Trasa

Streda nad Bodrogom – Karos – Karcsa – Pácin – Veľký Kamenec – Somotor

Smer juh

Cez dedinu sa snažím prepedálovať bez zbytočného zdržiavania. No nedarí sa mi to, keď mi zrak spočinie na pozorovacej vežičke pri miestnom jazere. Cez vrstvu rákosia by som nič nevidel a tak sa s batohom súkam nahor po úzkom rebríku. Vtáctvo si dáva prestávku v predvádzaní a vidím len kruhy na vode. Nevadí, aspoň tu neostanem na celý deň... Kaštieľ v Strede nad Bodrogom nechávam za plotom bez opätovného záujmu a mierim ďalej na juh k hranici.

Na konci obce nachádzam núdzový prístrešok a tabuľu o výstavbe novej cesty do Maďarska. Asfalt tu ale očividne pamätá aj iné režimy. Pomedzi polia sa vyhýbam traktorom s navoňaným nákladom, takže popri zadržiavaní dychu zabúdam odbočiť k malému letisku, ktoré cez pšenicu ani nevidieť. Z jednej strany ma obklopuje rovná čiara až po obzor, no z druhej strany sa z nej vynárajú kopce nad Sátoraljaújhely. Slnko ladí letné blues, operence z polí vyhlásili pre zmenu poplach a veziem sa opustenou spojkou k hranici. Aha! Nový asfalt a aj stredová čiara. Nechávam sa ňou navigovať do mierneho kopčeka, za ktorým vchádzam do maďarskej dedinky Karos.

Dávna história

Zalomím to k družstvu a popri stromovej aleji si robím zachádzku smerom na západ. Za obcou sa totiž rozprestiera archeologické nálezisko, kde v 80-tych rokoch minulého storočia objavili takmer stovku hrobov. Šperky, zbrane, ani kosti tam už síce nenájdete, no pohrebisko je označené a doplnené pamätníkom v modernom, aj historickom duchu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Smer východ

Po krátkej obhliadke sa vraciam na cestu a cez Karos sa napájam na nekonečnú rovinku. Bodka na obzore sa po dlhej chvíli zmení na starčeka na mopede, ktorý si kúpil očividne za svoju prvú výplatu.

Becsked miniem iba okrajovou cestou a jediným spestrením sa mi stávajú autá, ktoré kdesi predo mnou zvláštne kľučkujú po celej ceste. Hovorím si, že je tam asi poriadna jama, ale až keď prídem bližšie, zbadám na krajnici osamelého koňa. Je síce priviazaný, no vôdzka dosiahne priďaleko na to, aby sa dalo hovoriť o bezkonfliktnom prejazde. Z usadlosti schovanej v poli vychádza domáca pani a niečo na mňa kričí. Nemám ani tušenie čo, no jej hnevlivý prejav sa za mnou nesie ešte poriadne dlho...

Nečakaný objav

V Karcsi ma zaujme pomedzi strechy vykúkajúca drevená veža. A keď na odbočke natrafím na farebný pútač, je rozhodnuté. Po krátkom prejazde ulicou prichádzam k starobylo vyzerajúcemu kamennému kostolu so šindľovou strechou. Štíhla zvonica stojaca v jeho blízkosti dotvára historickú kulisu. Otvorená brána vedie k fare, takže zosadám a cez kovanú bráničku s vročením 1924 idem ku kostolu. Textu na vchode nerozumiem, no fixou napísané meno a číslo môže znamenať len jediné – možnosť prehliadky interiéru.

Obchádzam stavbu z každej strany a za plotom si všímam nádherne zrekonštruovaný domček so slamenou strechou. Žeby minimúzeum? Okná aj dvere sú pootvárané, no bránička nepovolí. Drobnôstkou na čare tohto miesta je parkovisko. Žiadne dlažbou vykladané letisko na vystavovanie akciových Fabií za šrotovné, ale veľkoryso poňatý stojan na bicykle v tieni okrasných stromov.

Slepá cesta

Po východe z areálu zvolím náhradnú trasu a vedený čiarou v GPS smerujem znova na sever na Slovensko. Na kamenistej ceste ma očami sprevádzajú zhrbené postavy na políčkach, no po chvíli prichádzam k lesíku. V offroade si tu spokojne chrápe zamestnaním znudený chlapík a zo snenia o krajších zajtrajškoch ho nevytrhne ani moje trápenie s blatistou kalužou. Lepivého bahna však neubúda a začínam bojovať s vlastnými kolesami obalenými v hnusnej škrupine. Drobné kamienky dokončia dielo skazy a musím prehodnotiť svoj úmysel. Obraciam teda prevážadlo a namáhavo sa snažím o návrat do dediny.

Servisné trampoty

Bonusovým číslom je očividne mäknúca pneumatika. Nohou oškriabem aspoň hrubý nános, dofúkam, ruky spláchnem v mláke a pokúsim sa dôjsť na vhodnejšie miesto. Tým sa pre mňa stáva už akosi tradične cintorín, kde je vždy šanca natrafiť na tečúcu vodu. Šťastie sa na mňa usmieva a nachádzam kompletne vybavené „servisné stredisko“ s hadicou a bandaskami. S ohľadom na zachovanie dôstojnosti miesta zbavím koleso nečistôt a počúvam zlovestné syčanie. Plášte na mojom cykloveteránovi už prežili nejednu zimu na balkóne, no tentoraz ich dorazila horúčava. Čumím na vyrazenú dieru veľkosti šošovice, cez ktorú vydúva rozodratá duša von...

Premýšľam, ako by sa s týmto problémom popasoval Mac Gyver. No keďže nemám švajčiarsky nôž, tak sa inšpirujem Patom a Matom a dieru v plášti prekrývam zvnútra niekoľkými vrstvami záplat. Na dušu už neostalo, takže vymieňam za nový kus a pevne dúfam, že toto je posledná diera dnešného dňa.

Pauza na obed

Pristavuje sa pri mne vekom zhrbená babička a z jej monologického prejavu sa dozvedám len to, že na Slovensku ma vydatú dcéru. Medzitým si pobalím veci a vyrážam konečne na pokračovanie. Okolo meandrami posiateho jazera sa presuniem do vedľajšej dediny Pácin. Pri vstupe ma zaujme drevená plastika a značka parkoviska. Kvôli soche? Cez cestu oproti sa črtá parková výsadba, takže neodolám a idem sa rozhliadnuť. Na asfaltovej cestičke stretávam trénujúcu mládež a za lesíkom si robím zastávku pri jazierku posiatom stovkami žiab.

Skokanské predstavenie ale ukončím ešte pred finále a idem smerom k cintorínu. Na múriku tu sedí dvojica mužov a môj očividne turistický zjav ich prinúti prehovoriť ku mne. Z prejavu vyrozumiem len slovo „muzeum“ a po narazení na komunikačnú bariéru mi ukazujú smer, kadiaľ sa dostanem na Slovensko. Poďakujem za nasmerovanie a vraciam sa na hlavnú cestu. Až vtedy zbadám pomedzi stromy presvitať striešky veľkej budovy. Obchádzam ju dookola a ako slepé kurča prichádzam k bráne kaštieľa. Zavládla tu poludňajšia prestávka, takže mi musia postačiť len fotky z vonkajšej strany a tiež sa poberám za obedom. Útočiskom sa mi stáva tribúna na futbalovom ihrisku, kde si rozložím piknik.

Zlyhanie navigácie

Posilnený sa nakladám na bicykel a vyrážam na Slovensko. Jedlom omámený však nezvládam navigáciu a ocitám sa pri jazere, ktoré tu tvorí zároveň hranicu. Maďarská strana je posiata súkromnými chatkami, ktoré znemožňujú prístup k vode, no na slovenskej vidieť iba zopár rybárskych prístreškov. Snahu o ulovenie peknej fotky po chvíli vzdávam a vraciam sa späť. V jednej z bočných uličiek sa mi to však predsa len podarí, keď medzi vodou a plotmi ostáva pármetrová medzera.

Smer domov

Uspokojený fotoúlovkom sa teda vraciam do dediny a pri futbalovom ihrisku už správne odbočujem k hraničnému priechodu. Ten zíva prázdnotou a jediným znakom života je auto odparkované v tieni colného priestoru. Slávnostne prejdem cez neexistujúcu rampu a zamierim na sever. Na horizonte sa dominantne vypína vrchol Tarbucky, no moju pozornosť viac zaujala plodmi obsypaná „divá“ slivka vedľa cesty. Za obedom sa predsa hodí aj zákusok a tak nechávam bicykel v priekope a začínam sa dopovať fialovými plodmi. Po doplnení zásob je načase znova niečo vypotiť, takže si dávam v rezkejšom tempe rovinku do Veľkého Kamenca.

Z tieňa dominantnej Tarbucky tu vykúka pahorok so zrúcaninou stáročného hradu. Obchádzam kamenné bralo a popri novších budovách usilovne pedálujem na vrchol. Ach, tie slivky… V tieni starých múrov predychávam tých pár metrov stúpania a rozhliadam sa navôkol. Rovnú čiaru horizontu prerušuje len niekoľko osamelých pahorkov a vzdialené ukrajinské kopce skryté za clonou oparu. Rozkvitnutý koberec rozhoduje o mojom dnešnom osude. Ukladám sa na vyhriatu skalu a absorbujem energiu celého okolia. Z dovolenkovej nálady ma vytrhne až zvonenie mobilu, ktoré rozhodne o skoršom návrate domov. Naladenie GPS na najbližšiu železničnú stanicu, nahodím zjazdársky postoj a po zdolaní serpentín na vychodenom chodníčku mierim smerom na Somotor.

Mierne stúpanie mi uberie na rýchlom tempe, no vynahradím si ho na druhej strane svahu a v rytme letnej pohody si nakoniec vypýtam lístok takmer zarovno s príchodom vlaku. Po naložení bicykla sa ešte ani nestihnem usadiť a už zastavujeme v Strede nad Bodrogom, kde som ráno vystupoval. Znova mi cesta medzi dvoma dedinami zabrala takmer celý deň, no to vôbec nevadí, lebo zážitkov som stretol neúrekom...

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek