Trasa

Sečovce – záhradkárska osada Vinice – Dargov – Bačkov – Kravany – Stankovce – Cabov – Davidov – Kamenná Poruba

Aj keď som bol teoretický dosť pripravený na ďalšie časti podhoria, nejako sa mi samému do toho nechcelo. Počas jarných a letných mesiacov som na bicykli urobil nejaké kilometre k príprave na prvé etapy, veľmi dobre som vedel podľa máp aj trasy priateľa, že ak pôjdem už z Trebišova a vrátim sa späť, tak to bude na 90 km. Čo už, skúsim to a uvidí sa, ako som na tom s kondíciou. Určite to bude bolieť.

Blíži sa koniec prázdnin, trocha sa ochladilo, ale počasie sa opäť zlepšuje, a tak z jedného dňa na druhý sa rozhodujem, že to nebudem odkladať a vyrazím na podhorie Slanských vrchov, aby som si splnil sľub. Opíšem aj ostatné časti pekného podujatia, lepšie povedané okolitých dedín s ich životom v prítomnosti, ale aj niečo o histórii.

Ráno vo štvrtok o 6.30 h sedím v sedle a mierim smerom do Sečoviec, kde chcem niekde na námestí v strede mesta začať putovanie. Na rozohriatie mám 12 km cestou cez Nový Ruskov v plnej rannej premávke po štátnej ceste. Som na námestí pri križovatke v Sečovciach a zapínam záznam trasy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Sečovce

Malé mestečko na E-50 s bohatou históriou s niečo cez 8000 obyvateľov, ležiace v západnej časti Východoslovenskej nížiny na predhorí Slanských vrchov, len niekoľko kilometrov od Dargovského priesmyku. Mestom preteká potok Trnávka, ktorý medzi dedinou Trnavka a Sečovcami vytvára vodnú nádrž v blízkosti rómskej časti Hábeš. Prvá písomná zmienka je z roku 1255 s názvom Zeech. Nálezy však potvrdzujú, že to bolo už v neolite a v dobách slovanských. V priebehu storočí sa menil názov, keď sa v roku 1927 dospelo k terajšiemu.

Nechcem popisovať celú históriu názvov, to všetko sa môže čitateľ dozvedieť na stránke mesta. Z histórie spomeniem veľký požiar v roku 1895, kedy skoro celé Sečovce ľahli popolom. V 1904 roku zhorela židovská synagóga. Od 1941 - 1960 boli sídlom okresu. Po II. svetovej vojne v roku 1947 bola pripojená dedina Kochanovce. Z historických pamiatok je potrebné spomenúť rímskokatolícky kostol z roku 1494 pôvodne gotický, prestavaný počas rokov 1672, 1730 a 1891. Cestou k nemu pred mestským úradom a kultúrnym domom je pamätník padlým z II. svetovej vojny.

Pokračujem v putovaní, hneď na námestí sv. Cyrila a Metoda je ich súsošie. Len o niekoľko metrov stojí gréckokatolícky chrám z roku 1757, ktorý bol počas vojny značne poškodený, a tak neskôr počas rokov 1969 až 1970 opravený a prestavaný. Ešte zájdem k rozsiahlemu židovskému cintorínu a šliapem dole po okraji cesty k spomenutej rómskej časti Hábeš.

Tam odbočujem do záhradkárskej osady, kde vraj niekedy Sečovce stáli, ale sa to tu prepadlo. V lokalite Koscelok stál kostolík, z ktorého sa nájdu nepatrné pozostatky. V záhradkárskej osade je tiež prameň. Po jej obhliadke sa snažím dostať okolo chatiek na cestu, aby som mohol pokračovať k ceste a potom do ďalšej dediny okolo družstva ku križovatke s odbočkou na Bačkov.

Dargov (260 m)

Dedina ležiaca na úpätí Slanských vrchov len niekoľko kilometrov od Dargovského priesmyku, kde počas II. svetovej vojny v roku 1944 prebiehali ťažké a kruté oslobodzovacie boje. Na vrchole priesmyku v Ružovom sade je pamätník padlým a pamätná izba o dargovskom bojisku, ktorá hrôzu pripomína. Aj dnes sa ešte v lesoch nachádza nevybuchnutá munícia. Je tam niekoľko zemľaniek, tank T 34 a samohybné delo.

