Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Odchod z Vrchteplej
Odchod z Vrchteplej Zatvoriť

Cyklotúra Cez Manínsku tiesňavu do Súľova

Sobotné ráno nás v Martine privítalo, po krásnych dvoch dňoch, zamračenou oblohou. Predpoveď počasia vytrvalo sľubuje, že dnes by nemalo byť ešte zle, môže byť viac oblakov, ale pršať by nemalo. Podľa pôvodného plánu zbalím bicykel do auta a vyrážame s kamarátom smerom k Považskému Podhradiu. Plánujeme prejsť pre mňa novú trasu cez Manínsku tiesňavu a Kostolec do Súľova.

Vzdialenosť
31 km
Prevýšenie
+544 m stúpanie, -543 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 09.05.2015
Pohoria
Považské podolie a Súľovské vrchy (CHKO Strážovské vrchy)
Trasa
Voda
Manínska tiesňava (2 pramene), prameň pod Ostrencom, ATC Súľov (vodovod)
Doprava
Považská Bystrica (vlak, bus) - Považské Podhradie (bus), horský bicykel
SHOCart mapy
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

Trasa

Považské Podhradie – Manínska tiesňava – Záskalie – Kostolecká tiesňava – Kostolec – Vrchteplá – Súľov – Jablonové – Predmier – Považské Podhradie

V Považskom Podhradí je nečakane pekne, privítalo nás dokonca slnko. V nádeji, že počasie vydrží aj ďalej, zbalíme rýchlo veci a vyrážame smerom do Manínskej tiesňavy. Z Podhradia prechádzame mostom cez Hričovský kanál a Váh. Cez Váh je z dôvodu ťažby štrku vybudovaný provizórny most, ten občas zoberie veľká voda, ale teraz pekne drží, a tak ho využívame. Pri moste akurát stretávame nákladné auto, ktoré ide po štrk. Keďže je silnejšie, necháme ho prejsť. Zakrátko sme pri železničnej stanici Považská Teplá. Teraz ostáva len prejsť na druhú stranu hlavnej cesty, ktorá vedie do Považskej Bystrice a Manínska tiesňava je na dohľad.

Pred vstupom do tiesňavy prechádzame, krásne slnkom presvetleným listnatým lesom. Je to príjemné privítanie a aj keď som išiel tadiaľto autom viackrát, na bicykli si človek nádhernú scenériu vychutná viac. Na ceste nás čaká ešte druhá tiesňava a to Kostolecká. Ku nej sa dostávame cez dedinku Záskalie. V Kostoleckej tiesňave si dávame krátku prestávku. Pri jaskyni, ktorá tu je, som ešte nikdy nebol a aj keď v cyklotopánkach, ale vybehol som si to k nej hore, nech ju vidím konečne naživo. Od cesty chodník stúpal celkom strmo, všade nasypané množstvo drobných kamienkov. To zrovna nie je ideálny terén na kráčanie v cyklotopánkach, ale keď sa chce, tak sa všetko dá. Podarilo sa mi vyjsť aj takto hore.

Po pár fotografiách, treba zbehnúť späť k bicyklu a s Mišom vyrážame ďalej, popod dedinku Kostolec, smerom do obce Vrchteplá. Tu si dáme krátku kofolovú prestávku v teplom slnečnom počasí. Oblaky sa síce objavujú, ale aj strácajú a celkovo vládne príjemné počasie spojené so slnkom. To ale nevydrží dlho, aj keď teraz to ešte nevieme a spokojne si popíjame kofolu. Po krátkej prestávke pokračujeme na koniec dediny a potom cez lúky a lesnú cestu smerom do Súľova. Poľná cesta cez lúky je príjemná a zjazdná, mierne vlnitým terénom, ale v krásnej prírode. Radosť sa pozerať po okolí, ale občas treba aj pred seba, aby človek vedel kadiaľ má ísť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zmena nastáva, keď vojdeme do lesa. Výhľady sa napodiv strácajú (heh, kto by to čakal), blata pribúda, miestami aj nejaká kaluž. No radosť ísť. Radšej sa ani veľmi rýchlo nepúšťam dolu, lebo by som vyzeral ako prasa. Aj keď som síce prevažne bez blata, bicykel to pekne schytal. Kto sa bojí blata, nech nechodí do lesa, tak sa len tomu zasmejem a pokračujeme ďalej. Po krátkom čase vychádzame na začiatku Súľova, mierne od blata, ale spokojní. Síce sme si nechtiac vybrali inú cestu a prešli sme lesom kúsok viac ako by bolo nutné, ale neprekáža. Cesta bola aj tak pekná a v krásnom prostredí listnatých lesov.

Zo Súľova nám ostáva len posledná etapa, ako sa čoskoro ukázalo - najmokrejšia. Teraz ale spokojne robím nejaké fotografie z trasy a cestou do Jablonového sa zastavíme na zastávke autobusu. Tu odľahčíme batoh o Milu, ktorú nesieme so sebou a trochu sa snažíme čistiť bicykel od blata. To ešte nevieme, že čoskoro bude spustená celková umývačka z neba. Po malej technicko-jedacej prechádzke pokračujeme smerom na Predmier. Budeme sa snažiť nájsť cestu k mostu cez Váh, aby sme sa mohli vrátiť späť do Považského Podhradia. V okamihu, keď prídeme do Predmiera, asi v strede dediny, nás postrašia veľké kvapky a zahrmenie v blízkosti. Ako pozeráme po oblohe, tak to vyzerá, že to nie je sranda. Rýchlo vyberieme nepremokavé bundy, nech aspoň niečo ostane suché. Nestíham ju ani poriadne zapnúť a intenzita kvapiek sa rapídne zvyšuje a čoskoro zažívame krásnu cyklojazdu v umyvárke. Po pár metroch hodnotíme, že hľadať prístrešok nie je potrebné, nič suché už nie je, tak treba len pokračovať do cieľa.

Mišo sa ešte opýtal jednej pani, na ktorú stranu máme ísť, čo som zaregistroval až po nejakej minúte, keď sa pozerám, že si to šliapem v "krásnom počasí" sám. V hluku dažďa som ho ani nepočul, keď kričal. Pomaly opúšťame Predmier a dokonca správnym smerom. Zakrátko nájdeme premostenie cez Váh a môžeme ísť do Považského Podhradia. Pri dedine Mikšová, sa napojíme na hlavnú cestu, ktorá ide spočiatku medzi Hričovským kanálom a Váhom. Ostávajú posledné kilometre v postupne sa zlepšujúcom počasí. V Považskom Podhradí zjavne nepršalo celý deň, lebo všetko je suché, dokonca nás víta presvitajúce slnko. No prišli sme ako dve zmoknuté myši, len z nás odkvapkáva voda. Celkom zaujímavý kontrast.

Záver

V každom prípade cyklotúra stála za to. Videl som novú oblasť zo sedla bicykla. Doteraz som bicyklom chodil len po Turci a toľko kde sa dalo počas dňa vrátiť domov. Toto bola prvá cyklotrasa mimo rodný kraj. V každom prípade, ale v dobrom nezabudnuteľná a verím že nie posledná.

Fotogaléria k článku

Najnovšie