Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Stúpanie na Passo Stelvio
Stúpanie na Passo Stelvio Zatvoriť

Cyklotúra Okruh cez Stelvio, Mortirolo, Gaviu a Umbrailpass

Bol koniec leta a počasie sa mierne kazilo, ako aj tento rok. Stále koncom augusta boli nejaké búrky a my sme nemohli nájsť správny termín, kedy vyraziť na v poradí už druhý cyklovýjazd do Dolomitov. V pláne bolo prejsť dvojdňovú trasu cez tri sedlá, so začiatkom v kempe v Trafoi a prespaním v penzióne Belvedere, tesne pod Passo Mortirolo. Návrat bol plánovaný cez Passo Gavia.

Okno v predpovedi počasia na konci augusta konečne rozhodlo. Rezervujem cez internet ubytovanie, balíme veci a začína sa vyvrcholenie dlhšej prípravy na ďalší výjazd do Dolomitov. Plánovali sme ho už pred rokom na jeseň, ale prekazilo to počasie. Ako som už spomenul aj v úvode, v pláne bol prechod cez tri sedlá - Passo Stelvio, Mortirolo a Gaviu. Uznávam, nie je to úplne ľahký okruh, ale na bicykli sme toho mali odjazdené už dosť. Mali sme za sebou už podobné okruhy v Dolomitoch spred roka. Preto sme verili, že dáme aj tento. Cesta do kempu v Trafoi prebiehala síce dobre, ale počasie, ktoré nás sprevádzalo príliš nezlepšovalo náladu, lialo s prestávkami celú cestu. Človek by neveril, že bude naozaj pekne, ako sľubovala predpoveď. Aj po príchode do kempu staviame stan v daždi. “No nejako snáď bude,” povieme si na záver a líhame spať.

Prvý deň

Ráno sa ale zobúdzame do slnečného dňa, len po okolitých horách sa ešte ťahajú oblaky a miestami vidieť slabo posnežené vrcholky. No uvidíme, čo bude na ďalší deň. Oblaky sa počas dňa stratili úplne a celkom sa aj oteplilo. Prvý deň sme ale dali len ľahký 40 km okruh na zahriatie. Bolo sa treba trochu rozhýbať po ceste a namierili sme si to preto do neďalekého mestečka Sulden. To pravé nás bude čakať až na druhý deň.

Passo Stelvio a Mortirolo

Na ďalší deň sa zobúdzame do slnečného rána, aj keď je celkom rezko. Pri výšľape na Passo Stelvio sa isto zahrejeme, takže nie je sa moc čoho obávať. Pobalíme veci, posledná kontrola bicyklov a vyrážame. Kemp je situovaný priamo pri ceste, ktorá stúpa už na Passo Stelvio. Po jeho opustení, sme už teda nejaké dve - tri zákruty v stúpaní. Každá zákruta je označená číslom, ktoré informuje, koľko ešte zákrut bude do príchodu na vrchol. Čoskoro prichádzame k značke, ktorá informuje, už len 39 zákrut a ste hore. No kúsok, nie?

Úvodná časť stúpania ide ešte lesom, ale netrvá dlho a dostávame sa ku “Ristorante Rocca Bianca”. Tu začínajú výhľady na okolie, zvyšuje sa aj teplota, čo bude isto aj šliapaním do pedálov. Vychádzajúce slnko tiež prispieva svojim dielom, čoraz častejšie svieti na cestu. Čoskoro preto zastavujeme a zhadzujeme dolu teplé doplnky. V stúpaní na Stelvio si dávame ešte prestávku pri hoteli “Berghotel Franzenshöhe”, kde nás pri príchode víta miestny vrátnik, svišť. Pobehoval tu okolo, ako by tu bol doma. Zase, keď sa to tak vezme, on tu doma je. Kúpime si nejaký ovocný džús, trochu sedíme, relaxujeme a pozeráme po okolitej prírode. Máme niečo viac ako polovicu stúpania za sebou a po krátkom rozptýlení so svišťom pokračujeme ďalej. Cestou nás míňajú motorkári, ale aj osobné autá. Hore bude asi plno...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Popri tom, ako človek šliape do pedálov, občas pozerá po okolí, urobí nejakú fotku, stúpanie ubieha celkom rýchlo. Ani sme sa nenazdali a sme hore. Vyzerá to tu, ako keby sme prišli na trhovisko. Všade plno ľudí, po krajoch zaparkovaných áut a motoriek. Dáme si tu prestávku, trochu nasávame atmosféru v sedle po výstupe. Rozhodli sme sa, že si dáme malú obednú prestávku a v jednom stánku kupujeme klobásku v žemli. Talian, čo to predával, bol veľmi príjemný, zhovorčivý, dokonca poznal Slovensko. Celý čas robil dobrú náladu a zábavu. Hneď sme preto pochopili prečo práve pri jeho stánku bolo plno ľudí a pri ďalšom, kúsok nižšie, o dosť menej.

Po krátkom čase ale pokračujeme ďalej. Máme toho ešte dosť pred sebou, aj keď teraz nás čaká príjemnejšia časť, zjazd až do mesta Bormio. Parádne dlhý zjazd cez alpskú vysokohorskú prírodu, človek nevie či skôr sledovať cestu alebo okolie. Ubehlo to veľmi rýchlo a ani sa nenazdáme, už hľadáme správny smer na Mortirolo v meste. Cesty sú tu parádne, akurát treba sledovať značky, lebo paralelne s vedľajšou cestou, po ktorej sme išli, sa tiahne hlavný ťah, označený rovnakou značkou ako u nás rýchlostná cesta. Tam majú cyklisti zákaz vjazdu, čo sme na jednej kruhovej križovatke nechtiac skoro porušili. Keď sme hľadali správny výjazd, tak som si nevšimol ako som odbočil práve na rýchlostnú cestu. Veľmi rýchlo nás na to ale jedna vodička upozornila zablikaním. Potom sme po správnej ceste pokračovali pod Passo Mortirolo. Tu nás čakalo druhé stúpanie.

Passo Mortirolo

V prípade Passa Mortirola je počas výstupu výhľadov menej. Cesta sa tiahla prevažne lesom, občas nejaké lúky, občas usadlosti. Tým ale netvrdím, že výšľap bol zadarmo alebo nebol zaujímavý. Nohy mali už niečo v sebe a sklon stúpania miestami dal zabrať. Prostredie sedla je iné ako bolo v prípade Stelvia. Nie je to tu také komerčné, ale napriek tomu ľudí tu bolo tiež celkom dosť. Skoro som si myslel, že sa nebude dať odfotiť ani vrcholová značka bez ľudí. Po krátkom zdržaní nasleduje len krátky zjazd k penziónu. Aj keď na začiatok bola potrebná ešte identifikácia správnej odbočky na križovatke kúsok pod sedlom. Potom len dohľadať ten správny medzi domami, ktoré sme míňali, kde máme rezervované ubytovanie.

Druhý deň - Passo Gavia

Ráno sa zobúdzame do rovnako slnečného počasia, ako bolo v predchádzajúci deň. Poteší, že predpoveď drží, lebo nás čaká druhý dlhý a náročný deň. Začiatok je ale zjazd od penziónu v chladnom rannom ovzduší do mestečka Monno. Aby bolo trochu rozptýlenia pri jednotvárnom zjazde lesom, tak som naletel na nejký hrb. Vôbec som si ho nevšimol a jedna fľaša s vodou vyletela z držiaka na bicykli. Padla tak nešťastne, že som ju prešiel. No chúďa, mala to rýchlo za sebou, lebo viac sa už používať nedala. Akurát som prišiel o polovicu zásoby vody, čo pred výstupom na Passo Gavia nebolo moc dobré. Našťastie, v niektorom mestečku na trase pred Ponte di Legno, som zbadal pri ceste predajňu so športovými potrebami. Tam som dokúpil chýbajúcu fľašu a doplnil vodu. No, a teraz len stúpať hore, Gavia sa na nás teší a my na ňu tiež.

Po prechode okolo Ponte di Legno sa začína stúpanie. V jednej zákrute za mestom si dávame krátku prestávku na doplnenie energie. Ako sme tam sedeli natiahnutí na tráve, prechádzal okolo jeden starší cyklista, a tak sa zdravil, že to až neustál a prepadol na trávu cez zvodidlá. Ostal tak seknutý, že sme mu pomáhali dostať sa späť na cestu a uvoľniť nohu zo zámku na pedáli. Po príhode sme sa dali na výstup aj my. Cesta bola dlhá, ale išlo sa celkom príjemne. Občas sme si dali prestávku, či na fotku alebo len pozrieť okolitú prírodu. Najkrajšie výhľady začali ale až po opustení lesa, keď sme sa dostali na rovnú cestu. Samozrejme stúpala ďalej, akurát sa už nekľukatila cez serpentíny. Na záver sme mali na spestrenie prejazd tunela, kde by to bez čelovky bolo celkom zaujímavé. Passo Gavia bolo podobne ako Stelvio plné ľudí. Dali sme si tu ale trochu dlhšiu prestávku a využili miestnu reštauráciu.

Na trase nás čakal ďalší zjazd, teraz znovu do mesta Bormio, kde sme boli aj prvý deň. Po prechode mestom sme sa dostali na rovnakú cestu, ktorou sme v prvý deň schádzali. Rozdiel bol snáď len v tom, že teraz je o poznanie teplejšie. Pri prvých výškových metroch sme sa celkom zapotili. Stúpanie prebieha cez rôzne galérie na ceste. Na ich prechod je vhodné mať čelovku alebo svetlo. Počas stúpania sme sa zastavili ešte na džús v “Bar Kiosk Nationalpark”. Po výstupe niekde do oblasti, kde sa nachádza aj “Casa Cantoniera dello Stelvio” sa cesta zvoľnila a išlo sa príjemnejšie po mierne stúpajúcej rovine. Stále nás ale čaká záverečné stúpanie na Passo Stelvio. V pohode pokračujeme až po odbočku na sedlo Umbrailpass, kde si na križovatke dáme prestávku a krátku poradu ako ďalej. Nakoniec sme si povedali, “_Ktovie kedy a či vôbec sem ešte na bicykli prídeme, poďme dolu cez Umbrailpass.” K trom sedlám teda pridávame ďalšie.

Spustili sme sa smerom do Švajčiarska a do mesta Santa Maria Val Müstair. Vyzeralo to na celkom pohodový variant, až po mesto Spondigna to bol prevažne zjazd alebo rovná cesta. Čas bol už celkom pokročilý, ale stále bolo svetlo. Na obtiažnosti to začalo naberať vtedy, keď sme v meste odbočili smerom na Gomagoi a ďalej na Trafoi. Cesta začínala stúpať pozvolnejšie, ale na to, čo už bolo v nohách, to už bolo trochu cítiť.

Večera v kempe

Do kempu v Trafoi sme došli už potme s čelovkou, bolo pár minút po 21.00 h, unavení, hladní, a to sme museli ešte variť večeru. Ale sila hladu bola povzbudivá, tak sme aj varenie potme zvládli. Po rýchlej večeri prišiel ešte rýchlejší spánok, časom na výjazd ostali len spomienky. Teraz ťažko povedať, či sa tam ešte niekedy vrátime, ale napriek tomu na výjazd doteraz rád spomínam a zopakoval by som si ho aj hneď zajtra.

Technické zhrnutie

Prvý deň: dĺžka: 73,55 km, nastúpané: 3103 m, maximálna nadmorská výška: 2833 m.

  • Passo Stelvio: výška 2758 m, stúpanie v priemere 7,4 %, najstrmšie stúpanie 9,5 %,
  • Passo Mortirolo: výška 1852 m, stúpanie v priemere 10,5 %, najstrmšie stúpanie 14 %.

Druhý deň: dĺžka: 136,44 km, nastúpané: 4066 m, maximálna nadmorská výška: 2685 m.

  • Passo Gavia: výška 2621 m, stúpanie v priemere 7,9 %, najstrmšie stúpanie 12,2 %.

Fotogaléria k článku

Najnovšie