Na pešiu turistiku nie som pripravený a cyklotúra by bola vhod, len tak niekde. Hlavne je potrebné vyraziť a potom to už pôjde. Cestou sa rozhodneš čo a kadiaľ ďalej. Ber veci, naplň fľaše vodou, niečo sladké a niečo na zjedenie, veď čo ak sa trasa nejako natiahne. Som v pivnici a tlačím bicykel von.

Ale kadiaľ pôjdem? Zemplín je veľký a čo tak trocha smer Ondava, Topľa, Parchovany, Sečovská Polianka, Stankovce, Kravany, Bačkov, Dargov, Sečovce, Nový Ruskov a potom domov do Trebišova. Ani som to nemohol lepšie vymyslieť, trasa ako z filmu, aj pod milované Slanské vrchy sa dostanem, aj niečo nové uvidím, len aby som mal oči otvorené... Poďme však kilometer po kilometri.

Trasa

Trebišov - hrádza Ondavy - Horovce - sútok Ondavy a Tople - Hunkovce - Parchovany - Božčice - Hať - Sečovská Polianka - Stankovce - Kravany - Bačkov - Dargov - Sečovce - Vrbovce - Veľký Ruskov - Nový Ruskov - Starý Koronč - Trebišov

Vyrážam spred paneláka a smerujem na východ k rieke Ondava. K nej sa dostanem asfaltkou, ktorá vedie k Novému Majeru, ale nepôjdem až tam. Od 90-stupňovej zákruty pokračujem rovno a tak po 5 kilometroch som na ochrannej hrádzi. Bude ma sprevádzať v ďalších kilometroch. Odbočujem vľavo a smerujem to k železničným mostom cez rieku Ondavu. Počasie je ideálne na cyklotúru, sem-tam sa objaví na oblohe nejaký mráčik.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hrádza je pokosená, a tak sa fajn šliape do pedálov, len ako to bude ďalej za mostami. Som pri nich a začína to vyzerať horšie, budem pokračovať trávou a vyjazdenými koľajami. Ani žiadny vlak mi neubral z času, veď dnes ich tadiaľ toľko nechodí a po širokorozchodnej trati len zriedka. Kochám sa pohľadmi do diaľky a okolím plným kvietkov, osiatych polí s dozrievajúcimi plodinami. Po ľavej strane (západ) sa ukazujú Zemplínske vrchy a moje srdcové Slanské vrchy vo svojej celej dĺžke od juhu na sever. Cesta ubieha rýchlo a som pri cestnom moste štátnej cesty E-50 (I/19) s mostom cez Ondavu. Hneď vľavo je dedina Horovce, ale ňou prechádzať nebudem, aj keď hrádza je stále neskosená. Trocha oddychujem pri vode a brode cez Ondavu na jej druhú stranu do dediny Trhovište. Brod zrejme slúžil počas stavby a opráv mosta.

Parchovany

Pokračujem po chvíľke stále severným smerom k sútoku riek Tople a Ondavy a potom okolo majera Hunkovce k padnutému mostu na rieke Topľa, kde odbočím na západ k dedine Parchovany. Tade je cesta spevnená a dovedie ma okolo vodárne, družstva a rómskej časti obce do dediny a k parku pri základnej škole. Park s rozlohou 7,5 ha bol v roku 1969 vyhlásený za chránený (vzácne stromy a dva letné duby na lúke vedľa futbalového ihriska s vekom cez 300 rokov). Ani som nevedel, že je tu lesnícky náučný chodník, ktorého vstupná brána je pri základnej škole a po parku je rozmiestnených osem informačných tabúľ.

