Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

MTB Lip. Mikuláš – Železnô – Krížna – Zvolen

Na dnešnom výjazde navštívim miesta, kam som sa chcel ísť pozrieť dávno. Nie sú od seba veľmi vzdialené, skôr je zaujímavé ich takto prepojiť. Nízke Tatry a Veľká Fatra, to ma dnes čaká. Predpoveď počasia je nekompromisná - jasno, teplo, bez dažďa. Niet nad čím rozmýšľať.

Vzdialenosť
128 km
Prevýšenie
+1961 m stúpanie, -2219 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 17.8.2013
Pohoria
Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina), Nízke Tatry (Salatíny), Veľká Fatra (Revúcke podolie, Hôľna Fatra), Zvolenská kotlina (Sliačska kotlina)
Trasa
Voda
Rybovské sedlo (prameň), Kráľova studňa (prameň, horský hotel), kúpele Sliač (minerálne pramene), Zvolen (minerálny prameň pri železničnej stanici)
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus)
horský bicykel
Zvolen (vlak, bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke
» č.1084 Veľká Fatra (1:50.000)
» č.1093 Kremnické vrchy, Poľan (1:50.000)
Doplňujúce súbory
GPX súbor: lm_krizna_zv.gpx

Trasa

Liptovský Mikuláš – Palúdzka – Benice – Galovany – Partizánska Ľupča – Tajch – kúpele Železnô – sedlo Prievalec – Liptovská Lúžna – Liptovská Osada – horáreň Teplô – Liptovské Revúce – Suchá dolna (horáreň Hajabačka) – Prašnické sedlo – Rybovské sedlo – Líška – Krížna – Kráľova studňa – Bystrická dolina (Panská koliba) – Dolný Harmanec – Harmanec – Banská Bystrica, časť Uľanka – Nový Svet – Jakub – Kostiviarska – Medený Hámor – Banská Bystrica, centrum – Hušták – Radvaň – Kráľová – Banská Bystrica, časť Iliaš – Vlkanová – Hronsek – Veľká Lúka – Sliač, časť Rybáre – kúpele Sliač – Sliač, Hájniky – Zvolen, časť Rákoš – Zvolenský zámok – Zvolen, osobná stanica (trasa na mape)

Miesto začiatku je rovnako ako pred dvoma týždňami v Liptovskom Mikuláši. Vtedy som vyrážal smer Kráľova hoľa, dnes to bude smer veľkofatranská Krížna. Z Bratislavy som sa dopravil nočným rýchlikom R 615 Zemplín. Musím sa priznať, že tento presun sa mi začal páčiť. Vyhovuje mi skorý začiatok výjazdu, cez deň je aspoň viac času. Nevýhodou môže byť noc bez spánku, ale zatiaľ som si s tým dvakrát poradil, uvidím aké to bude dnes. Všetky úseky dnešnej trasy budú pre mňa neznáme, spoznám teda aspoň nové miesta.

Ľupčianskou dolinou

Je 3.40 h ráno, sobota, železničná stanica Liptovský Mikuláš. Cesta vlakom ubehla bez problémov, vystupuje tu celkom dosť ľudí. Je pomerne chladno, s čím som počítal, takže na nohách mám dlhé návleky. Svetlo svieti, blikačka bliká a začínam šliapať do pedálov. Výjazd sa začal. Z mesta smerujem po hlavnej ceste smerom k obci Svätý Kríž. Tabule vedľa cesty ma dobre navigujú. Obloha je jasná, posiata hviezdami, do východu slnka sú ešte dve hodiny. Ide sa dobre, okrem jednej veci. Musím si dať dlhé celoprstové rukavice. Lepšie je mať prsty v teple. Hlavná cesta, po ktorej idem, je takmer bez premávky, sem-tam ma obiehajú taxíky. Nie je tu rovina, ale ani žiadne kopce, len mierne zvlnená krajina Liptovskej kotliny. Pohľad späť je pohľadom na prvé náznaky dňa. Nad Tatrami sa pomaly začína rozjasňovať. Prechádzam Partizánskou Ľupčou. Nikde nikoho, na stĺpoch v obci vidím množstvo cykloznačiek a vedľa osvetlený kostol. Odtiaľto ma čaká niekoľkokilometrový presun Ľupčianskou dolinou, ktorá ma prvýkrát zaujala na zábere od Petra Milera.

Vnáram sa do tmavých lesov Nízkych Tatier. Asfaltka v doline má celkom dobrý povrch. Všade je ticho, okrem hluku potoka Ľupčianka. Dodáva všetkému príjemnú atmosféru. Pozdĺž cesty sa sem-tam objavia malé lúčky, nič sa na nich nepasie, ešte je skoro. Sledujúc tachometer, uvažujem kam dnes klesne teplota. Na 6 °C sa nezastavila. Cesta má mierne stúpanie, takže chlad mi neprekáža, teplo si vytváram dostatočné. Noc sa nezadržateľne končí, je vidieť stále viac a viac. Rovnako viac a viac klesá teplota, ktorá práve dosiahla svoje minimum, 4 °C. Nepociťujem to ako prekážku, ide sa dobre, nefúka. Na pamiatku si číselný údaj odfotím. Doma som v letnom období nikdy pri bicyklovaní nezažil takéto stupne. Tu som ale v iných podmienkach, domáci sú určite zvyknutí. Prechod z noci do dňa som úspešne zvládol. V lokalite Tajch je rázcestie, odbočka k baníckej osade a Chate Magurka. Onedlho prechádzam osadou Železnô a ako som sa dozvedel, ide o menej známu kúpeľnú lokalitu. Nasleduje stúpanie, na konci ktorého vidím na protiľahlom kopci prvé jemné slnečné lúče. Dostávam sa do sedla Prievalec (1100 m). Odtiaľto budem len klesať, takže si obliekam ešte bundu. A konečne prvé výhľady, z okraja lúk nad Liptovskou Lužnou. Dedinka sa práve zobúdza. V Ľupčianskej doline som veľakrát zíval, ale v zjazde, ktorý práve zažívam sa to nedá. Vyššia rýchlosť, protivietor a chlad mi nedovolia myslieť na spánok. Je síce 6 °C, ale pocitovo oveľa menej. Je mi zima, ale nedá sa nič robiť, slnko je ešte nízko, pri zemi sa drží chladný vzduch.

Smer Krížna

Mierne prefackaný zimou šliapem usilovne do pedálov a zastavujem v Liptovskej Osade pri hlavnej ceste. Odtiaľto nebude veľa klesania, to ma teší, aspoň sa zohrejem. Pokračujem rovno a prvýkrát sa ocitám na území Veľkej Fatry. Pred obcou Liptovské Revúce ma pri ceste zaujme informačná tabuľa, kde sa dozvedám informácie o breste horskom, vicestrome roka 2009 v nejakej súťaži. Poučné a pekne spravené, len mi chýba jedna dôležitá a podstatná vec. Samotný strom. Zostal z neho len peň. Dôvod zrezania na tabuľke neuvádzajú. Onedlho míňam posledné domy a začína Suchá dolina. Slnko pekne svieti, modrá obloha tiež. Stretávam skupinku turistov. Teplota vzduchu príjemne rastie, bunda môže ísť dole. Už mi nie je zima.

Odtiaľto sa budem držať cyklotrasy, ktorá by mala byť podľa mapy vyznačená. Tak aj je. Vidím zelené "C-éčko". Asfaltka má miestami horší povrch. Po niekoľkých minútach sa z nej odpája vľavo lesná cesta, cyklotrasa. Stúpanie, ktoré nasleduje je plynulé, povrch kvalitný, spevnený. Ani sa nenazdám a som v Prašnickom sedle (1038 m). Križujem v ňom červenú značku - Cestu hrdinov SNP. Krátke klesanie a opäť vrstevnicový charakter cesty. Počujem motorovú pílu, prebieha ťažba, cesta je síce poznačená ťahaním dreva, ale úsek je krátky a nie je obmedzujúci. Prejdem ho rýchlo a za ďalšou zákrutou ma čaká prvý dnešný skutočný výhľad. V diaľke sa čnie môj dnešný cieľ, kopec Krížna. Pohľad mi zároveň ukáže, čo ma ďalej čaká, keďže cesty na protiľahlých svahoch sú zreteľne viditeľné. Zatiaľ síce vidím len zlomok toho, čo sa dá vidieť, ale aj tak, som ohromený. S úsmevom a v ústrety pohľadom pokračujem. Vynáram sa z tieňa lesa na slnkom zaliatu cestu, vôkol seba hôľny charakter krajiny. Stúpam a konečne mi je skutočne príjemne teplo, dnes prvýkrát. Návleky, vesta aj dlhý rukáv idú dole, som v krátkom a hneď sa ide ľahšie.

Pohľady, ktoré mám pred sebou sú veľmi pekné, stúpanie ubieha rýchlo. Zastavujem a fotím. Nemôžem sa vynadívať na krásu. Diametrálne odlišné od toho, čo pri cyklistike vidím doma. Pokoj a nádhera. V Rybovskom sedle (1317 m) opäť stretávam červenú značku. Cyklosmerovník ukazuje na Krížnu 2,2 km. Výškových metrov je ešte 257. Opäť fotím, ináč sa nedá. Kúsok nad sedlom ma pri ceste milo prekvapí prameň. Dnes si prvýkrát naberám vodu. Odtiaľto stúpanie miestami naberá na intenzite, ale neprekročí 20 %. Na ceste treba vyberať vhodnú stopu s čo najmenším odporom. Po chvíľke som na rázcestí Líška (1445 m) a bez zastavenia pokračujem v ústrety cieľu, ktorý pred sebou zreteľne vidím. Pred posledným stúpaním mi to ale nedá, zastavujem a opäť fotím. Stále si nemôžem zvyknúť, kde sa dnes bicyklujem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Krížna a Kráľova studňa

Posledné výškové metre, posledné dupnutie do pedálov vo výraznom stúpaní a som na vrchole. Krížna (1574 m) je zdolaná. Pocit, že som tu, je mi odmenou. Z Liptovského Mikuláša cesta sem trvala cez 5 hodín pri vzdialenosti 70 km. Jazda úplne bez problémov. Celé stúpanie na vrchol je zdolateľné, bez tlačenia. Na vrchole Krížnej sa nachádza vojenský rádiomaják. Pri pohľade naň akoby som sa ocitol na domácom malokarpatskom kopci Čmeľok (709 m), kde je rovnaká stavba. Krížna a jej okolie sa mi odmenia aj ďalším. Nikde nikoho, mám to tu sám pre seba. Takéto momenty si vážim a užívam si ich. Nezvyknem sa ale dlho zdržiavať na jednom mieste, aj keď ide o samotný vrchol. Takže len tradičná fotka samospúšťou a ide sa ďalej. Teraz ma čaká zjazd ku Kráľovej studni. Ale ešte predtým si vychutnávam nerušené pohľady na hrebeň Veľkej Fatry. Konečne na vlastné oči. Opisovať, čo vidím je krásne, je asi zbytočné, každý kto tu bol, mi dá určite za pravdu. Neprekáža mi, že bez mapy neviem všetko pomenovať, užívam si to aj bez slov a názvov. A samozrejme všetko fotím.

Pomalou jazdou sa presúvam po cyklotrase ďalej a fotím ďalšie nové výhľady, ktoré sa mi ukazujú. Je príjemných 19 °C, slniečko svieti, vetrík je slabý, obloha modrá, čo viac si priať. Letný deň na bicykli ako sa patrí. V diaľke vidím prvých turistov a následne aj cyklistu, už sa blížim k civilizácii. Počet ľudí, ktorých stretávam sa zvyšuje, cyklistov je tiež dosť. Nikam sa neponáhľam a keďže som ešte dlhšie nestál, tak si dávam pauzu na jedlo, bokom od chodníka, na mieste s výhľadom na Kráľovu skalu. S chuťou následne pokračujem ďalej, klesaním ku Kráľovej studni, kde je veľký ruch. Cyklistov rôznych vekových aj výkonnostných kategórii vidím dosť. Pri horskom hoteli Kráľova studňa nezastavujem, nemám dôvod a zároveň nie som fanúšik podobných zastávok. Odtiaľto trasu nemám presne stanovenú, iba viem, že sa musím dostať niekam dole. Podľa mapy som si zvolil, že pôjdem po žltej značke Bystrickou dolinou.

Banská Bystrica a Zvolen

Lesná cesta je hneď od začiatku kamenistá, netreba ísť rýchlo. Má veľa zákrut, klesanie je celkom zaujímavé, v opačnom smere ide o pekný výšľap. Po niekoľkých skoro stovkách výškových metrov sa lesná cesta zmení na asfaltku, ktorá ma dovedie až k hlavnej ceste v Dolnom Harmanci. Miestami mi bolo chladno, ale tu je už fajn. Odtiaľto pokračujem najjednoduchšie ako sa dá, po hlavnej ceste do Banskej Bystrice. Autá tu síce jazdia, ale nie je to také strašné. Stretávam oprotiidúcich cyklistov, napájam sa na hlavný ťah z Donovál a prichádzam pred Banskú Bystricu. V nej sa chcem ísť pozrieť do centra, keďže som tu niekoľko rokov nebol. Sledujem tabule "centrum" a po pár kilometroch som tam. Na hlavné námestie sa ale nedostanem, keďže v každej priľahlej uličke je zákaz vjazdu bicyklom. Rešpektujem zákaz a nejdem tam. O týždeň neskôr sa v televíznych novinách dozvedám, že mesto práve zrušilo zákaz a dá sa tam jazdiť. Milé. Namiesto námestia sa idem pozrieť k ďalšej známej lokalite Banskej Bystrice - monumentálny pamätník SNP (múzeum). To si dobre pamätám, kedysi som ho navštívil.

Keďže mám dostatok času a dnešný výjazd tu nechcem ukončiť, pokračujem ďalej, do Zvolena. Neviem v akej súvislosti, ale matne si spomínam, že medzi BB a Zvolenom by mala byť cyklotrasa, tak som kedysi počul alebo čítal. Zdá sa mi to ako samozrejmosť, dve veľké blízke mestá, na rovine, by mali mať vhodné cyklospojenie. Lenže nikde som zatiaľ žiadne cyklosmerovníky nevidel, asi som ich prehliadol. Takže sa musím nejako dostať na okraj Banskej Bystrice a tam hádam niečo bude, prinajhoršom pôjdem po ceste. Sledujem dopravné tabule smer Zvolen a rôznymi zákutiami sa dostávam von z mesta. Pri jednej križovatke si v diaľke všimnem cyklistov, z čoho pochopím, že asi tadiaľ vedie nejaká cykotrasa. A naozaj. Bočná cesta, značka C, je to cyklotrasa. Zo začiatku vedie hrádzou povedľa Hrona, povrch nie je asfaltový. Následne pomerne úzkou neasfaltovou cestou sa dostávam do obce Vlkanová. Z nej po hlavnej ceste do susedného Hronseku. Odtiaľto je to obyčajná cesta pre autá, vynikajúce, veľmi dobre spravená cyklotrasa. Vhodná pre rodiny s deťmi. Až neskôr, doma, som si prečítal, že je naplánovaný samostatný cyklochodník, medzi BB a ZV, ale ako to u nás býva, tak skoro nebude. Možno v ďalšej päťročnici. Slnko celkom pripeká, je 30 °C. Od rána som teda prekonal teplotný rozdiel 26 °C, pocitovo aj viac. Cesta dvakrát križuje železničnú trať a som na Sliači. Času mám dosť, takže sa idem pozrieť do známych kúpeľov. Som len na začiatku, v tieni stromov a vidím niekoľko možností občerstvenia z voľne dostupných prameňov. Neodmietnem ich a naberám si vodu. Trištvrte litra beriem na ochutnávku domov.

Záver

Zo Sliača je do Zvolena na skok, namiesto jazdy po cyklotrase využívam hlavnú cestu. Prechádzam námestím a výjazd ukončujem na železničnej stanici Zvolen. Keďže mám do odchodu vlaku skoro hodinu, idem sa ešte pozrieť k neďalekému Zvolenskému zámku. Pekná stavba. Opäť navštívim námestie, kde majú pomerne lacnú a veľmi chutnú zmrzlinu. Na lavičke si chvíľu posedím a v hlave si premietam, čo som dnes zažil a videl.

Som spokojný, výjazd dopadol úspešne. Navštívil som nové lokality, ktoré ma oslovili a ktoré určite ešte navštívim. Trasa nebola náročná, z Krížnej len dole kopcom. A celkovo pomerne rýchla. To že som v noci nespal mi nerobilo žiadny problém, posledné zívanie ma prešlo pri stúpaní v lesoch Veľkej Fatry. Začiatok výjazdu v Liptovskom Mikuláši o 3.30 h sa mi aj po dnešnom dni začína páčiť ešte viac. Možností kam z neho ísť je veľa, preto sa teším na jeho ďalšiu návštevu. A bude čoskoro. Ostáva len nastúpiť na vlak a po 3 hodinách som doma. Cesta do Bratislavy bola bezproblémová. Vozne boli vhodné na prepravu bicyklov. A vydarený deň je za mnou.

Fotogaléria k článku

Najnovšie