Trasa

Žarnovica – Dolné Hámre – Hodruša-Hámre – Banská Hodruša – Cukmantel – sedlo Červená studňa – Štiavnické jazero (Rozgrund) – Banky – Vindišlajtňa – Vyhne – Bzenica – Bukovina – Revištské Podzámčie – hrad Revište – Žarnovica

Na dnes som si naplánoval prevetrať po zime bicykel. Síce som nejaké kilometre najazdil aj tento rok, ale len krátke výjazdy po známych trasách. Ráno vstávam, ako som si naplánoval, ale ešte je zima a veľmi sa mi nechce. S týmto vždy bojujem. Veľmi si chcem zajazdiť, ale nechce sa mi vyraziť. Vlak, ktorým som chcel ísť do Žarnovice, mi odišiel a musím ísť na ďalší. Do Šurian k vlaku sa presúvam bicyklom. Beriem to ako rozcvičku. Teraz ma čaká niečo cez hodinu vo vlaku. Čosi po 10.30 h vystupujem v Žarnovici. Nasadzujem cyklopočítač a zisťujem, že sa mi nejako zasekol. Nie je to dobre, lebo som zvyknutý si merať koľko ma ešte čaká, čo mi pomáha do kopca, keď vidím ako to ubieha. Takto ma to deptá, keď sa mi zdá, že vrchol je už za rohom a tam je len ďalšia serpentína. Konečne teda vyrážam cez Žarnovicu na Hodrušu-Hámre.

Hodruša

Prechádzam cez Hron a pokračujem cez rôzne časti Hodruše-Hámrov. Stopy po banskej minulosti vidieť všade naokolo, ale zároveň aj znaky úpadku. Zanedbané opustené domy, resp. zárodky osád „neprispôbivých“ v Dolných Hámroch, ktorých skupinky sa promenádujú po ceste. Zaujímavé, že väčšinou staré ženy nesúce nákup. Ostatní asi ešte vyspávajú. Kraj je pekný, stúpanie nie je veľké, tak cesta ubieha rýchlo. Prechádzam cez Banskú Hodrušu, kde je možnosť odbočiť na lesné cesty. Sú tu značené cyklotrasy. Odporúčam pozrieť si stránku www.bajkomktajchom.sk, kde sú pekné popisy trás a informácie o tajchoch, ku ktorým vedú.

Občasné sú úseky aj s prudším stúpaním, ale stále nič mimoriadne. Naozaj ťažké stúpanie začína za odbočkou k Dolnému Hodrušskému tajchu a lyžiarskemu stredisku Salamandra resort (ja tam neodbočujem, ale začnem stúpať prvou serpentínou). Stúpanie má 11 %, zastavujem sa pri nejakej chate nad tajchom a na okraji cesty dopĺňam tekutiny, ani nie tak od smädu, ale aby som mal ľahší batoh. Stúpanie pokračuje a sklon až po križovatku so žltou a modrou turistickou značkou (sedlo Cukmantel) je stále veľmi vysoký 7 - 11 %. Na približne 3 kilometroch sa prekonáva 300 m výškový rozdiel. Dáva mi to poriadne zabrať, každá zastávka na fotenie mi padne dobre. Od križovatky Cukmantel nie je stúpanie také prudké a sú tu prvé výhľady. Je teplo, ale vo vyšších polohách vidieť ešte stále fľaky snehu. Všetky potoky a potôčiky sú v tejto dobe vodnaté, napájané z topiaceho sa snehu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Sedlo Červená Studňa

Prichádzam do sedla s Červonostudnianskym tajchom. Je ešte napoly zamrznutý. Názov sedla má vraj pôvod v historickej udalosti, keď tu Tököliho vojaci, ktorí išli na pomoc Turkom pri Viedni, umučili jezuitu Jána Katunského a voda v tajchu bola červená od krvi. Vyrážam sa poobzerať po okolitých lúkach, ale nejdem ďaleko. Sú tu zastávky geologického náučného chodníka Paradajs. Z lúky vpravo sú výhľady na Banskú Štiavnicu a Štiavnické vrchy. Trocha si zajazdím po lesných cestách, cez ktoré teraz tečie voda, dokonca kúsok aj cez sneh, dosť sa mi šmýka, až sa vraciam k sedlu. Pôvodne som zamýšľal ísť do Banskej Štiavnice a naspäť, ale nechcem sa na začiatok sezóny zničiť, tak odchádzam štátnou cestou na Vyhne.

Vyhne

Zjazd je strmý, cesta má podobný sklon ako som stúpal k sedlu. Nepríjemné je, že na ceste je veľa nečistôt, keďže ešte donedávna bolo treba posýpať. Takže si radšej pribrzďujem. Míňam smaragdovozelený a pekne zrekonštruovaný Štiavnický tajch (Rozgrund). Klesaním cez les prechádzam cez okraj osady Banky, kde sa zastavujem pri štôlni Hoffer. Podľa miestnej obyvateľky sa dalo kedysi ísť dnu, ale dnes je tam mreža a štôlňa je zavalená. Momentálne je zaplavená, keďže z nej vyteká potôčik.

V tomto mieste je opäť možné odbočiť na značenú cyklotrasu. Prichádzam do Vyhní. Vyhnianska dolina mi pripadá omnoho živšia ako Hodrušská, nie je tu cítiť úpadok, aj keď aj tu sú občas rozpadajúce sa domy pri ceste. Po trase prechádzam okolo niekoľkých štôlní s náučnými tabuľami. Za potokom pri ceste je banský náučný chodník. Prechádzam okolo pivovaru, ktorý poznať aj po čuchu a napadne mi, ako sa kedysi hovorilo o miestnom pive: „Vyhne - žalúdok ti dvihne,“ ale dnes už možno ide o dobré pivo. Dlho som ho nepil, tak aby som ich neurazil. Z cesty sa ponúkajú výhľady na chránené územie, Kamenné more, na blízkom kopci Kamenná. Prechádzam do Bzenice a pokračujem rovno cez Hron a popod R1 do Bukoviny, kde hneď na začiatku osady odbočujem vľavo.

Revište

Idem zvlnenou lesnou cestou okrajom lesa popri Hrone až do Revištského Podzámčia. Nachádzam tabuľu "hrad 800 m", tak vyrážam. Cesta je miestami poriadne strmá, je tu pomerne veľa ľudí. Hrad je po dlhom čase znova otvorený, tak si ho prišli pozrieť viacerí. Tesne pred parkoviskom sa ide strmým chodníkom dole k potoku na rozbitú cestičku ku hradu. Za mostíkom sa ide opäť pomerne strmo až ku hradnej bráne. Tento úsek som tlačil hore a aj dolu, lebo sa mi šmýkalo.

Na hrade pracujú dobrovoľníci i dnes. Je tu prístrešok a informačný panel. Akurát sa bavili o tom ako ich „kolegom na Temätíne“ podobnú chatku zničili vandali. Z hradu sú výhľady na údolie Hrona. Chvíľu relaxujem a vydávam sa naspäť do Revištského Podzámčia a odtiaľ do Žarnovice. Prichádzam pomerne skoro, vlak mi ide až o 2 hodiny, tak si zájdem na obedovečeru. Odchádzam na vlak a vlakom tentoraz až domov, nielen do Šurian.

Štiavnické vrchy sú na bicykel výborné. V pohorí je hustá sieť komunikácií i cyklotrás rôznej obtiažnosti. Ešte ma tu určite uvidia.