Východiskom pre začiatok túry je rázcestie Bobrovecká Vápenica, ktoré sa nachádza severne od obce Jalovec neďaleko ústia Jaloveckej doliny. Skladám bike a vyrážam po žltej turistickej značke k rázcestiu na Tokarinách, odkiaľ má začínať cykloznačka na Chatu pod Náružím. Zisťujem, že cykloznačka ešte nie je v teréne namaľovaná (pozn. redakcie: momentálne je značkovanie hotové), no keď už som tu, neotočím sa. Viem, že celá trasa ide širokou lesnou cestou a cyklisti boli po chatu vždy tolerovaní.

Lesná cesta má väčšinu trasy poriadny sklon a štrkovo-hlinený povrch. Najmä pre ostrý profil je stúpanie pomerne náročné a moje prevody sa pohybujú medzi 1-1 a 1-3, pričom ten najväčší prevod tvrdo dominuje. Každú chvíľu sa uisťujem, že som fakt na najväčšom zadnom koliesku. Pre rodiny s deťmi to určite nie je. Rozmýšľam však, že takáto rýchla smrť môže byť super na fitness výšľap rodinou zaneprázdneného tatinka, ak je so svojou svorkou ubytovaný v neďalekom hoteli Mních. Ak má dostatočnú kondičku, tak to stihne otočiť ráno pred raňajkami alebo počas obedňajšieho spánku svojich ratolestí.

Míňam rázcestie nad Kameňolomom a začínam občasne stretávať turistov. Hoci je letná sezóna v plnom prúde a je krásny slnečný deň, teplotou priam ideálny na turistiku, je ich v súlade s mojimi očakávaniami málo. Nechápem, prečo je táto lokalita tak málo objavená, keď patrí medzi to najkrajšie, čo Západné Tatry ponúkajú. A som rád, že za viac ako 10 rokov, čo sem chodievam, to stále tak ostalo. Trochu sa však obávam, či takto mimo víkendu bude otvorená chata. Nechcem si ani predstaviť tú pohromu, že by som si hore nedal pivo. Športový duch ma drží v sedle, no aj on má občas problém udržať ma v tej správnej motivácii búchať 1-1 ako o život. Našťastie príde vyslobodenie – treba ísť zdokumentovať skalnú vyhliadku z borovicového lesíka smerom na Liptov a neskôr aj partizánsky bunker.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Turistická značka väčšinou ide po lesnej ceste, v niektorých miestach sa však odpája a skracuje serpentínu strmším priamejším smerom. Ja samozrejme pokračujem po ceste, ostrejší výšlap by znamenal tlačenie a to veru nie, celú trasu musím vydupať na biku. Veď nie som zdochliak. Úsek pred rázcestím Pod Babkami je poznačený ťažbou, povzdychnem si, že ani táto časť TANAPu im neušla. Južný svah Babiek je riadne vykosený. Nenechám si pokaziť deň a šliapem ďalej. Doteraz mám na 3,2 kilometroch nastúpaných 480 metrov, čo je priemerný sklon 15% – ufff! Ako ďalšiu krátku pauzu využívam vyhliadku zo Sokola smerom na hlavný hrebeň. Je to pekné, no mne sa už mlžia zraky, a tak to chcem už dobojovať. Po chvíľke sa odpojí značka od lesnej cesty a predo mnou je posledná väčšia serpentína, ktorá ma privedie na krasovú planinu Červenec. Tam už viacmenej po rovninke dôjdem až na chatu. Celý výšľap mi trval s početnými prestávkami asi 2,5 hodiny. Prešiel som len okolo 6 kilometrov, zato mám v nohách 730 m prevýšenia. S časom nie som nejako veľmi spokojný, no služba na chate s uznaním komentuje, že som to celé dal v sedle a netlačil.

Chata pod Náružím nie je štandardná vysokohorská chata, na aké sú turisti zvyknutí z iných tatranských lokalít. Vlastia ju Bobrovčania a býva zvyčajne otvorená len počas víkendov alebo počas hlavnej turistickej sezóny. Nemá stáleho chatára, vždy tu stretnete niekoho iného, kto má práve službu. Vždy je však veselo a aj fľaškové pivko je k dispozícii, pekne schladené z pivnice. Neďaleko chaty je aj prameň, takže vody si so sebou netreba brať nejako extra veľa.

Po pivku a oddychu nechávam bike na chate a ešte si na pešo prejdem okruh Chata pod Náružím – sedlo Predúvratie – Babky – Chata pod Náružím. Veď je krásne počasie a čo by som dolu robil. Výhľady sú perfektné, len v bajkových tretrách to zďaleka nie je ideálne, najmä strmý zostup z Babiek dá nohám zabrať. Na chate vezmem bike a o asi štvrťhodinku som pri aute. Táto časť výjazdu je perfektná. Len moje brzdové platničky to vidia trochu inak.

Záver

Cyklotrasa na Chatu pod Náružím je krátka, no kondične pomerne náročná. Odporúčam len tým, čo majú dobre natrénované, ostatní si to viacmenej celé vytlačia. Časovo oproti turistickému času veľa neušetríte, skôr naopak, no za pohodlný a rýchly návrat to iste stojí. Práve kombinácia bike+turistika je pre túto trasu asi nejlepšia. Prípadne môže táto trasa byť vhodným tréningovým miestom pre poobednajší výjazd.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek