Trasa

Parndorf – Neusiedler am See – Weiden am See – Gols – Monchhof – Halbturn – Albert Kázmér-puszta – Frauenkirchen – Gols – Weiden am See – Neusiedler am See – Parndorf

Záujemcov o výlet je pôvodne viac. Obloha plná mrakov pravdepodobne mnohých odrádza, a tak ostávame traja. Ja bez cyklokondičky a dvaja vyšportovaní cyklistickí machri, ktorým aj horské terény nerobia problém. Už si len hovorím, uvidíme.

Na bratislavskej stanici Petržalka kupujeme spiatočné lístky na vlak. Stojí nás to 6,60 €, vrátane platby za bicykel. Ide sa do Parndorfu. Známy zjazd od stanice k rázcestiu je veľmi príjemný začiatok. Poznám ho z predchádzajúcich výletov k Neziderskému jazeru. No predstava, že ho budem musieť na záver výletu vyšliapať, nie je potešujúca.

Na rázcestí Jois-Neusiedler am See odbočujeme na Neusiedler am See. Smerové tabuľky si všímam, no nečítam si, čo píšu ani číslo cyklotrasy. Spolieham sa na parťákov, lebo miesta dôkladne poznajú.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Oblaky stále visia nad nami, slniečko sa len ťažko cez ne prediera. Je sviežo, počasie je ako stvorené na cyklovýlet. V diaľke sa krásne črtajú obrysy Schneebergu, rozoznávame Raxy. Nedá nám, aby sme si toto nešli pozrieť od jazera. Vo Weiden am See preto k nemu robíme zachádzku. Silný vietor vlní jazero. Skoré ráno ešte nikoho nevytiahlo na prechádzku. Popozeráme si okolie prístavu, kde kotví množstvo plachetníc a člnov. V plážovej reštaurácii pobehujú čašníci. Po chvíľke sa vraciame na odbočku z nami plánovanej trasy. Prechádzajúc mestom sa na jeho konci dostávame do viníc. Prichádzame ku križovatke ciest smer Podersdorf am See, no pokračujeme kľukatou cestičkou medzi vinicami do mestečka Gols.

Po okolí si všímam pohľady, ktoré by stáli za zastavenie a fotenie. No nechcem zdržiavať parťákov, tak moje fotopotreby ostávajú neuspokojené. Kúsok pred Golsom nás trasa dovedie na príjemné miesto s altánkom. Dávame si pauzičku, ideme sa naraňajkovať.

Okolie je veľmi pekné, fotogenické, a tak aspoň tu uspokojujem svoju fotografickú dušičku. Ovzduším sa v pravidelných intervaloch ozývajú divné zvuky. Najprv divoké krákanie, potom zvuky motora, streľba. No len chvíľku nám trvá, kým prídeme na ich podstatu. Vinice sú plné hrozna. Vyzerá, že úroda je ozaj výborná. No nad nimi poletujú husté kŕdle škorcov. Je to jasné. Odplašovače nežiadúcich zberačov fungujú na plné obrátky. Ktovie, či sú naozaj účinné.

Keď ukončíme naše hodovanie, kamoška mi vysvetlí ďalší postup trasy. Ide sa na zámok Halbturn. Dedinku Monchhof, ktorou musíme prejsť, máme na dohľad, a tak posilnení sa vydávame do nášho medzicieľa. Obchádzaním Golsu a prechádzajúc cyklotrasou, ktorá čiastočne vedie Monchhofom, sa dostávame do Halbturnu. Vstupujeme do záhrady barokového zámku. Zámok Halbturn patrí k najvýznamnejšej stavbe, dnes najhodnotnejšej historickej pamiatke Burgenlandu. Kedysi slúžila cisárskemu dvoru ako poľovnícka a letná rezidencia. Dnes sa tu koná množstvo kultúrnych podujatí. Dominuje tu umenie a kultúra. Časť zámku slúži ako hotel. Príjemná reštaurácia, renomované vinárstvo „Schloss Halbturn“ a vinotéka sú lákadlom pre návštevníkov. Prechádzame záhradou okolo zaujímavých sôch. Zo záhrady vychádzame opäť na cyklochodník, smer Halbturn mesto.

Vpravo v diaľke vidím pekný kostol, stál by za pozretie. No naša trasa smeruje k maďarskej hranici. Prechádzajúc hraničným priechodom Rakúsko-Maďarsko, vzbudí vo mne rešpekt vozidlo hraničiarov. Hraničiari o nás ani náznakom záujem nemajú.

Prvé domky Albert Kázmér-puszta obchádzame len kúsok od hraničného priechodu a po necelom kilometri sme v cieli cyklovýletu. V príjemnej reštaurácii si objednávame šomlói halušky, kávičku. Kým našu objednávku vybavia, nedá mi nepozrieť si zaujímavý kostolík, stojací vedľa reštaurácie. Gotický kostol sv. Vojtecha, postavený v roku 1897. Doma sa dozvedám, že bol postavený Frederickom arcivojvodom a arcivojvodkyňou Isabellou ako vďačnosť za prvého syna po ôsmich dcérach.

Sediac v príjemnom prostredí reštaurácie ešte necítim veľkú únavu. No po informácii, koľko kilometrov za aký čas máme za sebou, začínam mať obavu, že nestíhame prvý naplánovaný vlak domov. Som z toho trošku nervózna, no kamoška ma upokojuje. Veď pôjdeme nasledujúcim.

Robíme plánik na trasu spiatočnej cesty. Do nej sa dostáva spomenutý kostol, ktorý som si všimla prechádzajúc cez Halbturn. Vraj menšia zachádzka. Zvedavosť je silnejšia, ako mierna únava, tak je jasné, že súhlasím.

Po necelej hodinke sa poberieme na spiatočnú cestu. Dnes som si so sebou nezobrala môjho "zapisovateľa trasy" - tablet. Už to ľutujem. Vôbec neviem, kde sme a kadiaľ sa túlame. Smer cesty preto sledujem aspoň podľa slnka a orientujem sa podľa hôr, ktoré sú v diaľke. Samozrejme, dôverujem skúseným parťákom. No keď pri odchode z reštaurácie mi svieti slnko na ľavú stranu a my sa po pár km otáčame tak, že ideme proti nemu, dokonca sa otáčame, že svieti na pravú stranu, hovorím si - zle je.

Cyklocesta je stále príjemná, s asfaltovým povrchom. Vedie medzi poliami, z ktorých je úroda väčšinou pozbieraná. Vietor nie je silný, no vždy akoby fúkal proti nám. Začínam sa búriť. Náš medzicieľ sa akosi nepribližuje. A cítim, že mi dáko ubúdajú sily...

Nie je iná možnosť, len sa držať cyklotrasy. V skutočnosti by bola, po cestnej komunikácii plnej nie najtolerantnejších vodičov, no tomu sa chceme vyhnúť. Keď konečne prichádzame do Frauenkirchenu, aj napriek pribúdajúcej únave sa teším, že sme si zachádzku urobili.

Mesto je na rovine, žiaden kopček, vyvýšenina. Láka nás výrazný kostol, no pri príjazde cyklotrasou nás najprv upúta zaujímavo riešená kalvária. Postavená je na pár štvorcových metroch, stúpajúcim, točiacim sa chodníkom, na ktorom sú zastavenia. Kalvária stojí vedľa kostola - baroková bazilika, pútnický kostol "Mária na pláni". Krásna stavba, ako píšu, založená v roku 1695. Patrí svojim štýlom, vybavením a zariadením k najkrajším barokovým kostolom a najvýznamnejším pútnickým miestam Burgenlandu. Parkujeme bicykle a ideme sa pozrieť dovnútra. V tichu chrámu s krásnou vnútornou výzdobou si aj tu vychutnávam atmosféru miesta, ktoré vždy vo mne vzbudzujú rešpekt a úctu.

Pri pešom prechádzaní po zaujímavostiach mesta si uvedomujem, ako sa mi na nohy uľaví. Po prehliadke nasadáme na bicykle a ide sa len smerom k pôvodnej trase. No po chvíľke cítim, že moje sily sú mizerné. Snažím sa, ale dosť zaostávam. Času do odchodu vlaku máme dostatok, no s mojou rýchlosťou pedálovania je to bieda. Obávam sa, že ani druhý vlak nestihneme.

Vo Weiden am See zosadám z bicykla. Musím ísť pešo. To je úľava. Asi by som ku vlaku prišla pešo skôr ako na bicykli. Kamoška ma poteší, že ideme tentokrát cez mesto Neusiedler am See, nebudeme ho obchádzať po cyklotrase. Trošku si tým cestu skrátime. A tak opäť nasadám na bicykel a zvyšok trasy k mestu, celkom oddýchnutá pedálujem, čo mi sily stačia.

V meste zosadáme z bicyklov, prechádzame ho pešo. Je to príjemné. Zapamätávame si odbočku na miesto, kde sme tiež pôvodne chceli zájsť. No dnes ho vynecháme. Máme aspoň cieľ pre ďalší výlet. Na konci mesta sa dostávame na cestu, ktorá spadá k cyklotrase. Poteší. No ešte nás čaká výjazd na stanicu. Nastavím prevod bicykla na najvhodnejšiu kombináciu a čuduj sa svetu, celkom dobre sa mi ide. Pohodovou rýchlosťou prichádzame na stanicu. Na vlak si musíme počkať asi trištvrte hodiny. Len čo si sadnem na lavičku, kamoška oznamuje. Je to za 72 km, ale cestu zo stanice v Bratislave domov iste zvládneš.

Samozrejme, že zvládam. Veď po oddychu vo vlaku sily pribudli. Len roztrasené kolená dávajú na vedomie, že to pre mňa nebolo najjednoduchšie. No aj napriek tomu sa teším z prejdeného a spoznania nového. A už sa teším na ďalší výlet na bicykli.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek