Trasa

Plavecký Mikuláš – Mikulášov – Lakšárska Nová Ves – Tomky – Závod – Veľké Leváre – Malé Leváre – Gajary – Suchohrad – Vysoká pri Morave – Devín – Bratislava, centrum – Bratislava, časť Vajnory

Ráno sa nám vôbec nechce vstávať. Čaká nás viac ako 100 km, aj dni sú už kratšie, tak sa nič nedá robiť. Pohľad cez okno sľubuje pekný deň, čo je na konci septembra vzácne, preto sa rýchlo prekonáme, zjeme raňajky, ešte vodu do fľaše a štartujeme.

Plavecký Mikuláš

Obec Plavecký Mikuláš má asi 700 obyvateľov. Rastú tu nové domy ako huby po daždi. Obec vyčlenila pozemky pod školou na novostavby, zriadila inžinierske siete a ponúkla parcely najmä mladým ľuďom veľmi výhodne. Vďaka tomu dedina nevymiera. Uživí sa tu tak materská ako aj základná škola. Možnosti športovania ponúka aj futbalový štadión, kde sa pravidelne konajú futbalové zápasy. Nástenka v prístrešku na revitalizovanom námestí hovorí o rôznych miestnych aktivitách. Zaujímavý je aj renesančný kostol sv. Mikuláša, kontrolujúci z kopca príjazd do dedinky. Je obkolesený malým lesíkom spolu s cintorínom. Tento kostol z roku 1781 patrí k najstarším sakrálnym stavbám v rámci trnavskej arcidiecézy. Dnes je nedeľa a to je na dedine hneď poznať. Kosačky hrkocú iba pred domami chalupárov, domáci nedeľne vyobliekaní idú do kostola, z domov vyvoniava hovädzia polievka a sviatočné rezne.

Hubári a Vojenský obvod Záhorie

Malým mostíkom ponad riečku Rudavu sa dostaneme na cestu krížom cez VO Záhorie do Mikulášova. Je to taká moja čerešnička, terén je príjemne zvlnený a okolité výhľady na borovice a pieskové duny sú mi blízke, že mám vždy a opäť krásnosviatočný pocit. Zhlboka vťahujem do nosa už neviem koľkýkrát známe vône a stále sa ich nie a nie nabažiť. Hubársky čas prilákal zberačov a iba „ešpézetky“ odstavených áut prezrádzajú, odkiaľ prichádzajú. Oproti na mňa máva pán s plným košíkom vzorne očistených suchohríbov v doprovode veľkého čierneho psa. Nevie, či sa má späť k svojmu autu vybrať doľava alebo doprava. Po pár kontrolných otázkach je jasné, že sa musí obrátiť, ak chce ísť domov svojim autom. Vojenský obvod Záhorie má ambíciu v budúcnosti poskytnúť viac priestoru cyklistom, na čo sa všetci veľmi tešíme. Je tu vybudovaná veľmi pekná nová asfaltka v dĺžke cca 5 km, ktorá má slúžiť najmä v prípade požiarov pre hasičskú techniku. Priznám sa, že napriek zákazu vjazdu sme si ju už raz vyskúšali a bol to zážitok.

Lakšárska Nová Ves, Tomky

Dominantu, rímsko-katolícky barokový kostol svätého Vavrinca, je vidno hneď pri vjazde do obce, je postavený na návrší a je z neho pekný výhľad do okolia. Na námestí pribudla nová mapa okolia s vyznačenými cyklo a pešími trasami. Ak by ste pri nej niekedy stáli s bicyklom a uvažovali, že na Tomky je možné použiť ako skratku aj turistickú značku, tak to radšej neskúšajte, jedine ak by ste chceli nacvičiť poklus s bicyklom na pleci po piesku. V prípade záujmu o takúto športovú disciplínu môžem vrelo odporučiť. My sme to už raz skúšali, veru sme sa veľmi rýchlo vrátili. Radšej pokračujeme po cykloznačke smerom na Malacky a Studienku. Cesta je rovná ako podľa pravítka, stromy okolo vytvárajú peknú scenériu aleje, je dosť široká, tak si pohodujem. Minieme odbočku do osady Šišulákovci. Na ďalšej križovatke odbočujeme doprava smerom na Tomky, cesta prekoná niekoľko zákrut, aby sa nám na začiatku obce otvorila pekná scenéria – ohrada s pasúcimi sa kravkami a koníkmi. Na križovatke je dolámaný smerovník, volíme smer doľava do obce Závod.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Závod, Veľké Leváre a Gajary

Cesta pomedzi polia je veľmi príjemná, polia okolia dotvárajú atmosféru. Je práve náš čas na kávičku, hľadáme cukráreň. V obci Závod sa nepodarí, tak pokračujeme a robíme dobre. V nasledujúcej obci Veľké Leváre nájdeme veľmi milú cukráreň. Vo výklade nás volajú na turnaj v hre v guľôčky. Toto je pre nás rarita. Naposledy som mala vrecúško s guľôčkami za 2,- Kčs ešte ako malé dieťa, na dvore sme si vyhĺbili jamku a najúspešnejší mal potom najplnšie vrecúško. Podľa fotiek sme zistili, že tu hrajú turnaje na dlhých stoloch. Hlavne že sa zabávajú.

Zvony hlásia poludnie, ideme za ich zvukom a stojíme pred krásnym kostolom Panny Márie, z roku 1733, ktorý je akosi väčší, než by obyvatelia v čase výstavby potrebovali, čo svedčí o tom, že sa staval z inej príčiny než praktickej - ako pamätník víťazstva nad Turkami (po šaštínskej bazilike je to najväčší kostol na Záhorí). Kostolník za nami kostol zatvára, sadá na bicykel a chvíľku nám robí doprovod. Dozvedáme sa, že tu ako farári pôsobia poľskí kňazi z kongregácie zmŕtvychvstania. Na žiadosť poľského provinciála sa zriadil vo Veľkých Levároch prvý rehoľný dom zmŕtvychvstalcov na Slovensku.

Pokračujeme na Gajary, míňame rekreačnú oblasť Rudava v Malých Levároch a kúsok pred obcou Gajary opäť premostíme riečku Rudava, ktorá sa o chvíľku vleje do rieky Morava. Okolité polia sú riadne podmáčané vodou a sem-tam vidíme ružové kvietky Jesienky obyčajnej. Pôsobí nežne ako jarné krokusy, v podstate ale veľmi nežná nie je. Jej liečivé účinky, ale i jedovatosť boli známe už v minulosti. Už staroveká medicína vedela, že táto liečivá rastlina môže byť za určitých okolností jedom. Predpisy o maximálnych dávkach vtedy ešte neexistovali, iba sa odhadovalo, kam siaha liečivosť a kde sa začína smrteľná dávka. Už od mýtických čias, keď Medea z Kolchidy začala svoju travičskú činnosť, sa našlo dosť ľudí, ktorí si z nej brali vzor. Predpokladá sa, že Medea používala práve jed z jesienky (Colchicum autumnale). Povestný jed spomínajú i slávni básnici Horácius a Ovídius. Za Gajarmi sa napájame na Moravskú cyklotrasu

Suchohrad, Záhorská Ves, Vysoká pri Morave

Cesta vedie ďalej pomedzi polia, tesne popri Zohorskom kanáli plným vody až po okraj, potom cez Čierne lúky, kde máme po ľavej strane dve jazierka. Pred obcou Suchohrad, ktorej história siaha až do roku 1458 (Dumburg), je obnovená socha Panny Márie, pamätajúca epidémiu cholery z prvej polovice 19. storočia. Suchohrad, naša najzápadnejšia obec, je vraj miesto, kde sa aj vrany otáčajú. Pred 2. svetovou vojnou to bola rozkvitajúca dedina na hranici s Rakúskom. Ľudia vedeli aj po nemecky, živili sa poľnohospodárstvom a rybolovom, preto je v erbe obce rybár v člne a dve skrížené ryby. Mnohí mali svoje polia aj na druhej strane rieky Moravy. A tak potom plot neslávnej železnej opony viedol priamo cez ich polia či záhrady a zbehnúť zo záhrady k rieke sa stalo nemožné.

Zo Suchohradu pokračujeme po bežnej ceste II. triedy, po 3 km sme v Záhorskej Vsi. Význam obce stúpol po nežnej revolúcii aj vďaka kompe cez rieku Moravu do rakúskeho Angernu an der March. Možný prechod riekou Moravou radi využívajú aj cyklisti. Za obcou ideme pomedzi polia s vysokou kukuricou a potom popri ceste do Vysokej pri Morave. Dominanta obce, barokový kostol sv. Ondreja Apoštola z roku 1669. Tu je križovatka cyklotrás. Možné smery sú do Zohoru s pokračovaním do Lozorna, do Stupavy a Malých Karpát. Pokračujeme Moravskou cyklotrasou popri rieke Morave pod hrad Devín. Je to krásny úsek s množstvom vtáctva, ale v horúcom lete aj komárov. Šliapaním do pedálov im utekáme.

Devín

Na sútoku Moravy a Dunaja, pod hradom Devínom je ako vždy mimoriadne veselo. Množstvo bufetov a stánkov ponúka jarmočné všeličo. Zaujímavosťou môže byť aj devínsky ríbezlák - tradičné lokálne ríbezľové víno z čiernych a červených ríbezlí. Jeho tradícia siaha na začiatok minulého storočia, kedy po zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918 obec Devín prišla o možnosť predaja úrody z ríbezľových sadov v neďalekej Viedni. A tak v roku 1922 Alois Sonntag založil veľkovýrobu ríbezľového vína z miestnych ríbezľových sadov.

Z nábrežia už zmohutneného Dunaja je nástupište lodnej dopravy. V minulosti tu premávali lode iba z bratislavkého nábrežia. Dnes je možné využiť spojenie aj do Hainburgu. Najmä cyklisti by privítali prepojenie cyklotrás z Rakúska na Slovensko a opačne. Je dobrou správou, že už sa začalo s výstavbou cyklomosta z Devínskej Novej Vsi k známemu rakúskemu zámku Schlosshof. Na toto sa všetci cyklisti veľmi tešia, nakoľko to zvýši variabilnosť pohybu na bicykli na oboch stranách Moravy aj Dunaja. Čo je veľmi dobrá správa.

Bratislava-centrum, Vajnory

Spod hradu Devin sa do centra Bratislavy dostaneme najprv kúsok po cyklochodníku, potom cca 4 km po okraji dosť frekventovanej cesty a potom cyklochodníkom cez Karloveskú zátoku k mostu Lafranconi. Ľavobrežným nábrežím sme raz-dva v centre Bratislavy. Za odmenu si dáme poriadnu dávku zmrzliny a cestu dokrútime od Eurovea, cez Košickú, Trenčiansku, Ružinov, Trnávku a Zlaté piesky domov do Vajnor. Tu si už ako klasickú cyklobodku dáme pizzu a pivko v záhradnej reštike pri železničnej stanici. Chutí znamenite a že sa už tešíme pod sprchu a hlavne vyložiť nohy do vodorovnej polohy, to asi ani netreba dodávať.

Záver

Trasa má 107 km. Celý okruh cez Malé Karpaty a Záhorie má niečo cez 170 km. Možnosť prenocovanie je v Plaveckom Podhradí v ubytovni v rámci podniku Agropartner.

Použité zdroje:
www.velkelevare.sk
www.suchohrad.sk
www.devinsky-ribezlak.sk
www.biospotrebitel.sk

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek