Trasa

Jedľové Kostoľany - Lukáčov štál - Drieňová - Lukáčov štál - Brezov štál - vodná nádrž Husárová - Hlboká dolina - Nestašova dolina - Kraje - lúky pod Kruhom - Rybník - hrad Hrušov - Rybník - Hostie - Uhoľná baňa - Obyce, Modoš - Sviniarska dolina - Jaďová - Obycká Huta - Drozdovo - Osná dolina - Jedľové Kostoľany

V skratke

Výborná cyklotúra - takmer 60 km. Všetky úseky sú výborne prejazdné - kombinácia asfalt / spevnená cesta približne v pomere 50 : 50 (za sucha!!!). Zrúcanina hradu Hrušov je prístupná na bicykli. Cesty v lesoch aj po lúkach sú výborné. Stúpania je maximálne 10 % až 12 %. Myslím, že za sucha vhodné aj pre cestné bicykle s odolným plášťom a aj pre sviatočných, možno trochu zdatnejších, cyklistov. Bol som pozitívne prekvapený z celej (vopred naplánovanej - gpx-kovej), pre mňa novej, cyklotúry, ktorá bola veľmi príjemná, s výhľadmi (aj keď tam nie je ani jedna vrcholová 1000-ovka) a nenáročná(?). Je ju možné modifikovať, čo tiež nie je samozrejmé.

Opis

Z Jedľových Kostolian idem na sever k rozhľadni Drieňová a potom k Brezovmu štálu, kde sú výborné vyhliadky na údolie Hostianskeho potoka a na hrad Hrušov. Cesta k Brezovmu štálu je zaujímavá s ihličnatými stromami po jednej strane cesty a s výhľadmi z druhej strany. Za Brezovým štálom je dobrá lesná cesta (po červenej) až po asfaltku pred Krížnymi cestami, ktorá je preťatá neoznačenou, uzamknutou bránou zvernice(?) - asi 800 metrov za Brezovým štálom. Cesta asfaltkou po Krížne cesty a aj za Krížnymi cestami je pokojná, bez áut, s oddychom pri vodnej nádrži Hostianskeho potoka - VN Husárová.

Odbočenie (pre zmenu rytmu?) Nestašovou dolinou a potom lesnými cestami pod Rázdiel, cez Kraje, Lúky pod Kruhom a Rybník k zrúcanine hradu Hrušov. Z Hrušovskej zrúcaniny cez otvorenú bránu zvernice do obce Hostie. Z obce Hostie 100 metrov treba tlačiť (zvážnica) a potom dobrou lesnou cestou okolo Včelára, k hlavnej ceste pod Jedľovými Kostoľanmi. Tu by sa dala trasa uzavrieť v Jedľových Kostoľanoch (približne 40 km) a zážitkov by bolo dosť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

No rozhodol som sa ešte hľadať vhodnú trasu smerom k lyžiarskemu stredisku Drozdovo a obci Veľká Lehota. Cestou ako z rozprávky z Obýc, časť Modoš až k neoznačenej uzavretej bráne pri Obyckej Hute. Bránu po vyzváňaní "láskaví páni lesa" otvorili a ďalej to už išlo ako po masle, až k ceste na Drozdovo (cykloznačky - Bukovina / Bujakov vrch). Odtiaľ späť k autu v Jedľových Kostoľanoch vedľa Osného potoka a Osnou dolinou po dosť zničenej asfaltke k hlavnej ceste do Jedľových Kostolian. Super túra.

Problém

Ohradené zvernice (obory) spravované štátom / Štátne lesy + majiteľ cirkev. Dve brány ohrád otvorené - štátne (cez jednu prechádzala cyklotrasa), tretiu bránu štátnej zvernice(?), ktorá bola jediná uzamknutá (necelý kilometer za Brezovým štálom po červenej na sever) bolo možné podliezť. Štvrtá pred Obyckou Hutou (kúsok od Drozdova), cirkevná, úplne uzavretá bránou na diaľkové ovládanie - chlapík, pomerne ochotný, nakoniec otvoril. Je nepochopiteľné, aby cestu (dobrú, autom zjazdnú asfaltku), ktorá vedie od Obýc, časť Modoš smerom na Drozdovo (Chotár, Veľká a Malá Lehota, len tak preťali na 200 metroch dve brány a to bez upozornenia vopred a na bráne, o čo ide. Len jedna zo štyroch brán bola označená, aj to len vlastníkom - Štátne lesy SR. Malé ospravedlnenie je, že pri štátnych bránach boli drevené rebríky, ale boli také strmé, že trochu nešikovné dieťa (prípadne malé dieťa) by bolo nutné preniesť a detto bicykle - všetko na vlastné nebezpečenstvo.

Záver

Určite je na zváženie nahradiť zvernice "Cykloparkom". A ak už nechať zvernice, tak prístupné aj cykloturistom (brány so samozatváraním? /Brano zavírá samo/, zámok na heslo s prístupným heslom? atď.), by mali byť označené pri každom vstupe, aby som vedel, že to nie je vojenská základňa. Rád by som vedel, čoho som spolumajiteľom. Sme v 21. storočí a všetky normálne krajiny učia ľudí milovať prírodu (určite je lásky málo!), ale zároveň nás neoznačenými plotmi učia pochybovať o úmysloch tých, ktorí môžu prírode pomôcť najviac.