Vedľa parku je vodná plocha s ostrovčekmi, ktorú obhospodaruje MO SRZ v Trebišove pre športový rybolov. Skutočne nádherné miesto pri parku s teraz kvitnúcimi leknami. Len si tak sadnúť, zadívať sa do vody a započúvať sa spevu vtákov. V parku v minulosti stál honosný kaštieľ, ktorý dal postaviť Emanuel Andráši. Objekt vyhorel pred alebo počas I. svetovej vojny. Sadám do sedla a pokračujem od rybníka a parku naplnený pokojom a tichom do dediny a okolo kostola sa uberám po štátnej ceste k rieke Topľa, kde odbočujem na sever pred malým mostom cez rieku, ktorý je ako zmenšenina bratislavského mosta Apollo.

Okolo Tople pokračujem v šliapaní do pedálov až k hati na rieke s malou vodnou elektrárňou. Som na mieste Božčickej hate, ktorá niekedy bola vyhľadávané rekreačné a oddychové miesto. Ďalej odtiaľ pokračujem hrádzou až k miestu, kde odbočuje asfaltová cesta na západ k dedine Sečovská Polianka, cez ktorú prejdem niekoľko desiatok metrov a ešte pred kostolom na križovatke odbočím vľavo (čaká má pekná rovná cesta až do Stankoviec). Cestu miestami lemujú rozkvitnuté slnečnice, ktoré dotvárajú krajinu a zvýrazňujú približujúce sa Slanské vrchy.

Oproti mne šliape skupinka cyklistov a už aj stojíme na okraji a zvítavam sa s priateľmi z Vranova nad Topľou, ktorí tiež bicyklovali v Slanských vrchoch. O chvíľu som pri ovčíne (predaj syra) a stáčam sa do dediny Stankovce, v ktorej sa veľmi zdržiavať nebudem. Urobím zopár záberov kostola, pamätníka padlým a tanku T-34, ktorý tu je ako memento vojny. Prechádzam celou dedinou a pokračujem do ďalšej na trase. Už z diaľky je vidieť rímskokatolícky kostol v Kravanoch. Dedinka pod Dubovou hlavou a Čelom, ktoré sa začínajú postupne vypínať nad Kravanmi. Dva alebo tri kilometre ubehli rýchlo a som pri pamätníku, obecnom úrade a materskej škôlke. Odbočujem po hlavnej ceste, ktorá ma vyvedie z dediny na jej okraj a smeruje ma južne až sa dostávam na križovatku ciest, kde budem odbočovať vľavo smerom na Bačkov a Dargov.

V dedine Bačkov sa chcem zdržať trocha dlhšie a viac si ju obzrieť, a tak mierne stúpajúc šliapem do pedálov, aby som tam bol čo najskôr a mal viac času na jej prehliadku. Niekedy tu stál kaštieľ a v blízkosti dnes len malé pozostatky hradu Parustan, ktorý bol situovaný nad Bačkovskou dolinou.

Bačkov

Dedina je vo východnej časti Slanských vrchov situovaná po stranách Bačkovského potoka. Už vstup do dediny naznačuje, že tu niekedy stál hrad. Vchádzam do dediny vedľa cintorína a hneď sa držím hlavnej cesty, ktorá vedie popri potoku. Prvá zastávka je pri gréckokatolíckom chráme a potom pokračujem k miestu, kde je most cez potok a malá križovatka v strede s kvetinovými záhonmi a drevenou sochou anjela so srdcom. Po ľavej ruke mám rímskokatolícky kostol, ktorý si tiež zvečním na pamiatku a tiež peknú sochu anjela.

Vraciam sa späť, ak by som pokračoval dedinou hore doviedla by ma do Slanských vrchov zvážnicou pod Žarnovčik nad Dankovou lúkou. To však poznám, a tak sa vraciam k obecnému úradu a hasičskej zbrojnici. Okolie je veľmi pekne upravené a nachádzajú sa tu ďalšie umelecké výtvory miestneho rezbára. Dôkladne si to obzerám a som celkom rád, že som sa dnes vybral na cykloturistiku do týchto miest. Spomeniem ešte pamätník padlým, veď tu a v Dargove sa odohrávali boje o prechod cez Slanské vrchy. Už len nájsť pozostatky kaštieľa a pocit spokojnosti bude naplnený nad mieru. Idem ho preto hľadať.

