Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Panská cesta
Panská cesta Zatvoriť

Cyklotúra Senica – Miléniový kríž – Smrdáky

Okolie Senice s jeho starostlivo upravenými políčkami a malými kopčekmi sú predurčené na cykloturistiku a tiež pešiu turistiku. Mesto Senica, možno ho nazvať aj strediskom Záhoria, má pekný mestský park. Keď som naposledy prechádzala cez park, zaujal ma nový turistický smerovník, z ktorého som sa dozvedela o troch nových turistických trasách. Keď moje deti ešte študovali, veľakrát som si našla odkaz: "Sme vonku, išli sme sa vyvetrať." Keď sa o niekoľko hodín vrátili, hnev ma prešiel, že som nevedela, kde boli. Priznám sa, pri tomto smerovníku mi až srdce podskočilo od radosti, to už som myslela na svoje vnučky, lebo história sa opakuje... Trasy majú 10, 20 a 30 kilometrov. Vybrala som si 20-kilometrovú.

Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 29.04.2016
Pohoria
Záhorie: Záhorská nížina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 297 m n. m. Miléniový kríž - Vitrovská (Horné Podolky)
  • Najnižší bod: 190 m n. m. Senica
Voda
studnička za Miléniovým krížom, kúpele Smrdáky
Doprava
Senica (vlak, bus)
cestný bicykel
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Počasie na turistiku sme si vybrali slnečné. Vo všedný deň, hneď krátko po obede sme sa stretli v senickom mestskom parku, popri ktorom tečie rieka Teplica. Z neho sme vyšli na cestu. Prechádzame chodníkom, ktorý vedie popri Teplici okolo Záhorskej galérie, čo je jedna z mála zachovaných historických budov v Senici. Prichádzame na hlavnú cestu a cez priechod prejdeme na druhú stranu. Prejdeme cez most nad Teplicou a po pár metroch odbočíme vľavo. Kým odbočíme, chcem sa zmieniť, oproti za hlavnou cestou, je socha svätého Jána Nepomuckého. Takéto sochy sa stavali na okraji mesta, to je znak, že mesto Senica sa poriadne rozrástlo.

Trasa

Senica, mestský park – Kolónia – Čáčov – Panská cesta – Rybky – Miléniový kríž na Vitrovskej (Horné Podolky) – Smrdáky – Čerešňová aleja – Senica

Pokračujeme popri Teplici po Kolónii, to je zachovaná historická obytná štvrť. Prejdeme štvrťou a cez mostík nad Teplicou prejdeme na druhú stranu. Ideme popri múre, ktorý oddeľuje Slovenský hodváb od Teplice. Na jeho konci úzkym mostíkom znovu prejdeme cez Teplicu a tu už vidím turistický smerovník, z ktorého sa dozvedáme smer Miléniový kríž a Smrdáky.

Pri smerovníku sa s Teplicou lúčime a vstupujeme na veľmi frekventovanú cestu v mestskej časti Čáčov. Treba dávať pozor. V Čáčove pred prvým kostolíkom odbočíme doprava. Prejdeme peknou zastavanou plochou a prídeme do otvoreného priestoru. Hneď, ako sme tam prišli, nás privítal bocian, ktorý hniezdi v Čáčove.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prechádzame peknou čerešňovou alejou, ktorá má vlastnú informačnú tabuľu. Z nej sa dozvieme, okrem iného, že aleja sa volá Panská cesta. Pred koncom čerešňového stromoradia, keďže trasa tvorí okruh, sa nám ponúkajú dve možnosti. Pokračovať v čerešňovom stromoradí alebo odbočiť doprava. Nás zlákala dlhá asfaltová cesta vpravo, pokračujúca Panská cesta. Dobre sa nám po nej šliape. Sú z nej pekné výhľady a tu nám príde, že Záhorie je preto Záhorie, že sme za horami.

Panská cesta končí a za peknou zákrutou prídeme do obce Rybky. Prejdeme cez hlavnú cestu, kde tiež treba dávať pozor. Ideme rovno a prechádzame okolo cintorína, v ktorom nás zaujali veľmi staré zachované náhrobné kamene. Prejdeme ponad humná a znovu nás značky privedú na hlavnú cestu.

Za obcou Rybky pred kopcom by sme mali odbočiť a cez stromoradie a pod krížom by sme mali prejsť k studničke. Miestni ju volajú studnička zbojníka Úzka. Je v peknom údolí, chránená pred slnkom stromami. Je tam informačná tabuľa, stôl a lavice. Pekné miesto na oddych. Značenie na tomto úseku trasy ešte nie je úplné. Verím, že úsek, ktorý vedie v peknom stromoradí si nájde obľubu u verejnosti a časom sa vyšliape.

My pokračujeme po hlavnej ceste do kopca, kde z vrchu vidíme Miléniový kríž, ktorý je najväčší na Slovensku. Vedľa kríža je postavená kalvária a stoja na vrchu Virovská (Horné Podolky, 297 m n. m). Hneď na úrovni vrcholu kopca vedľa hlavnej ceste nás záujme starý židovský cintorín. Vidieť, že je práve po rekonštrukcii. Bola tam lavička a my sme si tam urobili dlhšiu prestávku. Bolo to veľmi príjemné miesto.

Pokračovali sme po hlavnej ceste a už sme aj banovali, že sme nešli cez stromoradie i napriek tomu, že by sme bicykle tlačili. Vrátiť sa nám však nechcelo. Priestor, v ktorom sme išli bol otvorený a boli z neho pekné výhľady, a o to krajšie výhľady sú od kríža, ktorý je postavený oveľa vyššie. Od kríža sa ide do Smrdák cez veľmi pekné miesto. Rada tam chodím fotografovať. Bolo mi veľmi ľúto, že sme tie pekné miesta obišli. Požehnanie, ktoré by sme pri kríži dostali, by sme potrebovali.

Po hlavnej ceste sme sa dostali až do Smrdák, ktoré sú známe prírodnými liečebnými kúpeľmi - ich prameň má vysoký obsah sírovodíka. Obec pôsobí veľmi čistým a pokojným dojmom. V kúpeľnom areáli sme sa zastavili na pivo. Tu sme posedeli a presunuli sa do kúpeľného parku, ktorý má veľkosť niekoľko hektárov a je veľmi starostlivo udržiavaný. Bol práve koniec apríla a park bol neskutočne zelený a nám sa nechcelo z neho odísť. Čas však súril. Park postupne prechádza do lesoparku, cez ktorú pokračovala naša trasa.

Vyšli sme znovu na kopec a pred nami boli výhľady na široké zvlnené okolie. Na vrchu bola otvorená plošina, ktorú sme prešli a ktorá je v každom ročnom období inak sfarbená, podľa toho, čo poľnohospodári nasadia. Tentoraz prevládala žltá. Prešli sme znovu do stromoradia, ktoré je veľmi príjemné, hlavne v lete, keď sú veľké horúčavy. Cez stromoradie sme pomaly klesali. V prípade, keď sa návštevník rozhodne ísť opačným smerom má pred sebou stúpanie. Počas celej trasy sme mali veľa spoločníkov, a to zajacov, pobehovali kade-tade po chotári. Ani sme sa nenazdali a boli sme znovu na Čerešňovej aleji, na nám už známom mieste. Skonštatovali sme, že to bol veľmi pekný deň.

Fotogaléria k článku

Najnovšie