Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Prosečné (Prosečnô)
Prosečné (Prosečnô) Zatvoriť

Cyklotúra Okolo Liptova

Kamarát Karol Mizla už roky organizuje cyklojazdu cez slovenské hory pod názvom Karpatiatour. V roku 2018 sa konal už 17. ročník, ktorého som sa však z rôznych dôvodov nezúčastnil, hoci som sa na akciu nesmierne tešil. Forma bola, chuť tiež a aj voľno som si na druhú polovicu júna vybavil. Lenže termín Karpatiatour sa posunul až na júl a mne začali víriť hlavou myšlienky nad náhradným riešením. Z množstva tipov a nápadov, ktoré mám uložené v šuplíku pre budúcnosť, vyhral Liptov.

Vzdialenosť
160 km
Prevýšenie
+2280 m stúpanie, -2380 m klesanie
Náročnosť
vyššia, 4. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
leto – 19.06.2018
Pohoria
Podtatranská kotlina (Liptovská kotlina), Nízke Tatry, Západné Tatry, Chočské vrchy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1178 m n. m. Turková, horná vodná nádrž Čierny Váh
  • Najnižší bod: 473 m n. m. Ružomberok
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Voda
Prameň pod Vachtárovou medzi Hybe a Kráľovou Lehotou, prameň pri Chate Baranec, Žiarska chata, studnička pod Dielom nad Veľkým Borovým, studnička u pánov Zmeškalovcov v Osádke, studnička Biela voda pod sedlom Vrchvarta
Nocľah
Žiarska chata
Doprava
Liptovský Mikuláš (vlak, bus)
horský bicykel
Ružomberok (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.231 Vysoké Tatry, Liptov, … (1:100.000)

Prvý deň

Liptovský Mikuláš - Podtureň - Liptovský Hrádok - Kráľova Lehota - Svarín - horná vodná nádrž Čierny Váh - Čierna dolina - Biely Váh - Východná - Hybe - Maša - Liptovský Hrádok - Liptovský Peter - Jamník - Jakubovany - Pod Holým vrchom - Žiarska dolina - Žiarska chata

Z polnočného rýchlika Zemplín z Bratislavy vystupujem v Liptovskom Mikuláši za svitania. Upravujem výstroj a sadám na svojho dvojkolesového tátoša, ktorý ma vezie spiacim mestom na východ po prázdnych cestách. Prvé auto ma predbieha až kúsok pred Liptovským Hrádkom. Pokračujem okolo koliby Červený kút a už som v Kráľovej Lehote. Za mostom schádzam zo štátnej cesty č. 72 vľavo na červeno značenú cyklocestu, ktorá ma vedie proti toku Váhu. Ale iba kúsok, potom to už je iba Čierny Váh, ktorý tečie po mojom ľavom boku, lebo práve v týchto miestach sa obe vetvy Bieleho a Čierneho Váhu zlievajú.

Míňam ranč a už som na rázcestí pri bývalej lesníckej osade Svarín. Odbočujem vľavo po neznačkovanej asfaltke a viem, že odtiaľto to už bude to pravé orechové. Ak tak môžeme nazvať námahu v stálom stúpaní, ktoré má dĺžku 7 kilometrov. Našťastie je ráno, cesta je v tieni, vzduch vonia rosou a ihličím a spev vtákov ruší len môj dych a šušťanie pneumatík. Ale občas aj môj zvonček, lebo som v kraji medveďov a nerád by som sa s niektorým osobne stretol.

Okolo deviatej som na vrchole Turková (1178 m), a hoci je tu len 15 °C som riadne prepotený. Víta ma horná vodná nádrž prečerpávacej elektrárne Čierny Váh, z ktorej je vraj nádherný výhľad na Vysoké Tatry. Bohužiaľ, pohľad si musím iba domyslieť, nakoľko naše „veľhory“ sú zabalené v opare a v oblakoch. Ale aj tak som spokojný, či už so svojím výkonom alebo čiastočným výhľadom na Liptovskú kotlinu – Východná, Liptovský Mikuláš, Liptovská Mara a Roháče sú ako na dlani. Pre túto chvíľu námaha stála za to.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Zhltnem obložený rohlík, zalejem jonťákom, obliekam si vestu a spúšťam sa nadol. Po 3 kilometroch odbočujem vpravo na zelené C-éčko, ktoré ma zvedie lesnou zvážnicou do Čiernej doliny. Prichádzam k železničnej trati a popri nej až k železničnej stanici Východná. Ochotný výpravca mi dopĺňa vodu do bidonu a môžem pokračovať asfaltkou cez 2 kilometre dlhé stúpanie až do obce Východná.

V tejto fáze jazdy mám jej polovicu za sebou. Cez obec Východná klesám na západ, stále po zelenej značkovanej cykloceste, ktorá na konci dediny odbočuje z hlavnej cesty na poľnú priamym smerom až do Hybe. Pokračujem ďalej po štátnej ceste č. 18 až k rázcestiu neďaleko Kráľovej Lehoty, čím uzatváram okruh a vraciam sa do Liptovského Hrádku. Tu si moje telo pýta prestávku. V nohách mám 60 km, takže kávička s múčnikom v hradnej reštaurácii príde práve vhod.

Slnko je už vysoko nad obzorom, teplota stúpa a mňa čaká transportná časť etapy, keď sa presúvam od jedného pohoria k druhému. Opúšťam Nízke Tatry a mierim k Západným Tatrám. Zvlnenou rozpálenou asfaltkou pretínam obce Jamník, Liptovský Ondrej a Jakubovany až sa vyštverám k jej záveru. Tu na turistickom rázcestí „Pod Holým vrchom“ asfalt končí a vidím aj červené C-éčko. To ale ide vpravo a mám smer opačný, na západ. V mape vidím symbol bicykla, takže by tu mala byť cyklocesta. Lenže mimo červenej Tatranskej magistrály žiadnu inú značku nevidím. Takže chvíľami môjho tátoša tlačím, ba i nesiem. Stretám partiu turistov, ktorí na mňa pozerajú ako na zjavenie, ale vysvetľujem im svoj problém. Jeden z nich hovorí, že tam dolu na zvážnici nejaké C-éčko videl. To ma upokojuje, lebo magistrála začala stúpať do svahu. No pokojný som iba chvíľu, lebo zvážnicu som našiel, ale značku nie. Využívam vymoženosti modernej doby a pozerám do mapy v mobile, takže zatiaľ si aspoň volím správny smer. Lenže zvážnica sa stráca a čoraz viac môj bicykel prenášam. Tu mi dochádzajú aj sily a aj psychika dostala trocha na frak. Našťastie po chvíli nachádzam inú a kvalitnejšiu lesnú cestu, ktorá má môj smer. Ešte trocha stúpania a medzi stromami vidím zopár chát. Lesná cesta sa mení na asfaltku a ako fatamorgánu zbadám pútač občerstvenia v chate Baranec. Lenže je zatvorená. Neprekáža, do Žiarskej doliny to mám iba 2 kilometre a to dolu kopcom. Aspoň sa mi vysuší dres.

Bufet v ústí Žiarskej doliny je otvorený a má aj dosť širokú ponuku jedál. Trocha oneskorene si dávam obednú prestávku. Mieša sa tu dosť turistov. Niektorí tu odparkovávajú svojich plechových tátošov, aby sa vydali na túru dolinou, iní sa z túry vracajú a je tu aj dosť cyklistov. Po doplnení energií sadám do sedla môjho Kellysa. Čaká ma záverečných 6 km dnešnej etapy. Dĺžka nie je veľká, ale stúpanie ma preverí – vyše 400 výškových metrov. Po skoro celodennej jazde to už nebude o kondícii, ale o vôli. Ale aj tu platí heslo, že zážitok nemusí byť príjemný, ale silný. Ešte šťastie, že je to po asfalte.

Takže ako ráno, aj teraz to bude v rovnomernom stúpaní a to mi vyhovuje. Vpravo od cesty vidno stále ešte stopy po lavíne storočia z roku 2009, ktorá sa vrútila do Žiarskej doliny z Jaloveckého sedla. Stromy sa pribúdajúcou výškou strácajú, začína prevládať kosodrevina a ponad ňu v diaľke vidím svoj cieľ. Čaká ma Žiarska chata. V neskoré popoludnie dosahujem najvyšší bod dnešnej etapy – 1325 m a doprajem si vrcholovú prémiu v podobe penivého moku. Nasleduje ubytovanie, sprcha a prechádzka po okolí. Večer padám únavou do postele.

Druhý deň

Žiarska chata - Žiar - Smrečany - Liptovský Mikuláš - Liptovský Trnovec - Liptovská Sielnica - Kvačany - Kvačianska dolina - Huty - Veľké Borové - Diel - Malatiná - Osádka - sedlo Vrchvarta - Lúčky - Liptovská Teplá - Lisková - Ružomberok

Po raňajkách balím vysušené oblečenie, dopĺňam vodu do bidonu a vychutnávam si 15 km dlhý zjazd do Okoličného, ktoré je súčasťou Liptovského Mikuláša. Cez mesto preštrikujem v rannej špičke. Našťastie smerom na Liptovský Trnovec vedie až po akvapark cyklistický chodník.

Pred Liptovskou Sielnicou sa napájam na červené C-éčko, ktoré ma privádza ku Kvačianskej doline. V informačnej búdke sa dávam do reči s brigádnikom, ktorý predáva suveníry, občerstvenie a vyberá parkovné. Odtiaľto začína dosť náročná trasa dolinou, priznám sa, že občas aj tlačím bicykel. Ale pri nádhere, ktorá ma obklopuje, zabúdam na únavu.

V Hutách už na asfaltke odbočujem vľavo smerom na Veľké Borové, kde si dávam v penzióne obednú prestávku. Na konci obce sa napájam na červenú cyklocestu. Vedie po hrebeni okolo kopca Diel a v týchto miestach je dosť zlé značenie. Aj v tomto prípade ma zachraňuje navigácia v mobile.

Cestou do Malatinej sú chodníky poznačené ťažbou dreva, ale aspoň sa otvárajú pohľady na druhú stranu Chočských vrchov. V miestnej „osviežovni“ si dávam jedno orosené pred posledným úsekom, lebo sladké jonťáky mi už lezú krkom. Odtiaľto by to už mala byť „brnkačka“, nakoľko to bude iba po asfalte.

Pokračujem cez Osádku, stúpam do sedla Vrchvarta a potom len zjazd po nádhernom novom asfalte do Lúčok. Tu nemôžem vynechať návštevu Travertínového vodopádu. Potom nasledujú posledné kilometre po rovinke až do Ružomberka, kde čakám na najbližší vlak do Bratislavy.

Bola to nádherná jazda.

Fotogaléria k článku

Najnovšie