Wikipédia nám vysvetlí, že Moravské pole, po nemecky Marchfeld, je skoro 900 km2 veľká štrková nížina západne od rieky Moravy na rakúskom území. Začína sa hneď na východe Viedne a rozkladá sa k moravským mestám Břeclav a Hodonín. Na severe a západe je ohraničená pahorkatinou Weinviertel s najvyšším miestom Leiser Berge, posledným výbežkom Karpát. Moravské pole si pamätáme všetci aj z hodín dejepisu, v roku 1278 sa tu odohrala pamätná bitka medzi Rudolfom I. Habsburským a Přemyslom Otakarom II., ktorý tu padol. Bol to nástup vlády Habsburského impéria.

Zbežný pohľad do mapy hovorí, že je to dosť fádna úplná rovina. Bližší pohľad však ponúka sieť bezpečných cyklotrás obilnicou Rakúska a množstvo rôznorodých turistických cieľov ako sú zámky, či vínne cestičky v pohraničnej oblasti s Moravou. Skúsenosť môže byť ale nakoniec úplne iná.

Trasa

Engelhartstetten - Untersiebenbrunn - Schonfeld am Marchfeld - Marchegg - Schlosshof - Engelhartstetten

Štartujeme z dedinky Engelhartstetten vzdialenej na skok od Donaubrücke, mosta cez Dunaj pri Hainburgu. Šikovné parkovisko je pri futbalovom ihrisku. Hneď za dedinou odbočujeme doľava na Marchfeldkanal Radwanderweg. Vedie po pravom brehu Russbachu až do Viedne. Povrch je kamienkový, sem-tam v strede vyrastá tráva, prostredie však veľmi príjemné. Naše tempo je ešte veľmi ospalé. Postupne odkladáme bundu, mikinu, stačí tričko. Viackrát pauzujeme, popíjame čaj z termosky, vychutnávame prvé cykloendorfíny tejto jari.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pri moste máme odbočiť pekne po značke doľava do obce Haringsee a chvíľku ísť po ceste. V mape je možná priamka ďalej popri kanáli, tak manžel navrhuje túto skratku. Bez váhania súhlasím, som nepoučiteľná, veď tie jeho skratky som už vyskúšala toľkokrát... Cesta sa mení na oráčinu, úzke koľaje ako po traktore, musím dávať veľmi pozor, rýchlosť patrične klesá. Mám veľkú chuť frflať. Keď ma ale o chvíľku manžel čaká, ukazuje mi strom ohryzený od bobrov a idylku pri potoku, tak zabudnem a užívam si tú krásu. Marchenkanal Radwanderweg opúšťame pred Leopoldsdorfe. Zaujme ma priama krásna cesta cez polia, tak minieme Obersiebenbrunn, čo ma mrzí, mala som tam vyhliadnutý cieľ. Nevadí, aspoň sa sem určite vrátime.

V Untersiehenbrune si pozrieme kostol a už ideme po bežnej ceste až do Marcheggu. Premávka nie je veľká, cesta by bola príjemná, ale protivietor je poriadne protivný.

Marchegg

Mestečko sa na svojej oficiálnej webovej stránke predstavuje ako Storchenstadt - mesto bocianov. Bolo založené českým kráľom Přemyslom Otakarom II. v roku 1268. Je tu zopár možností príjemných zastávok. Najprv barokový zámok, ktorý je postavený na mieste staršieho vodného hradu z 13. storočia, slúžiaceho ako strážny mestský hrad na obranu proti Maďarom. Práve sa pred ním koná malý veľkonočný jarmok. Pozreli sme si milú všehochuť veľkonočného umenia a gýču, ochutnali zopár dobrôt a v informačnom centre zobrali najaktuálnejšie mapky. Hneď vedľa zámku je náučný chodník a vyhliadka na hniezdiská všetkým dobre známeho operenca, často zobrazeného, ako letí a v zobáku drží bábätko v perinke.

Bocian biely je sťahovavý vták, ktorý prilieta opakovane presne na to isté miesto, do svojho hniezda. Na vyhliadke je umiestnená mapa s vyznačenou trasou, ktorou letí na jeseň do južnej Afriky a na jar späť do strednej Európy. Na stromoch okolo je niekoľko veľkých hniezd, avšak na svojich pravidelných obyvateľov iba čakajú. Keď priletia, prežijú tu svoju lásku, vychovajú mláďatá, s ktorými na jeseň opäť odletia na južnú pologuľu.

Z Marcheggu do Schlosshofu vedie rovná cesta, zaujímavá bola najmä protivetrom, ktorý nám bránil tešiť sa z pekných scenérií. Po ľavej ruke vidíme známe body, ktoré ale v pohľade z druhej strany sú akési iné, aj keď veľmi povedomé. Najprv automobilka Volkswagen, ďalej Devínska kobyla. Očím k nej oči očakávajúc siluetu cyklomosta. Po pravej ruke už máme areál Schlosshofu.

Cyklomost cez Moravu

Keď už vidím po pravej ruke samotný zámok na návrší, tak sme na rázcestí úplne novej cesty smerom k rieke Morava. Na jej začiatku je cykloznačka Schlossradweg - Carnuntum - Schlosshof - Bratislava tour s doplnkovou značkou, že cyklochodník vedie iba po Schlosshof a čaká na most. Nová cesta je rovná ako podľa pravítka. Pokračujeme až k samotnému mostu.

Pofotíme, pokukáme a nakoľko prejsť sa ešte nedá, tak sa obraciame a vraciame sa smerom k Schlosshofu. Musíme uznať, že cyklochodník je vynikajúco situovaný. Cyklista či chodec má pocit, akoby smeroval priamo na zámok Schlosshof, ktorý je na návrší pred nami ako na dlani. Tesne pred hradbami, ktoré ho obkolesujú, sa cesta stáča a pokračuje okolo nich. A tu je zasa pastva pre oči, jarná rozprávka, tisíce snežienok popri hradnom múre.

Schlosshof

Palác je najkrajší zámok na Moravskom poli. Pochádza zo 16. storočia, jeho najväčší rozmach nastal v 17. storočí. Najprv ho prestaval princ Eugen Savojský a potom Mária Terézia. Po jej smrti tu sídlili vojská, vzácne zbierky boli odvezené a areál neudržiavaný. V rokoch 2002 - 2005 bol revitalizovaný, vybavenie interiérov sa získalo späť a dnes je v plnej kráse opäť k dispozícii návštevníkom.

V reštaurácii hneď pri vchode si dáme polievku. Prehliadku zámku dnes vynechávame, boli sme tu už niekoľkokrát. Určite sa však oplatí. Nielen samotný zámok, nádvoria, kaskádovité záhrady, ale pre mňa najmä veľmi príjemný starý majer. Tu si prídu na svoje detičky, ktoré si môžu pohladiť malé čierne či biele kozliatka, ovečky. Voľne tu pobehuje hrabavá hydina - sliepky, kohúty, moriaky. Nechýbajú malé expozície remeselníkov, koniareň a bylinková záhradka. Tiež sú tu vo výbehoch kone, ťavy a krásne biele oslíky. No treba si vyčleniť viac času, za hodinku sa to stihnúť nedá. S deťmi sa tu dá príjemne stráviť celý deň.

Medvedí cesnak

Po cykloznačke číslo 8 sa vrátime už len do Engelhartstettenu. Nos mi podráždi známa ostrá cesnaková vôňa. Pohľadom zavadím medzi stromy a uistím sa, že naozaj rastie. Náš jarný kamarát - medvedí cesnak. Túto skorú jarnú bylinu máme veľmi radi a preto je jasné, že opäť pauzujeme. Manžel vyberá z taštičky rolku “mikroteňakov” a zbierame. Už sa teším na chlebík s maslom posypaný na drobno nakrájanými listami a krémovú cesnačku.

S úlovkom pokračujeme a vidíme ďalšiu dvojicu cyklistov s kyticou listov medvedieho cesnaku, ktorá mudruje, kam ho dá. Manžel zastaví, vyberie spomínanú rolku, odtrhne a podá prekvapenému pánovi. Po nemecky sa nás spýta, čo je dlžný a tak mu odpoviem, že jedno ďakujem je akurát. Zaďakuje a cezhraničná družba je spečatená úsmevom z každej strany.

A prečo sa volá táto bylina Medvedí cesnak? Vraj keď sa medveď zobudí zo zimného spánku, tak hľadá rastlinku s cesnakovou vôňou, vďaka ktorej si krásne prečistí črevá, krv a žalúdok. Oplatí sa ho nasledovať. Robíme to už niekoľko rokov a vždy sa na to veľmi tešíme.

Záver

Prvé rozbicyklovanie sa nám teda vydarilo a už vieme, že cez nový cyklomost sa nám otvoria ďalšie možnosti, ako si užívať bicykel bez áut. Trasa je vhodná pre trekový bicykel.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek