Trasa

Izola – Strunjan – Stjuza – Mesečev záliv – Piran – Izola

Izola - Parenzana

Bicykel sme si s kamarátkou požičali v Izole, v mestečku, kde sme bývali. Odporúčam si ho požičať v hoteli Keltika za približne 8,- € na deň. Sú veľmi milí a ústretoví, na výber majú z horských aj crossových bicyklov. Čo som videla, majú ich ale len malý počet, čo sa môže stať problémom počas sezóny.

Samotné mestečko Izola je veľmi pekné, nachádza sa len 8 km od Koperu a jeho historické centrum dýcha stredomorskou atmosférou. Ideme najprv popri pobreží a cez štvrte domov vystúpame do kopca k cykloceste. Kedysi tu fungovala úzkokoľajná želeniznica Parenzana, ktorá viedla z talianskeho Terstu do Poreče. Vlaky po nej jazdili v rokoch 1902 až 1935. Merala celkom 123 km a jej najnižší bod bol 8 metrov nad morom, najvyššie sa vlaky dostali do výšky 300 metrov nad morom. V Izole je možné si pozrieť aj múzem, venujúce sa tejto železnici, s výstavou železničných modelov. V súčasnosti sa už na tejto trase nepreháňa železnička s funiacou lokomotívou, prepravujúca ľudí cez tunely, mosty a viadukty, s nádhernými výhľadmi na okolitú krajinu. Namiesto železničkou sa teraz ľudia po trase prepravujú na bicykloch. V roku 2008 bola na týchto miestach s pomocou EÚ otvorená medzinárodná cykloturistická trasa. Meria 61 km s prevýšením 600 m.

Práve na túto trasu sa napájame aj my. Nakoľko cesta je na tomto úseku vyasfaltovaná, okrem cyklistov je tu vidno aj korčuliarov. Obdivujeme výhľady na Izolu, kde sa vyníma hlavne jej kostolná veža. Blankytne modré Jadranské more v hĺbke pod nami vyzerá lákavo, v tomto veľkonočnom čase je ale ešte studené. Len okolo prístavu brázdia plachetničky. Naša dnešná cesta začína vnorením sa do tunela. Šalet tunel sa nachádza necelých 32 km od Terstu a je vo výške 64 metrov nad morom, dlhý skoro 214 metrov. Tento bývalý železničný tunel, v súčasnosti prispôsobený pre cyklistov, bol postavený v rokoch 1900 až 1902.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Lagúna Stjuža – Strunjanská prírodná rezervácia

Po jeho prejdení sa ocitáme medzi krásne obrobenými a upravenými poliami a vinicami, za ktorými sa črtá výhľad na more. V diaľke vidíme aj kostolnú vežu v dedinke Piran, ktorá je naším dnešným cieľom. Bicyklujeme medzi zakvitnutými čerešňami a plnými dúškami si vychutnávame jar. Cyklocesta nás dovedie až k mostu, na ktorom sa odpojíme z červenej cyklocesty Parenzana, ktorá vedie doľava do kopca. Chceme si pozrieť jedinú lagúnu na slovinskom pobreží – Stjužu. Lagúna sa nachádza v mestečku Strunjan, s morom je spojená len malým kanálom. Na mori vidíme plachetničky. Cez lagúnu vedie cestička, pomocou ktorej sa chceme dostať ďalej, k Strunjanskej prírodnej rezervácii. Na pár miestach treba prenášať bicykel cez schodíky. Pohľad na lagúnu je ale úchvatný, prvýkrát vidím takéto niečo. Na chvíľku sa zastavíme v blízkej reštaurácii, na brehu mora, kde si dáme pivko a pokračujeme ďalej.

Strunjanská prírodná rezervácia je 4 km dlhý úsek pobrežia Jadranského mora a je to najdlhší úsek nedotknutého pobrežia v celom Terstskom zálive. Na tabuli vidíme, že vstup je s bicyklom zakázaný, ale vzhľadom na to, že takto mimo sezóny je tu veľmi málo ľudí, trúfame si pokračovať na bicykloch ďalej. Stúpame lesným chodníkom, okolo nás sa týčia prekrásne staré stromy. V hĺbke pod nami vidíme more a známu pláž s názvom „Mesečev záliv“. Prídeme až ku krížu, odkiaľ je výhľad doďaleka. Nad morom sa týči obrovský útes, 80 metrov veľký, na ktorom je pár domčekov. Obyvatelia tu majú krásne výhľady. V hĺbke pod sebou more a zároveň v diaľke vidia dvíhajúce sa kopce. Kúsok odtiaľto je kostolík Nanebovzatia Panny Márie, z 13. – 16. storočia. Malý kostolík, vnútri ale veľmi pekný. Je významným pútnickým miestom. Vraciame sa späť cez lagúnu Stjuža cestičkou so schodíkmi.

Portorož - Piran

Ak chceme pokračovať ďalej na Portorož a Piran, máme dve možnosti. Buď vrátiť sa na most a cyklocestu Parenzana, z ktorej sme odbočili, alebo pokračovať hlavnou cestou pre autá do sedla. Nakoľko vidíme viacero cyklistov ísť touto cestou a je tu málo áut, vyberáme si túto variantu. Dúfam, že v budúcnosti sa mi podarí cyklocestu Parenzana prejsť celú a vtedy si prejdem aj tento úsek, ktorý dnes vynechávam.

Stúpame teda do sedla, až dosiahneme výšku cca 160 metrov. Kamarátka nie je práve fanúšikom kopcov na bicykli, ale statočne šliape pedálmi. Ja, hlavne od bicyklovania na Mallorce, si kopce vychutnávam a aj počas namáhavého šliapania sa teším na výhľad, ktorý sa mi naskytne na jeho vrchole, ako odmena za moju námahu. A tak sa stalo aj teraz. Hore nás čaká nádherný výhľad na more, Piranskú vežu a lagúnu. Zo sedla sa spustíme do mestečka Portorož. Miestni tu majú zrejme nejakú akciu, stretávame ich tu s kvetmi.

A už sme v Portoroži. Toto mestečko je na môj názor až príliš poznačené turistickým ruchom a modernými hotelmi. Vysoké komerčné hotelové komplexy sa týčia nad morom a hlásajú, že toto miesto je zrejme v lete preplnené dovolenkármi, ktorí si sem prišli len poležať na pláž, „all inclusive“. Teraz sú pláže vyprázdnené, jediní, kto si užíva more, sú hŕby čajok.

Nezdržiavame sa tu a popri pobreží bicyklujeme do mestečka Piran. Toto starobylé mestečko dýcha históriou. Jeho dominantou, viditeľnou už zďaleka, je kostol. Netypickým je veľké kruhové námestie, ktoré sa nachádza na mieste bývalej miestnej trate, ktorá premávala do Koperu. Bicyklujeme krivolakými úzkymi uličkami, sem-tam aj tlačíme bicykel, ak je viac ľudí, prípadne ak je niektorá ulička príliš úzka. Až hore ku katedrále Sv. Juraja, ktorá je na vyvýšenine nad Piranom nejdeme, ale vraciame sa k moru, kde si dávame záverečnú prestávku na pivku.

Nakoľko sme po krátkej, ale zaujímavej ceste už aj unavené, ďalej už smerujeme domov. S ľútosťou, že sme toho nestihli pozrieť ešte viac. Krátkou, strmou cestou priamo z Pirane vystúpame do sedla, kde sme predtým odbočovali a klesali do Portorože. Sme príjemne prekvapené, ako rýchlo sme sa sem dostali a že sme si ušetrili dlhé stúpanie. Za chvíľku prechádzame znova okolo Stjuže, okolo viníc, znova sa nadýchavame vône čerešňových kvetov, až sme späť doma. Som plná plánov a nadšenia. Nielen prejsť si cyklocestu Parenzana, ale aj kopu ďalších cyklotrás, ktoré sa tu po okolí dajú spraviť.