Prvá zmienka o obci Dargov je z roku 1458 s názvom Dargo, neskôr sa volala Gargow, Drahov a od roku 1960 s dnešným názvom. Tak ako väčšina dedín, aj táto bola zničená, ostal len jeden dom, kde mali nemecké vojská sklad liečiv. Z kultúrneho dedičstva spomeniem rímsko- a grécko-katolícky kostol.

Najprv smerujem k rímskokatolíckemu, ktorý je v blízkosti žltej značky z dediny na vrchol Lazy (cestou pozostatky hradu Parustan) cez NPR Bačkovská dolina. Chvíľu pokračujem po hlavnej ceste k čerpacej stanici, kde na konci dediny je teplý minerálny prameň a povyše tank ako pamätník.

Vraciam sa späť a idem starou časťou dediny popri potoku Trnávka, aby som sa dostal k drevenej zvonici pri kultúrnom dome a tiež do blízkosti obecného úradu. Po odbočení vpravo sa dostanem na koniec ulice a k amfiteátru, pri ktorom je autokrosový areál v časti Dubiny.

Vracajúc sa zastavujem pri gréckokatolíckom chráme a potom pokračujem po odbočení k dedine Bačkov. Je to mierne z kopca, a tak nemusím vynakladať úsilie a šliapať do pedálov bicykla. Vzdialenosť 3 km mám za sebou a som pri dedine.

Bačkov (200 m)

Pred vstupom (označenie tabuľou) je kamenná časť steny, akoby hradu a na nej nápis Bačkov. Nie je to náhoda, niekedy v dedine stál Bačkovský hrad a v chotári hrad Parustan, ktorý som spomenul v predchádzajúcom odseku. Možno existoval aj tretí hrad v lokalite Žarnovčík, o ktorom sa veľa nevie.

Hneď na okraji dediny sú zvyšky židovského cintorína a o chvíľu som v centre obce. Prvé zmienky sú z roku 1320 ako Basckov, ale podľa nálezov z katastrálneho územia tu bolo rozsiahlejšie sídlisko z obdobia 8. – 9. stor. Zo zaujímavostí Slanských vrchov spomeniem Biely vrch a na ňom Onderkov kameň, Onderkové skaly a Lipov kameň. Škoda len, že nie sú v blízkosti turistickej trasy.

Dedina bola za II. svetovej vojny tiež vypálená počas bojov o Dargovský priesmyk. Na mieste hradu stoja pozostatky kaštieľa, ktorý bol v 1750 postavený. Za obhliadku by stál miestny park s cudzokrajnými stromami. Pred kultúrnym domom je pamätník bojov a v okolí pekné drevené sošky miestneho rezbára Janka.

Spomeniem ešte rímsko- a grécko-katolícky kostol i miestne múzeum. Dedinou preteká Bačkovský potok. Viac informácií sa čitateľ môže dozvedieť na stránke obce alebo na www.slanskevrchy.sk, kde je množstvo prejdených trás a miest s fotodokumentáciou a popismi.

Opúšťam podhorskú dedinu a pokračujem šliapajúc do pedálov, až kým neodbočím na križovatke ciest vľavo, aby som sa dostal k ďalšej dedinke na trase.

Kravany

Prvá zmienka je z roku 1339 s názvom Kereplye, od roku 1948 ako Kravany, ale v roku 1964 ako Podhorany až do roku 1969, keď sa vracia dnešný názov. Všetko podstatné je sústredené v zákrute cesty. Rímskokatolícky kostol v modernom štýle, obecný úrad, škôlka a pamätník na boje. Pri ústupe nemeckých vojsk bola rovnako vypálená. Odchádzam z malej dedinky s počtom obyvateľov okolo 200 a mierim po ceste s vetrom v helme do ďalšej dediny.

Stankovce (140 m)

Prvý raz sa uvádza v roku 1355 ako Stankolch. Rozložená po oboch stranách štátnej cesty. Za zmienku stojí pamätník padlým občanom v I. a II. svetovej vojne v miestnom parku, gréckokatolícky chrám z roku 1955 a pri ceste vedľa cesty pri družstve tank z čias vojny.

Prechádzajúc dedinou sa dostanem na koniec ku cintorínu, za ktorým je družstvo a salaš. Povedľa po poľnej ceste budem pokračovať k lúkam a neskôr sa dostanem do lesa, aby som sa dostal na štátnu cestu medzi Sečovskou Poliankou a Cabovom, ktorý bude ďalšou obcou. Od vyjdenia na cestu mierne stúpajúc sa dostanem k samotnej dedine.

Cabov

Dedinka ležiaca v SZ časti Východoslovenskej nížiny, ktorou preteká Cabovský potok. Od písomnej zmienky v roku 1410 ako Chabolch s niekoľkými rôznymi názvami až do roku 1927, odkedy nesie dnešný názov. Za spomenutie stojí barokovo-klasicistický rímskokatolícky kostol. Z prírodných zaujímavostí môžem spomenúť Cabovskú dolinu, Kozačku, Urvisko, odkiaľ sú veľmi pekné výhľady na okolie.

Po prehliadke obce odbočujem okolo miestneho multifunkčného ihriska do ďalšej podhorskej dediny vzdialenej okolo 4 km. Poskytne pohľad na Slanské vrchy a tiež k Vihorlatským vrchom. Niekde v polovici cesty zbadám náhrobný kameň, a tak sa zastavím. Vedľa cesty, v úkryte stromov a krovia, je viac náhrobných kameňov židovského cintorína. Odtiaľ len prudší zjazd na bicykli a som v dedine Davidov.

Davidov (197 m)

Prvý doložený názov obce Davidhaza v roku 1361, ale spomína sa v listinách kráľa Žigmunda v roku 1327. Od roku 1920 s názvom Davidov. Leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny na riečke Oľšava. Mala rôznych vlastníkov a do 17. storočia patrila pod panstvo Čičva. V roku 1831 mala účasť na roľníckom povstaní. V 1944 bola zničená a po vojne opäť obnovená.

Príjazdová cesta z Cabova ma doviedla do centra k námestíčku a pamätníku s tankom a menami padlých vojakov na podstavci. Odtiaľ pokračujem po ľavom brehu Oľšavy nahor až na koniec dediny k splavu na riečke a malému ihrisku, kde je oddychová zóna. Chcem tam navštíviť zaujímavé miesto, o ktorom bola v mojich článkoch zmienka. Viem, že to bude niečo naviac a o to sa mi časovo predĺži trasa. Stojí to však za to, aby som tam išiel.

Na bicykli to bude skôr ako pešo, aj keď je to už v Slanských vrchoch. Vedie tadiaľ žltá značka smerom na Mazolín a k samotnej prírodnej pamiatke modrá. Ide o Zapikan - prírodne vytvorená roklina na Komorovskom potoku s vymletými prevismi a bralami. Súčasťou je menší a väčší vodopád (asi 3 m). Roklina bola vyhlásená v roku 1993 za chránený prírodný vytvor a od roku 1995 prekvalifikovaná na prírodnú pamiatku.

Z lúky pod lesom pri prístrešku mám nádherný pohľad na Vranov nad Topľou a Vihorlatské vrchy. Vrch Múr, kde sa nachádza Dávidova skala, Cham (Vinička) a Servatka, ktoré z diaľky pripomínajú ženské poprsie. Aj keď ma na niektorých miestach prekážky donútili zísť z tátoša, tak som to celkom v pohode zvládol.

Po prehliadke a chvíľke oddychu sa vraciam do dediny, aby som pokračoval po opačnej strane riečky okolo gréckokatolíckeho kostola, ktorý bol postavený v roku 1780 v barokovom štýle, k hlavnej ceste. Štátnou cestou idem do dediny Kamenná Poruba, kde dnešné putovanie ukončím.

Záver

Aj napriek tomu, že mám za sebou 60 km, tak som veľmi spokojný s dnešnou trasou. Spoznal som detailnejšie jedno menšie mestečko a poltucet podhorských obcí. A navštívil som peknú prírodnú pamiatku Zapikan. Čo si môžem ešte na dnes priať? Snáď len v zdraví prejsť zvyšok cesty za plnej premávky a šťastne sa vrátiť domov. Čaká má ešte 30 km, kým odstavím bicykel doma v Trebišove. Prichádzam unavený, ale plný zážitkov a už spriadam plán na ďalšiu časť podhoria.

Dnes to bolo výborné!

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek