Trasa

Martin – Valča – Vrícko – Kľačno – Fačkovské sedlo – Čičmany – Nitrianske Rudno – Bojnice – Prievidza – Nitrianske Pravno – Vyšehradské sedlo – Dubové – Diviaky – Blatnica – Valentová – Valča – Martin

Fačkovské sedlo a Čičmany

Prvé kilometre okruhu sú dosť podobné s tým, čo bežne jazdievam v Turci. Rozdielne na rovnakej trase vie byť len počasie. To ale v tento deň spolupracuje dokonale, máme krásne modrú oblohu, normálnu teplotu. Z Martina sme vyrazili štandardne smerom na Trebostovo a potom Valču. Vo Valči odbočujeme na Benice, kde sa znovu napojíme na hlavný ťah smerom na Prievidzu. Z Valče je tiež jedna možná cesta ako prejsť do Kláštora pod Znievom aj mimo hlavného ťahu. Táto je ale v takom stave, že prechod zo Slovianskej doliny smerom na Kláštor pod Znievom už nie je moc zjazdný na cestnom bicykli. Na horskom, by to ale zase bola pekná trasa. V opačnom smere sme ju išli pred rokom, keď sme boli na horských bicykloch okruh okolo Martinských holí.

Vrátime sa ale v popise na hlavný ťah na Prievidzu. Za Ležiachovom odbočujeme smerom na Slovany a Kláštor pod Znievom. Je to pekná cesta cez polia a hlavne menej frekventovaná. Veľmi rýchlo sme v Kláštore pod Znievom, kde pokračujeme v smere na Vrícko. Na konci Vrícka odbočujeme na Vrícke sedlo. Po trochu náročnejšom stúpaní nás ale čaká prvý dlhší zjazd lesom až do Kľačna. Nič netrvá večne a zjazd rýchlo skončí. Ani sa nenazdáme a odbočujeme smerom na Fačkovské sedlo. Čaká nás trochu dlhšie a asi aj najnáročnejšie stúpanie v kontexte tejto trasy. Tak ako som písal aj v článku s okruhom okolo Malej Fatry, najstrmšie úseky podľa logu na Strave majú do 14 %. Nejdem ale toto stúpanie prvýkrát, takže nejako si viem rozložiť sily a tempo tak, že bez nutnej prestávky na oddych to vytiahnem až hore. Tentokrát to bolo ale trochu iné, lebo niekde v polovici cesty sme na pár minút zastavili, potom som sa raz nejako nevedel dostať do tempa.

Na Fačkovskom sedle si dáme krátku “kofola” prestávku. Nie sme na pretekoch a trochu je čas aj porozprávať čo nové, keď vyšlo cyklostretnutie s kamarátom. Prestávka je ale krátka, len pár minút a pokračujeme ďalej. Máme pred sebou pekný zjazd smerom na Fačkov. Tam ale dnes nepôjdeme, lebo po zjazde odbočujeme mimo Rajeckú dolinu, smerom na Čičmany. Bol som tam už dávnejšie, ale nejako som mal po odbočke dojem, že sa asi vzdialili. Ale dlho som tu nebol, tak som si to zle pamätal. Cesta je ale príjemná, trochu v tieni, ale nie je zima ani horúco. Čičmany neobchádzame, odbočujeme do dediny a trochu si ju pozrieme, spravíme tiež nejakú fotku z trasy. V centre dediny je ľudí, ako keby dávali niečo zadarmo. Trošku sa tu zdržíme, aby sme urobili pár fotiek domov s typickými maľbami pre Čičmany.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nitrianske Rudno

Od Čičmian mám v pamäti, že bola cesta v horšom stave a dobre vytriasla. Aspoň tak tomu bolo naposledy, keď som išiel iný okruh smerom na Ilavu. Teraz máme v pláne pokračovať do Nitrianskeho Rudna a potom na Bojnice. Keď ale opustíme Čičmany, tak som prekvapený a neverím svojim očiam. Cesta je pekne zrekonštruovaná, žiadne trasenie a diery, ktoré tu boli naposledy. Premýšľam, kde idylka skončí, ale na moje veľké prekvapenie pekná cesta bola stále. Teda celá časť po odbočku na Zliechov. Odbočka, ktorou sme pokračovali my, smerom na Ranč Klin, bola minule tiež v dosť zlom stave, teraz to bol ale parádny dlhý zjazd. Človek si tu normálne vychutnáva plynulú, pomerne rýchlu jazdu po cestičkách pomedzi listnaté stromy v okolí. Cesta ubieha celkom rýchlo, stretávame tiež cyklistov v opačnom smere, ich čaká zase dlhé stúpanie. Ani sa nenazdáme a dorazíme na križovatku, kde budeme odbočovať smerom na Nitrianske Rudno. Na križovatke je Country Ranč Klin, kde si dáme obednú prestávku.

Posledné kilometre do Nitrianskeho Rudna ubehnú celkom rýchlo, cesta je v dobrom stave, na pár miestach po rekonštrukcii, nie je ani nejako veľa áut. Párkrát nás iba obieha vláčik áut, teda kolóna, ale potom je zase prázdno alebo len tak občas nejaké auto. V Nitrianskom Rudne odbočujeme smerom na Bojnice a hneď po križovatke prechádzame okolo nádrže Nitrianske Rudno. Neodpustím si aspoň pár fotiek, bolo zaujímavé sledovať ako na prepade, čo je blízko cesty, stáli kačky a vôbec im neprekáža to ako tade steká voda.

Bojnice

Pokračujeme stúpaním smerom na Bojnice. Cestou prechádzame cez Dlžín a Šútovce. Je to dlhšie stúpanie lúkami s pekným výhľadom na celé okolie. Občas sa pristavím a pozerám po okolí, nepoznám až tak hornonitriansky kraj, dokonca toto stúpanie idem prvýkrát, napriek tomu, že som v Bojniciach bol veľakrát. Stúpanie sa skončí v miestach odbočky na vyhliadku nad Bojnickým hradom. Potom prichádza zase oddychové klesanie smerom do Bojníc. Parkoviská sú ale plné, je vidieť, že tento rok veľa ľudí dovolenkovalo len na Slovensku. Nezdržiavame sa tu, ešte nás čaká jeden horský priechod pri ceste domov. Na ďalší deň sme mali v pláne okruh okolo Vysokých Tatier, čo som písal v inom článku. Preto je dobré prísť domov s rezervou na regeneráciu síl na ďalší deň.

Po opustení Bojníc som som ostal mierne prekvapený, zápchu na vstupe do Prievidze by som teda nečakal. Bicykel má ale výhodu, že sa dá na ňom rýchlo prepliesť pomedzi stojacu kolónu, tak nás zápcha nejako nezdržala. Prešli sme potom pomerne rýchlo krajom mesta, alebo teda nie centrom, ale ťahom, čo ide okolo obchodného centra až po kruháč na strane od Nitrianskeho Pravna. Tam sme na výpadovke a začíname poslednú etapu dnešného okruhu.

Vyšehrad

Cez Nedožery-Brezany pokračujeme smerom na Nitrianske Pravno. Je tu trochu hustejšia doprava, ale to bude aj tým, že bolo tuším okolo tretej poobede. Napriek tomu sme to prešli bez nejakých komplikácií, aby sme na konci Nitrianskeho Pravna mohli nastúpiť do ďalšieho stúpania okruhu. Túto časť trasy poznám skoro naspamäť, viem kde je rovnejšia časť, trochu na oddych, kde je strmšie stúpanie. Keby tu bývalo menej áut, tak by to bola úplne dokonalá trasa, ale aj tak mám tento priechod rád. Bol som tu tento rok už párkrát. Stromy všade naokolo robia príjemný tieň, takže aj keď bol celkom teplý deň, nejako to nebolo extrémne cítiť.

Na parkovisku na vrchole stúpania si dáme krátku prestávku, doplníme energiu tyčinkou a podobnými záležitosťami. Spravíme tiež fotku do zbierky, pozrieme sa po sebe, že ešte stále vládzeme a môžeme sa dať na zjazd.

Záverečné kilometre po Turci

Po prechode cez Jasenovo odbočujeme smerom na Budiš a Dubové. Na Dubovom je minerálny prameň, tak mám v pláne, že si doplníme zásobu vody. Peťovi až tak moc nechutila, lebo že je dosť železitá. Ale vodu treba, tak to prežijeme. Ja ju zase mám rád a vždy, keď mám trasu v týchto miestach, tak sa tu na vodu zastavím. Pokračujeme potom smerom na Diviaky, kde príde jedna zmena. Predĺžime si trasu trochu tým, že pokračujeme cez Turčiansky Michal smerom na Mošovce a Blatnicu. Aby to ale nebolo také jednoduché, tak v Blatnici si dáme zase odbočku a vraciame sa smerom do stredu Turca. Prejdeme cez Valentovú a stredom Turca na Rakovo. Posledné kilometre sú spoločné s časťou cesty z rána. Z Rakova prejdeme na Benice a cez Valču a Košťany nad Turcom do Martina.

Zhrnutie

Sumarizácia trasy povedala, že na trasu na zahriatie, 165 km a prevýšenie 1980 m bolo celkom slušné. To nás ešte ďalší deň čaká náročnejší okruh. Napriek tomu dopadlo všetko dobre a spoznali sme novú časť Slovenska, kam sa isto ešte niekedy vrátim.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek