Cyklotúra Macedónsko MTB 2012
Vydarený dobrodružný cyklozájazd cez nádhernú nedotknutú prírodu macedónskych národných parkov plus jednodňová výprava do divokého pohraničia Albánska. Odporúčam zdatnejším cyklistom, ktorí si nepotrpia na 100 % značené trasy, lebo zablúdiť nie je až také ťažké. V súvislosti s týmto zájazdom platí dvojnásobne: "Tam, kde končí asfalt, začína sloboda".
Chcel by som sa s vami podeliť o zážitky z veľmi podareného zájazdu Macedónsko MTB 2012. Nakoľko to bol môj prvý obdobný výlet, je ťažké ho s niečím porovnávať. Rozhodne sa chcem opäť zúčastniť podobnej akcie. Po náročnej ceste autobusom sme si večer v prvý deň spravili uvítacích približne 35 kilometrov okolo jazera. Keďže sme si stany rozložili pri útulnom penzióne, večer bola menšia „zoznamovačka“. Majiteľ penziónu bol veľmi spoločenský človek, keď sme si dali ugrilovať z prítomného akvária tri pstruhy, doniesli nám grátis asi 0,5 kg miestnej mäsovej špeciality a samozrejme niečo na zapitie k tomu. V daný večer Česká republika vyhrala posledný zápas skupiny s Poľskom na Majstrovstvách Európy vo futbale, takže sme postup s českými priateľmi náležite oslávili.
Na druhý deň sme mali približne 65-kilometrovú etapu v krásnom horskom prostredí. Veľkou výhodou bola všadeprítomnosť horských studničiek počas celého zájazdu, nakoľko poniektorých trošku viac „sušilo“. Podotýkam, že teplota na slnku sa každý deň pohybovala okolo 50 °C.
Tretí deň sme mali pripravenú kráľovskú etapu (93 kilometrov so stúpaním 2200 metrov). Išlo sa po náhorných otvorených planinách v nadmorskej výške približne 1500 až 2000 metrov, kde teplota neklesala pod 35 až 40 °C. Zastavili sme sa na horskom salaši, kde nás miestni pastieri oviec hojne pohostili ovčím syrom. Keď sme im chceli dať peniaze, rezolútne to odmietli. Mali stádo pozostávajúce z 1500 oviec, ktoré obháňa 26 ovčiarskych psov, roztrúsených po celom okolí. Nebolo nám všetko jedno, keď sa občas niektorý pes za nami rozbehol.
Po zhruba prejdenej polovici trasy sme usúdili, že pôjdeme skratkou po vrstevnici (GPS navigácia to ukazovala), aby sme sa vyhli prevýšeniu približne 1000 metrov. Po dvoch hodinách blúdenia sme vyšli asi 5 kilometrov za miestom, kde sme odbočili z pôvodnej trasy. Už sme sa pomaly začali pripravovať na noc strávenú v macedónskej pustatine. Našťastie sme mali pri sebe sušené mäso, ktorým nás nabalil kamarát pred odchodom. Zjavne vedel čo robí, lebo naozaj neviem, kde by sme získali potrebnú dodatočnú energiu. Nakoniec sme za pomoci čelových lámp prišli o 22.30 hodine do kempu.
Počas štvrtého dňa sme sa premiestnili do druhého kempu. Súčasťou presunu bola aj oddychová 60 kilometrová etapa prevažne po rovine.
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
V piaty dňa bola pripravená 110 kilometrová albánska etapa so stúpaním približne 2000 metrov po veľmi náročnom teréne. Niektorí sme sa rozhodli pre pohodových asi 75 kilometrov po riviére okolo Ohridského jazera. Do kempu sme prišli asi o 19.00 hodine tešiac sa na večeru. Zostali sme však prekvapení, že sme prišli medzi prvými a že „Albánci“ ešte nedorazili. Tí mali ešte väčšie dobrodružstvo ako my pred pár dňami. Všetci poblúdili a poslední dorazili do kempu o polnoci totálne vyčerpaní. Niektorí mali za sebou 135 kilometrov v horskom teréne bez potrebných zásob jedla.
Na ďalší deň po dohode všetkých sa odporučila oddychová etapa 110 kilometrov po asfalte okolo neuveriteľne čistého jazera Ohrid, ktorému právom hovoria Titicata Európy. Posledné dve etapy boli menej namáhavé, avšak viedli veľmi peknou prírodnou rezerváciou.
Celkovo hodnotím zájazd veľmi pozitívne, nakoľko mne osobne sa najviac páčila nedotknutá macedónska príroda, ktorá bola naozaj veľmi rozmanitá a prakticky každá etapa bola odlišná. Osobne sa neradím medzi veľmi zdatných cyklistov, bolo to pre mňa naozaj fyzicky veľmi náročné. Na druhej strane som si super psychicky oddýchol, lebo celý čas som nemyslel na nič iné, len ako prejsť najbližších 100 metrov. Naozaj vrele odporúčam všetkým cyklistom, ktorí toho majú prejazdené už čosi za sebou.
