Na stránke Vitajte cyklisti som si všimla správu zo 17. 2. 2013 uverejnenú na sme.sk, že od júna tohto roku by sme sa mohli previezť spomínanou kompou. Parametre: kompa bude premávať na šesťkilometrovom úseku z Gabčíkova do Dunaremete, prevádzku bude zabezpečovať maďarská obec Lipót. Jej dĺžka má byť 21 metrov, šírka 7,1 metra a rýchlosť 14 kilometrov za hodinu, kapacita 50 ľudí a šesť osobných vozidiel. Plavba bude trvať približne pol hodiny.

Gabčíkovo - Starý prístav - kontrola slovenskej strany (3. máj 2013)

Na jar tohto roku, presnejšie 3. mája, som sa ocitla pracovne blízko Gabčíkova. Času ešte trochu mám, a tak si hovorím, že hoci nie na bicykli, predsa len môžem skontrolovať stav a prekvapiť priateľov v sobotu, keď sa chystáme na hrádzu na bicykle. Hlavou mi idú možnosti pekného zokruhovania. Slniečko svieti, cesty poloprázdne, za volantom žiadna námaha, tak vymýšľam. Prídem na parkovisko k Hullám Csárda, zaparkujem, vezmem foťák a idem na obhliadku. Budova čakárne je dokončená úplne, známky života ale žiadne. Príjazdová cesta dolu k hladine Dunaja je vybagrovaná, chýba spevnenie. Nikde ani živej duše. Obďaleč stoja dve autá s pezinskou ŠPZ-tkou, opravujú, zveľadujú niečo ako hausbót. A tak sa dám do reči, či niečo nevedia. Vraj nič, vraj žiadna kompa nebude a určite je to nejaký tunel na EÚ peniažky. Mudrujúc kukajú na druhú stranu rieky, kde to veru na žiadnu výstavbu nevyzerá. Názor ma nepoteší. Žiaľ, viac sa nedozviem. Csárda je tiež zatvorená.

Na zastávke autobusu si ešte uistím, že cyklobus z Dunajskej Stredy jazdí od 1. mája aj tento rok. Takže dobrá myšlienka v tomto smere trvá. Nasadnem do auta a prejdem dva kilometre od Starého prístavu na priehradný múr vodného diela Gabčíkovo. Mám chuť na kávu a hlavne som zvedavá, či sa tu niečo nedozviem. Tunajšie parkovisko využívame často pri cykopotulkách. Je tu malý bufet a čistučké toalety. Obsluha parkoviska mi už beží v ústrety s lístkom na parkovanie. Opýtam sa, či musím platiť, keď chcem stáť asi 10 minút a dať si jednu kávu. Nemusím. Položím pani v bufete rovnakú otázku, či vie niečo o kompe, odpoveď dostanem rovnakú ako pred pol hodinkou. Nuž veru múdrejšia sa domov nevraciam.

Lipót, Dunaremete - kontrola maďarskej strany (12. máj 2013)

12. mája je dosť studená sobota, však ako ináč, keď sú v kalendári "traja zamznutí". Pretrhla sieť veľmi teplých dní a dokonca nám chcela vziať chuť na bicykel. Tak to chcem využiť a posunúť svoje pátranie. Mohli by sme ísť do Lipótu, zistíme situáciu priamo na mieste, a ak sa nepodarí bicyklovať, aspoň sa okúpeme. Manžel súhlasí. Bicykle sú naložené, mapa v ruke, ide sa! Autom cez Rajku, Dunakiliti, Halaszi. Sme v oblasti Szigetkóz, ktorá vytvára s našim Žitným ostrovom jeden celok, akurát prestrihnutý hraničnou riekou Dunaj. V Lipóte parkujeme priamo pri termálnom kúpalisku, stoja tu tri či štyri autá, je chladno. Teplomer sa motá niekde okolo dvanástky. Manžel sa pýta v pokladni kúpaliska na kompu. Teta iba krúti hlavou, nuž asi aj jazyková bariéra robí svoje.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Prejdeme dedinu a nejako pocitovo smerujeme k Dunaju, z dediny nás vyvedie pekná nová asfaltka cca 2 km k hrádzi, máme za to, že to je presne správny smer, veď načo by tu urobili novú asfaltku? Tu ale "stopa" končí, môžeme rovnako doľava ako doprava po peknej širokej kamienkovej hrádzi. Kukáme do mapy, kde je Gabčíkovo a kde sme my a kde by tak asi mohla byť kompa. A tak sa vyberieme doprava. Veľmi fúka, tak si zvolíme cestu pod hrádzou, takú klasickú lesnú cestu. Ale je nádherná, motáme sa cestičkami pomedzi meandre, ponad menšie prítoky či odtoky, sme v oblasti naozaj krás nív, nikde ani živej duše. Sami tu ale rozhodne nie sme. Spoločnosť by nám veľmi radi robili tisícky komárov, my im nedáme šancu, hoci raz som ozaj zastať musela, poviem vám, zážitok to bol úžasný. Veď vám to snáď nemusím opísať úplne po lopate. Jazdíme, jazdíme a pomaly sme aj zabudli, na čo sme sem prišli. Dá sa tu túlať po krásnych širokých cestičkách, dýchať ozón z vlhkého vzduchu, počúvať vtáčiky a nedať sa rušiť komárikmi. Je tu niekoľko mostíkov, ktoré nám umožnia prechádzať z jedného ostrova na druhý. Už tušíme, že nemáme dobrý smer, sme už skoro na úrovni Gabčíkova a viem, že by mala druhá strana kompy byť cca 6 km proti prúdu nad Gabčíkovom. Vybehneme späť na hrádzu a spustíme sa do prvej dedinky, aby sme zistili, kde vlastne sme. Na zastávke autobusu to zistíme, sme v Ásványráró.

Pohľad do mapy nás pošle pekne naspäť. Neprekáža, veď sa nám tu páči. Vraciame sa späť k spomínanej asfaltke z Lipótu a vyberieme sa opačným smerom, teda doľava. Po pár metroch vidíme pri Dunaji pekné táborisko pre člnkárov, vykosená trávička, ohnisko, len tie komáre. Pokračujeme možno 2 km a už sme tam, kde sme chceli byť. Dunaremete je miesto, kde sa stavia budova čakárne pre kompu, je rozostavaná a aj tu, rovnako ako na slovenskej strane, je vybagrovaná príjazdová cesta k hladine vody, nie je ešte spevnená, rovnako ako u nás. Tak sa poteším. Urobím nejaké zábery a ideme sa kúpať.
Termálne kúpalisko má aj bazén s 38-stupňovou vodou, kúpanie si užijeme aj v tomto chladnom dni. Areál je veľmi pekne upravený, plochy zelene sú veľkorysé svojou veľkosťou a peknou sadovou úpravou. Nové prezliekárne a sprchy sú označené hviezdičkami EÚ. Cestou späť si ešte v Dunaremete odfotíme tabuľu, ktorá hovorí, že 30. júna 2013 je termín, kedy by mala začať fungovať. Či to tak bude, to si na oboch stranách starého koryta hraničnej rieky prídeme skontrolovať.

Záver

Prekrásna oblasť Žitného ostrova na bicyklovanie s nie úplne jasným cieľom. Ak vám stačí nádherný pocit objavovania, čo bude za ďalšou zákrutou, chcete vidieť obrovské stromy, tiché tône, hučiace splavy, je to pre vás. Pre nás je už teraz jedným z nádherných miest, kam sa určite vrátime a dúfam, že skoro aj spomínanou kompou, ktorá vzniká pod heslom "Budujeme partnerstvá".

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek