhé a tak niektorí rekreačnejšie založení cyklisti bicykle miestami aj tlačia.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Dobogokö, guláš, halaszle a Vysoké Tatry
V sedle odbočujeme z hlavnej cesty doľava a stúpame ďalších 100 výškových metrov na vyhliadku Dobogokö. Odmenou za vypotené litre tekutiny je nádherný panoramatický výhľad na Pilišské a Visegradske vrchy a na Dunaj až k sútoku s Ipľom. Vyhliadka je cez víkendy, najmä vďaka blízkosti Budapešti, vyhľadávaným rekreačným miestom. Je na nej umiestnená pamätná tabuľa Dr. Edmundovi Térymu, ktorý sa zaslúžil o rozvoj turistického ruchu vo Vysokých Tatrách. V pamätnej izbe pod vyhliadkou je expozícia venovaná začiatku turizmu v Uhorsku. Okrem kolorovaných tatranských pohľadníc zo začiatku 20. storočia zaujme turistická výstroj z tohto obdobia: archaické mačky, snežnice, topánky, či lyže. Stráži ju pán, s ktorým by ste sa dorozumeli aj bez znalosti cudzích jazykov. Vyhliadka totiž leží v katastri obce Pilisszentkereszt (Mlynky), v ktorej sa po tureckých vojnách v 18. storočí usadili Slováci.
V okolí vyhliadky je niekoľko reštaurácií, pri ktorých cez víkendy varia v kotlíkoch guláš a halaszle. Neodolal som a dal som si malú porciu gulášu za 650 forintov (2,5 €). Hustý poctivý guláš, do ktorého sa dala zapichnúť lyžica ma presvedčil, že jeho veľkú porciu by som asi nezvládol.
Z Dobogokö do Szentendre
Po dobrom guláši a pive sa nám akosi nechce pokračovať v ceste, ale čas pokročil a tak neochotne sadáme na bicykle. Po krátkom zjazde sa vraciame na hlavnú cestu a pokračujeme smerom na Piliszkerestur. Po troch kilometroch odbočujeme pri autobusovej zastávke na asfaltovú lesnú cestu. Konečne mimo dopravu! Tu nás čaká ďalšie stúpanie, ktoré s plnými žalúdkami ťažšie zvládame. Nakoniec nasleduje plynulý zjazd do Szententre. Na jeho okraji práve hrajú baseballový zápas domáci proti družstvu z Trnavy. Nejdeme však do mesta, ale nad ním odbočíme doľava a po ďalšom odbočení doprava sa dostávame k Maďarskému národnému skanzenu.
Skanzen je vybudovaný veľkoryso. Vstupuje sa do neho cez budovu bývalej železničnej stanice. Po skanzene dokonca premáva historický vláčik. Rozsiahly areál je členený podľa regiónov. Skanzen však nie je len múzeum. V dome pekára pečú koláče, inde vás zase ponúknu domácim syrom. V stajniach chovajú kone, somáre a biely maďarský dobytok s obrovskými rohmi... V dome fotografa sa zase môžete odfotiť v zapožičanom historickom oblečení na fotku v retroštýle zo začiatku 19. storočia. Škoda, že nemáme na prehliadku viac času, no musíme k autobusu.
Záver
Opísaná trasa vedie po cestách s kvalitným asfaltovým povrchom a je vhodná pre všetky typy bicyklov. Súvislé stúpanie z 568-metrovým prevýšením a pomerne hustá premávka však môžu niektorých cyklistov odradiť. Panoramatický výhľad na Pilišské a Vysegrádske vrchy a pravý kotlíkový guláš sú však dostatočnou odmenou za vynaloženú námahu.
