Trasa

Bratislava, Námestie slobody – Most SNP – Petržalka – Jarovce – Kittsee – Pama - Deutsch Jahrndorf - Nickelsdorf - Hegyeshalom - Mosonmagyaróvár - Bezenye – Rajka – nápustný objekt Mošoňského Dunaja – dunajská hrádza – Petržalka – Bratislava (trasa na mape)

Propozície napovedali

Podujatie prebieha ako organizovaná jazda pelotónu cyklistov v prihraničných oblastiach Slovenska, Rakúska a Maďarska so sprievodnými vozidlami - zdravotnou službou, servisom a občerstvením počas prestávky v Nickelsdorfe. Pelotón bude vedený sprievodnými vozidlami, slovenskou aj partnerskou políciou po komunikáciách aj cyklistických chodníkoch. Organizátorom je hlavné mesto SR - Bratislava, Správa telovýchovných a rekreačných zariadení hlavného mesta SR Bratislavy a spoluorganizátorom je Bratislavský samosprávny kraj, obec Nickelsdorf a mesto Mosonmagyaróvár. Základná trasa je Bratislava - Nickelsdorf - Mosonmagyaróvár, čo je spolu 50 km a s návratom do Bratislavy cca 70 až 80 km. Štartovný poplatok bol 15,- €. Vychádzalo sa 25. 5. 2013 od 7.30 do 9.00 hodiny. Miesto štartu bolo Námestie slobody v Bratislave.

Ideme? Nejdeme?

Nastal deň „D“, budík zazvonil. Pohľad von neveštil nič povzbudivé. Mraky viseli tesne nad domom a teplota sa pohybovala pod 10 °C. Prehopkal som k počítaču, aby som zistil prognózy. Medzičasom som čítal e-maily potencionálnych spolucyklistov, ktorí to jeden za druhým vzdávali. Ono zas predpoveď nevyzerala až tak zle. Síce zima, ale pršať nemalo. Nakoniec je to okruh a zdupkať sa dá kedykoľvek. Manželka už tancovala v kuchyni a chystala výdatné raňajky. Bolo rozhodnuté. Ideme.

Kde sú rakúski policajti?

Štart bol naplánovaný o 9.30 h na Námestí slobody. Nevyužili sme možnosť registrovať sa cez internet a isť len nadivoko nám prišlo blbé. Odľahčili sme sa o 2 x 15 €, za to sme dostali štartovné číslo a poukážku na občerstvenie. Čakal som pred štartom siahodlhé prejavy nejakého politika, ale našťastie nás ušetrili. Napriek zime sa schádzalo stále viac a viac cyklistov. Odhadujem to tak na +/- 500 bicyklov. Napodiv presne o 9.30 h sme vyrazili. Nikdy som nešiel bicyklom cez Bratislavu s policajným doprovodom. Pelotón bol dlhý - predlhý. Našli sme si svoje miesto niekde v strede davu. Pri prechode cez Most SNP som nedovidel ani začiatku, ani konca masy. Vetrík nám fúkal do chrbta a cesta v pomerne vysokom tempe ubiehala. Úchvatný pohľad. Prešli sme po štvorprúdovke celú Petržalku. Tak ako som očakával, pri vyústení širokej cesty do dvojprúdovky smerom do Rusoviec pelotón značne spomalil, ba až zastavil. Našťastie bez pádov. Policajti odstavili celú šírku cesty, a tak sme pokračovali cez Jarovce až na starý hraničný prechod Jarovce – Kittsee. Tesne pred vstupom na rakúske územie celý pelotón zastal. Naťahoval som krk, ale okrem masy cyklistov som nevedel, aký je dôvod. Trochu nervozity, hlavne zo strany šoférov, ktorých policajti odstavili. Dôvod bol prozaický. Rakúska polícia si dala načas, a tak sa na nich muselo čakať. Ono technicky vzaté, my sme prišli s 15-minútovým náskokom oproti plánu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cez Rakúsko

Cyklomonštrum sa po chvíľke čakania pohlo. Bol som prekvapený, ako to mali Rakušáci zorganizované. Na každej odbočke stáli dobrovoľní hasiči, na križovatkách policajti. Po zlom začiatku dobré pokračovanie. Z Kittsee sme pokračovali do obce Pama (Bjelo selo) a ďalej v svižnom tempe do Deutsch Jahrndorfu. Vietor nám opäť fúkal do chrbtov. Rýchlosť sa pohybovala okolo 25 km/h. Na môj vkus, vzhľadom k bezpečnosti aj veľa. Z Nemeckých Jaroviec jazda pokračovala cez zvyšky lužných lesov až do miesta prvej zastávky. Privítal nás uzimený Nickelsdorf . Čakala nás hodinová pauza. Občerstvenie sa skladalo z minerálky, akejsi koly a červeného vínka. Vína bolo evidentne viac ako koly. Veru nepohrdli sme. Niečo by sme boli aj zobli, ale len sa nalievalo. Tak prišli na rad cereálne tyčinky, ktoré som preventívne zabalil. Hodinka ubehla a pelotón sa opäť pohol k maďarským hraniciam.

Počkajme na tombolu

Štátnu hranicu sme bez zastavenia prekročili v Hegyeshalome. Išli sme so sprievodom maďarskej polície. Popri hlavnej ceste sa vinie naozaj pekný cyklochodník. Minuli sme známu Paprika csárdu a pokračovali ďalej až do Mosonmagyaróváru. Tu bol oficiálny koniec cyklojazdy. Oproti Rakušákom to Maďari poňali komerčnejšie. V cieli bolo niekoľko stánkov, kde predávali trdelník, pivo a iné požívatiny. Poukážky na obed sme vymenili za klobásku a krajec chleba. Nemôžem povedať, že by som sa prejedol.

Na javisku hrala kapela a po chvíľke sa losovali štartovné čísla. Našťastie sme nič nevyhrali. To sa však nedá povedať o Peťovi, ktorý ako jediný skalný došiel. Vylosovali ho a priniesol plnú igelitku všakovakých cyklodoplnkov. Mal šťastie a len tak-tak sa mu to podarilo zbaliť. Kamarát mi neskôr písal, že vyhral stan a mal dilemu, že „čo s ním v Mosonmagyaróvári“? Prvá cena bola bicykel. No asi by som nechcel ísť do Bratislavy na dvoch bicykloch. To však píšem z čistej závisti. O 15.30 bolo po všetkom. Čo teraz? Organizátor oznámil, že hromadný odchod do hlavnej dediny bude o 17.00 h. Čo ja viem? Tak ako skoro všetci, sme sa na rodnú hrudu vydali po vlastnej osi.

Hurá domov

Medzičasom sa vyčasilo. Dokonca teplota stúpla niekde k 20 °C. Pozhadzovali sme nejaké zvršky a vydali sa s mnohými inými smer Slovensko. Tak ako nám vetrík viac-menej celý deň fúkal do chrbta, tak nám teraz fučal do tváre. Kde si, zlatý pelotón? Dlhý, predlhý had sa tiahol po cyklochodníku. Musím povedať, po krásnom cyklochodníku. Už bolo veru aj badať únavu na menej zdatných cyklistoch. 50 km do Mosonmagyaróváru bolo trochu podcenených a do Bratislavy to je tiež viac ako 20 avizovaných kilometrov. S tým sme však rátali. Dlhý had prešiel cez Bizónovo (Bezenye) a smeroval do Rajky. Niektorí išli z Rajky do Bratislavy po hlavnej ceste. My sme neriskovali a vybrali sme sa cez Rajku po novom cyklochodníku na povestnú hrádzu rieky Dunaj. Medzičasom sa celkom spravilo počasie a obával som sa davov korčuliarov na hrádzi. Div sa človeče, ale na hrádzi nebolo ani nohy. Pýtali sme sa jedného z krčmárov, čo sa deje a on iba konštatoval, že dnes to bola bieda. Tak sme sa ešte posilnili penivým mokom a vpedálovali do Bratislavy.

Záver

Moja prvá masovka. Musím priznať, že ako som sa obával, tak som bol príjemne prekvapený. Akcia organizačne zvládnutá na 1*. Trochu ma prekvapila výška štartovného. Keď som doma vypol GPS, tak ukazovalo 102 km. Dosť sek oproti avizovaným 80 km. Bývame 500 m od Námestia slobody. Všimol som si, že cca 1/3 štartujúcich bola bez štartovného čísla. To bude asi dôsledok výšky štartovného. Jeden z účastníkov bez čísla hovoril, že štartovné pôjde prejesť do Paprika Csárdy. Aj tak sa dá. Myslím, že hádam to nebola naša posledná masovka.

Autori fotografií: Peter Ondovčík a Ivan Wlachovský

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek