Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Západné Tatry od Liptovských Sliačov
Západné Tatry od Liptovských Sliačov Zatvoriť

Cyklotúra Liptovské Sliače – Lisková – Lúčky – Kalameny

Novembrové počasie roku 2016 prialo vyznávačom turistiky a cykloturistiky, a preto sme sa rozhodli, že ešte nezavesíme na klinec naše potulky po prírode a navštívime nádherný Liptov. Rozhodli sme sa ubytovať v obci Liptovské Sliače, ktorá je v západnej časti regiónu a poskytuje otvorenú bránu do skutočného raja. Lokalita sa vyznačuje množstvom prírodných a človekom vytvorených zaujímavostí a hlavne mierne zvlneným terénom ako stvoreným pre cyklistiku.

Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 05.11.2016
Pohoria
Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina), Nízke Tatry a Chočské vrchy
Trasa
Voda
Sliačske travertíny (Mofetový prameň)
Doprava
horský alebo trekingový bicykel
SHOCart mapy
» č.1095 Chočské vrchy (1:50.000)

Rozhodli sme sa, že zo sedla našich železných tátošov si poobzeráme niekoľko krás, ktoré tento jedinečný kus zeme ponúka. Nakoľko sa nám z niektorých miest nepodarilo uchovať fotografie, v texte uvádzame odkazy na lokality s fotografiami.

Trasa

Liptovské Sliače, časť Vyšný Sliač – Sliačske travertíny – Kostol dvoch sŕdc – Kostol sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch – Skalná päsť – Kostol sv. Martina v Martinčeku – Liskovská jaskyňa – PR Mohylky – Lúčanské travertíny – Lúčanský vodopád – Kalameny-Medokýš

Sliačske travertíny

Našu trasu sme naplánovali zväčša po kotlinovom území Liptova so začiatkom v Liptovských Sliačoch prehliadkou Sliačskych travertínov. Lokalita sa nachádza za miestnou častou Vyšný Sliač a z obce vedie k nej modrá a žlto značená cyklotrasa. Nájdete tu množstvo bielych travertínových kôp, ktoré dokazujú bohatú tektonickú činnosť. V súčasnosti z horných kráterov voda netečie, je odvedená do malých minerálnych prameňov, z ktorých sa dá nabrať do fľašiek. Ak opomeniete jej zápach, zistíte, že voda je silne mineralizovaná, jemne perlivá a vraj má blahodarné účinky.

Kopy nie sú veľmi vysoké, sú obrastené vegetáciou, ale hlavné krátery sú dobre viditeľné. Ako však upozorňuje náučná tabuľa, nie je vhodné sa nad krátermi dlho zdržiavať. Z času na čas sa vo väčšom alebo menšom množstve uvoľňuje spod zeme oxid uhličitý, ktorý ako plyn bez vône a farby môže poškodiť vaše zdravie. V minulosti tu boli zaznamenané úhyny zveri a vtáctva. A ako malý bonus, vedľa kôp nájdete malé jazierko plné živočíchov a vegetácie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kostol Dvoch sŕdc v Liptovských Sliačoch

Opúšťame travertínové kopy a po modrej cyklotrase sa cez Vyšný Sliač vraciame do obce. V strede dediny vás smerová tabuľa upozorní na odbočku ku kostolu Dvoch sŕdc s jednoduchým názvom – kostol. Nie je to teda pre neznalého turistu správna informácia o tom, či je to kostol, ktorý hľadá, ale po krátkej odbočke sa pohodlne dostanete priamo k nemu. Svätostánok je doslova veľké umelecké dielo a milovníci avantgardy si tu prídu na svoje. Jeho názov vznikol z nálezu dvoch kamenných sŕdc na pozemku pri výstavbe a srdcia môžete vidieť v presklenej vitríne na priečelí budovy. Kostolu miestni hovoria aj Sliačska archa, nakoľko jeho vonkajší skelet pripomína Noemovu archu. Vstup na pozemok je opatrený dreveným oblúkom so zvonom, a keďže sme neodolali, potiahnutím za špagát sme ho slabo rozozvučali. Dávali sme pozor, aby sa zvuk nešíril široko-ďaleko, nakoľko by mohlo pravdepodobne prísť k nežiaducej reakcii občanov. Negatívom našej prehliadky kostola bolo to, že mimo bohoslužieb je vstup do interiéru nemožný. Ale nakoľko je na budove veľa veľkých okien, je možné vnútro sakrálnej stavby obdivovať. Je moderne zariadený a steny zdobia početné umelecké diela rôznych autorov. Tak ešte jeden pohľad na archu, pohľad dookola na nádherné liptovské kopce a púšťame sa ďalej.

Kostol sv. Šimona a Júdu v Liptovských Sliačoch

Obísť túto stavbu v Liptovských Sliačoch by znamenalo úplné barbarstvo a nakoľko je kostol vďaka svojej veži dobre viditeľný, nie je možné ho minúť. Stojí tu od 14. storočia a kópia fresky Panny Márie Ochrankyne z interiéru kostola bola umiestnená na rube slovenskej tisíckorunovej bankovky. Slúži doteraz na bohoslužby pre miestne obyvateľstvo a návštevníkov a jeho raritou je najväčší stredoveký obraz Madony s apoštolmi sv. Petrom a Pavlom. Nakoľko máme pred sebou ešte hodný kus cesty, pozberáme svoje veci, nasadíme helmy a ideme ďalej.

Liptovské Sliače – Lisková

Čaká nás rovný a pekný kúsok po miestnej komunikácii z obce Liptovské Sliače do Liskovej. Úsek po hlavný ťah medzi Ružomberkom a Liptovským Mikulášom je pokojný, sem-tam nás míňa auto, traktor alebo konský povoz. Nenáhlime sa, nakoľko nádherné slnečné počasie akoby dávalo najavo, že sa treba z času na čas zastaviť a poobzerať so vôkol. Pri obzretí dozadu sa vám nad hlavami dvíhajú končiare Nízkych Tatier, pred sebou máte Chočské vrchy ako na dosah a v diaľke vpravo sa črtajú končiare Tatier. Vzduch je čistý, obloha bez mrakov, vietor len mierny a naše obavy z chladu boli čoskoro rozptýlené.

Prechod cez hlavný cestný ťah bol náročnejší, nakoľko autami sa to tam len tak hmýrilo. Našťastie, úsek meria necelé dva kilometre a po chvíli zabáčame vpravo do Liskovej. Smerujeme do stredu dediny a hľadáme červeno značenú cyklotrasu, ktorá by nás mala doviesť k ďalšej zastávke, ktorou bola Skalná päsť. A nakoľko sa cyklotrasa našla, o chvíľu sme obdivovali ďalší kus prírodného útvaru v podobe kamennej päste alebo inak nazývanej tiež Jánošíkova päsť.

Skalná päsť (Jánošíkova päsť)

Nie je možné ju minúť. Stojí neďaleko cesty a nad monolitom sa hrdo týči vrch Mních. Povesti opriadli historkami aj tento skalný útvar a jedna hovorí, že ju tam vytesala Jánošíkova družina. Je vysoká asi 6 metrov, erózia obnažila jej podstavec, takže pri zemi je tenšia ako v strede. Obdivuhodný kúsok, ktorý je ľahko dostupný, ale aj dosť neznámy. Ktovie či vodiči čo i len tušia, že neďaleko ich trasy sa nachádza niečo, pri čom by bolo vhodné sa na chvíľu zastaviť a pokochať sa.

Kostol sv. Martina v Martinčeku

Pochádza z 13. storočia a Liptov zdobí vo svoje pôvodnej kráse. Je dobre zachovalý, aj keď v minulosti boli na ňom urobené drobné opravy. V interiéri nájdeme početné vzácne fresky a jednu z najstarších nástenných malieb. A ako to býva zvykom u starých stavieb, aj k tomuto kostolu sa viaže povesť. Vraj tu, na vŕšku, zavraždili templárskeho majstra Johanna Gottfrieda von Herbertsteina. A čo je na tom pravdy, vie len samotný Johann.

Liskovská jaskyňa

O kúsok ďalej sa pod Mníchom nachádza jedna z najdlhších jaskýň na Slovensku – Liskovská jaskyňa. Je to bludisko chodieb a aj vstupov má niekoľko. Obývaná bola už v praveku, čoho dôkazom sú poznatky získané archeologickým výskumom. A nakoľko sú činnosti pôvodného obyvateľstva jasne zreteľné, je možné vyvodzovať závery, že praľudia boli ľudožraví. Človeka pri pomyslení na dianie, ktoré sa tu odohrávalo pred desiatkami tisíc rokov, ľahko mrazí. Nakoľko naše vybavenie nie je vhodné na speleologické bádanie a tiež upozornenie o nebezpečenstve vstupu a pohybu osôb a následné zákazy vstupu kvôli archeologickým vykopávkam nás posúvajú na ceste ďalej. Smerom k prírodnej rezervácii Mohylky.

Prírodná rezervácia Mohylky

Pod Chočskými vrchmi, tesne za obcou Lisková, sa nachádza na prvý pohľad nezaujímavá malá vyvýšenina, pokrytá riedkou vegetáciou. Neznalý ju minie bez toho, čo by sa len na chvíľočku zastavil. Ak neviete, čo daná lokalita skrýva, prvým impulzom k zastaveniu bude informačná tabuľa s lavičkou na posedenie. Z nej sa návštevník dozvie o mimoriadne významnej lokalite s obrovským výskytom skamenených živočíchov na Liptove. Nájdete tu zuby žralokov, rôzne lastúry, koraly a iné fosílie. Keďže ide o prírodnú rezerváciu, akékoľvek dobývanie, hľadanie skamenelín a ich odvoz je zakázaný. Vek skamenelín sa odhaduje na 50 miliónov rokov. Človek, ktorý získa informácie o danom prostredí a uvedomí si, čo má pod nohami, nemôže ostať chladný a ľahostajný. Pomyslenie na to, že živočíchy, ktorých sa je možné dotknúť a ktoré obývali planétu pred 50 mil. rokmi, nás uvádza do úžasu. A je isté, že tu budú ešte dlho po nás.

Po červenej

Teraz nás čaká dlhší úsek na trase od rezervácie Mohylky do obce Lúčky. Cyklotrasa označená červenou farbou, nás vedie po miestnej komunikácii a naším cieľom sú Lúčanské travertíny a Lúčanský vodopád. Okolo nás sa odvíja jeden prekrásny film, v ktorom hlavnú úlohu hrá liptovská príroda. Popri ceste nás sprevádza železnica a koryto Váhu, na druhej strane akoby opreteky utekajú okolo nás zalesnené vrchy. Pri pohľade napravo sa do výšky dvíhajú Nízke Tatry, pred nami Tatry a naľavo Veľký Choč. Keďže deň pokračuje nádherným slnečným počasím, nie je núdza o výhľady ako z rozprávky. Keďže si chceme čo najviac z okolitej prírody vštepiť do pamäte, nedávame bicyklu veľmi zabrať. Nie sme tu nakoniec na to, aby sme trasu prebehli čo najrýchlejšie, sme tu hlavne preto, aby sme čo najviac videli a zažili. Smerujeme na Liptovskú Teplú, v obci sa stáčame na sever, smer Madočany až do cieľa Lúčky. Kúpele dnes necháme bokom, nakoľko ich návšteva si vyžaduje predsa len viac času. V Madočanoch si letkom pozrieme kaštieľ a pokračujeme po červenej do Lúčok, kde si chceme obzrieť vodopád a travertíny. Keďže vodopád sa nachádza priamo v obci a nie je možné ho minúť, o chvíľu počujeme z diaľky jeho hukot. Vodopád je nablízku.

Lúčanský vodopád

Podľa meraní je 13 vysoký, vejárovito sa rozprestiera a jeho vody sú mierne teplé, takže ani v zime nezamŕza. Nablízku je Kostol povýšenia sv. Kríža, ktorý sme obdivovali iba zvonku. To čo nás hlavne zaujímalo, bol samotný spád vody, ktorý vytvára národnú prírodnú pamiatku. Okolité náučné tabule vysvetľujú vznik vodopádu, jeho zloženie a geologické zloženie povrchu. Iné označenia zas upozorňujú návštevníkov, že kúpanie pod vodopádom je len na vlastné riziko. Nakoľko stavidlo bolo odstránené, korytom umelo vytvoreného jazera sa len valila voda potokom, v ktorom si hovel kŕdeľ kačiek. Dno je pokryté hrubou vrstvou naplavenín, takže kúpanie by bolo asi veľmi nepríjemné. Ale proti gustu...

Sila vody a samotný prírodný výtvor je fascinujúci a nedokážeme sa od neho odtrhnúť očami. Ale pred sebou máme ešte dve zastávky, a tak sa poberáme ku travertínom. Lúčanské travertíny sú dôkazom intenzívnej geologickej činnosti, vďaka ktorej vznikli miestne kúpele. Teplota vyvierajúcej vody je 20 až 30 stupňov a minerály vyvierajúce spolu s vodou usadzovaním vytvorili lokalitu. No ale dlho sa nezdržíme a ich podrobný obdiv si necháme na budúcu návštevu kúpeľov. A to sa spotení a upachtení tešíme na kúpeľ. Kúpeľ pod holým nebom. Áno, v októbri, keď je teplota vzduchu okolo 10 stupňov. Mierime na Kalameny-Medokýš, kde nám príroda pripravila kúpele uprostred lesov a strmých hôr.

Lúčky – Kalameny (Medokýš)

Z miestnej časti obce Lúčky - Kalameny, sa k jazierku dostanete po žlto označenom turistickom chodníku. Cesta je schodná aj autom. V okolí žriedla je plno lavičiek na oddych a parkovisko pre autá. Vyvierajúca minerálna voda s kyslou príchuťou a sírnym zápachom je 33 °C teplá a umožňuje kúpanie po celý rok. Blahodarne pôsobí na pohybový aparát, urologické a ženské problémy. V strede jazierka vyviera plnou silou a ak máte problém s chrbticou, jej prúd vám ju dokonale premasíruje. Medokýš je ľudové označenie pre minerálny prameň, ktorej chuť je kyslá. Miestnemu prameňu označenie prischlo ako názov.

Vo vode sme strávili asi polhodinu a to, že pomáha pohybovému aparátu, sme pocítili na vlastnej koži. Z vody sme vyšli úplne zregenerovaní a plní sily. Nabitý energiou tak, že sme uvažovali pustiť sa po žltej trase k Liptovskému hradu. Keďže sa však deň chýlil ku koncu, a predsa len svetla čoraz rýchlejšie ubúdalo, od zámeru sme upustili. Nuž, hrad Liptov na nás počká a jeho "dobytie" sme odložili na neurčito. A možno ho zahrnieme do ďalšej našej cyklotrasy za krásami Slovenska.

Fotogaléria k článku

Najnovšie