Trasa

Bratislava, časť Petržalka (Prístavný most) – petržalská hrádza Dunaja – Čunovo, priehrada (Obrátka) – štátna hranica HU/SK – Felsö erdö – Rájkai-zsilip – Rajka – štátna hranica HU/SK – Čunovo, priehrada (Obrátka) – petržalská hrádza Dunaja – Prístavný most (trasa na mape)

V ústrety slnovratu, štart

Sobotné ráno pod Prístavným mostom bolo ozaj prekrásne. Skoro bezvetrie, na 21. december aj teplota uchádzajúca. Tri stupne sa možno zdajú málo, ale ako sa hovorí, zima neexistuje, existuje len zle oblečený cyklista. Niekoľko minút pred jedenástou sa sformoval pelotón s počtom traja jazdci. Škoda, že nás neprišlo viac, asi zlý marketing. Cyklojazda 0. ročník Vítanie slnovratu štartuje.

Petržalskou hrádzou

Hrádza Dunaja, miesto ospevované, ale aj preklínané. Pre mňa osobne nevyhnutne nutné pre každodenné výjazdy. Nech sa pozerám na to z ktorejkoľvek strany, tak množstvo výjazdov je do nej zakomponovaných. Zažil som tam množstvo úsmevných, ale aj dramatických zážitkov. Petržalský úsek je najmä v letných popoludniach niečo ako zapchaný diaľničný obchvat Bratislavy. Vtedy je lepšie sa jej vyhnúť. Ide hlavne o úsek medzi Starým mostom a bufetom Obrátka. Keď sa však pozrieme na pojem hrádza zo širšieho pohľadu, tak na území Slovenska začína pri hraničnom priechode Berg, pokračuje po pravej strane rieky Dunaj k elektrárni vodného diela Gabčíkovo. Opačná strana hrádze zvaná aj bratislavská začína na Pálenisku a jej vyasfaltovaná časť končí pri obci Medveďov. Hrádza pokračuje samozrejme ďalej až po Štúrovo, ale potom sa povrchy striedajú. Bratislavská strana je určite menej frekventovaná a bezpečne použiteľná aj v lete. Nás v deň slnovratu určite nečakala žiadna zápcha ani strkanica či podobná nepríjemnosť, vyskytujúca sa v horúcom lete. Nahodili sme „ohrievaciu“ rýchlosť a za družnej debaty sme sa po sedemnástich kilometroch ocitli na Obrátke.

Kam ďalej?

Bolo asi trištvrte na dvanásť a vyvstala otázka, čo s načatým dňom. Najprv nám napadlo, že pôjdeme do Vojky, kompou na druhý breh a späť po bratislavskej strane hrádze. Potom sme zistili, že kompa akurát o 12:30 nepremáva, lebo majú obedňajšiu prestávku. Do Gabčíkova sa nám zdalo trochu ďaleko. Druhá myšlienka smerovala k Hegyeshalomu a Nickelsdorfu. Zistili sme však, že nemáme so sebou potrebné doklady. Hlavne poistenie do zahraničia. Neoplatí sa riskovať veľa kilometrov po cudzine. Nakoniec sme sa rozhodli pre alternatívu „kúsok do Maďarska“. Nasadli sme na bicykle a pozreli sme sa toť za humná do Rajky. Úsek cesty od Obrátky do Rajky a potom ďalej do Bezunyi bol nedávno vybudovaný v rámci projektu Eurovelo 6. Pekná cestička to je. Jediné, čo sa jej dá vyčítať, je to, že časti sú poskladané zo zámkovej dlažby a tú môj bicykel nemá rád. Našťastie je dlažba na rozdiel od petržalskej trasy, ktorá bola budovaná v rámci rovnakého projektu, položená kvalitne.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Hajde domov

V Rajke sme sa obrátili na cestu späť. Slniečko nám svietilo pekne na chrbty. V družnom hovore, stretajúc cestou späť dosť bežcov, cyklistov a korčuliarov sme dorazili do jediného otvoreného bufetu na hrádzi. Nasledoval zaslúžený horúci čajík s malým postrkom.

Čo dodať?

Kde sme začali, tam sme aj skončili. Cyklojazda 0. ročník Vítanie slnovratu je v cieľovej rovinke. Možno sa nám podarilo založiť tradíciu, možno nie. Nikde nie je napísané, že budúci rok sa stretneme na tej istej trase, ale s bežkami na nohách. Z príležitosti konania akcie vzniklo osemminútové video.

Dovidenia o rok, priatelia!