Prechádzam cez kamenný most a je tam chodník vedľa školy, ktorým sa idem pozrieť či to nebude niekde tam. Dostanem sa na ulicu tesne pri potoku a hneď je vidieť kovanú bránu. Za ňou samozrejme ruiny kaštieľa. Poďme dnu, veď brána nie je zamknutá, aby som si to poprezeral podrobnejšie. Ešteže je pokosené a tak je prístup k pozostatkom voľný. Skutočne len obvodové múry a pomaly sa to stráca v krovinách, určite by nebolo od veci, ak by sa o to obec postarala a trocha to očistila od náletových drevín, veď je to kus histórie Bačkova. Pod kaštieľom vraj stál hrádok, tak by v okolí obce boli až tri hrady. Viac sa dá dozvedieť na stránkach http://www.pamiatky.net/hradky/backov-hradok?q=node/3&mon=90001&det=1 a http://www.slovenskehrady.sk/hradok-zarnovcik. Minulosť nechajme pre historikov, nech sa oni pričinia k poznaniu, že to tak bolo aj v skutočnosti.

Pokračujem v dnešnej púti po Zemplíne, aj keď len jeho malej časti. Odchádzam z dediny a len spomeniem, že pred jej koncom je židovský cintorín a opäť šliapem mierne stúpajúc do Dargova. Tri kilometre sú za chvíľku za mnou a som na okraji Dargova pri miestnej pálenici. Do dediny nebudem zachádzať, veď ju dostatočne poznám, odtiaľ je podstatná časť mojich turistických prechádzok, ktoré často v okolí robím. Odbočujem na východ a hlavnú štátnu cestu E-50, ktorou budem pokračovať do Sečoviec a potom domov cez Nový Ruskov do Trebišova. Tu už cesta nie je vôbec náročná, ale o to viac musím dávať pozor, lebo premávka je dosť hustá. Držím sa viac okraja vozovky a po dvoch zjazdoch vidím Sečovce. Samozrejme, že si ich trocha obzriem, hlavne zaujímavosti, ktoré mám pri ceste.

Sečovce

Treba spomenúť, že niekedy to bolo okresné mesto. Prechádzajúc mestom vidím pekný gréckokatolícky chrám svätej Bohorodičky a o chvíľu som pri rímskokatolíckom kostole, kde sú sochy svätého Cyrila a Metoda. Hneď za kostolom je pamätník oslobodzovacích bojov počas II. svetovej vojny s dvomi menšími delami. Som na svetelnej križovatke a na celkom peknom námestí s fontánou. Treba odbočiť okolo autobusovej stanice a vydať sa na poslednú 10-kilometrovú trasu. Odbočujem na Nový Ruskov, kde ma čaká posledné mierne stúpanie a klesám do dediny okolo družstva, kostola, obecného úradu. Na ulici miestny umelecký kováč vystavuje na obdiv niekoľko výtvorov v podobe Eiffelovej veže, šikmej veže z Pisy, veterného mlyna, koča ťahaného sobmi, veže s hodinami, ale aj mnoho iných vo dvore. Bol by to hriech, ak by som si to neodfotiť a neobzrel. Potom ma čaká posledných 5 kilometrov a vchádzam okolo kasární, prechádzajúc železničnú trať cez nadjazd a som doma v Trebišove.

Záver

Prešiel som kus cesty po okolí, časťou brehov dvoch riek Ondavy a Tople. Bol som v mieste, kde sa do seba vlievajú. Objavil som jeden menší lesnícky náučný chodník v parku v Parchovanoch a spoznal dediny Stankovce, Kravany a v Bačkove som si obohatil znalosť o ruinu kaštieľa. A to všetko narýchlo bez veľkých príprav. Aké to bolo ľahké vysadnúť do sedla a ísť za poznaním okolia, do prírody. Ani vo sne by mi nenapadlo, že za slnečného letného počasia prežijem v sedle bicykla jednu príjemnú a nádhernú nedeľu.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek