Trasa

Martin, mestská časť Košúty – Stará Bôrová – Sklabinský hrad – Sklabiňa – Záborie – Horný Kalník – Dolný Kalník – Dražkovce – Diaková – Martin, časť Tomčany (trasa na mape)

Po sobotnom prehánkovom počasí sa v nedeľu doobeda ukázalo krásne slnečno. Nemal som čas na celodenný výlet, tak som sa rozhodol zopakovať po dlhšej dobe okruh cez Starú Bôrovú na Sklabinský hrad. Bol som trochu v očakávaní, aká bude časť trasy za Starou Bôrovou, kde v lesnom stúpaní vie byť dosť blatisto. Predchádzajúci týždeň bol horúci so slnečnými dňami, tak som sa rozhodol uvedenú trasu po dlhšej dobe pozrieť.

Začiatok som si zvolil z Martina, cestou pri sídlisku Košúty. Je to cesta, ktorou sa ide k závodu na výrobu topánok (Ecco). Cesta prechádza okolo záhradkárskej osady, ktorá je po ľavej strane. Po pár minútach jazdy treba od záhradkárskej osady odbočiť doprava, na tiež asfaltovú cestu, vedúcu poza mesto Martin až do Diakovej. Komunikácia je ešte asi 3 kilometre asfaltová, ale potom priebežne prejde do štrkovej poľnej cesty. Pokračujem stále rovno, aj keď z trasy sú občas možné odbočky na cesty idúce pomedzi poľné lány do Martina alebo do Sučian. "Moja" trasa má zelenú cykloznačku, čo môže uľahčiť na konci Martina orientáciu. Po asi 5 kilometroch prichádzam na rázcestie, keď som skoro pri dedinke Diaková, odbočujem poľnou cestou vľavo a stúpam miernym kopcom k Starej Bôrovej. Po ľavej strane je vidieť slnečnú elektráreň.

Po krátkom stúpaní prichádzam k osade Stará Bôrová. Je tu len pár domov, vždy, keď sem prichádzam, počuť brechať psa na privítanie. Pokračujem hlavnou trasou pomedzi domy a chránenú lipu veľkolistú. Po pár metroch cesta zabočí vľavo a ide pomedzi nejaké skladisko alebo technickú budovu a oplotený pozemok. Za budovou zvážnica vchádza medzi listnaté stromy a smeruje do neďalekého lesíka. Po asi pol kilometri prichádzam na križovatku, na začiatku menšieho ihličnatého lesíka. Tu pokračujem vľavo, strmšie stúpajúcou cestou. Táto časť býva veľmi často aj v suchom lete pomerne blatistá. Sobotný dážď jej ale teraz veľmi neublížil a blato ma stoplo až skoro na konci, kde v strmšom stúpaní boli nepríjemne hlboké blatisté koľaje od lesných strojov. Po pár metroch ale vychádzam na lúky nad Kantorskou dolinou a otvárajú sa krásne výhľady na okolité lúky, čo je relax na dušu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pokračujem po slabšie viditeľnej ceste stúpajúcej cez lúky, ktorá vedie po jej ľavej strane. Na trase je ešte jedno strmšie stúpanie a dostávam sa na lúku pri Sklabinskom hrade. Táto časť cesty cez lúku bola mierne zarastená, ale inak v celkom dobrom stave. Po ľavej strane sa ukazuje Sklabinský hrad, ktorý nemôžem vynechať, keď som už v tejto oblasti. Pred hradom je od poslednej návštevy dokončená novopostavená budova na starých základoch. Ako som sa dozvedel, je v nej zriadené hradné múzeum. To som ale nebol navštíviť. Na ceste pred hradom sa pasú kozy a strážia prístup k vstupnej bráne. Nejako sme sa ale dohodli a pustili ma do niekdajšej pevnosti.

Po krátkej návšteve hradu spravím pár fotografií a pokračujem ďalej. Návrat z hradu, späť do Martina, je tiež možný viacerými cestami. Keďže som si na hrade kúpil syr, a aby sa dostal skôr do chladničky, vyberiem si klasickú, asi najrýchlejšiu trasu cez Sklabiňu a popri dedinke Záborie do Martina.