Jazerá v okolí Interlakenu

Jazerá, medzi ktorými sa nachádza Interlaken sú pomenované podľa miest Thun a Brienz a dajú sa pohodlne zahrnúť do jednej stokilometrovej túry. Je koniec júla a na cyklotúru som zvedavý, pretože Interlaken je tiež východiskom k známym švajčiarskym štítom Eiger, Mönch a Jungfrau. Z logistických dôvodov si však za východiskové miesto túry vyberám Thun, kde vlak zastavuje skôr ako v Interlakene. Prenajímam si bicykel a proti smeru hodinových ručičiek vyrážam po južnom brehu jazera Thun.

Celkovo môžem dnešnú túru rozložiť na štyri približne 25-kilometrové úseky. Po prvej štvrtine vchádzam do Interlakenu a v podstate dostávam to, čo som čakal: plné uličky zahraničných turistov s tým, že naozajstné a výkonnostné turistické ciele sa nachádzajú omnoho vyššie v doline. Bohužiaľ, do doliny nie je vidieť, je zamračené a oblačnosť je položená pomerne nízko. Dúfam, že nezaprší, aj keď, nebudem klamať, predpoveď zrážok bola veľmi vysoká.

Pokračujem druhou štvrtinou túry popri južnom brehu jazera Brienz. Mám však trocha déjà-vu, čo sa týka predchádzajúcej cyklotúry okolo Zürišského jazera, pretože aj dnes ma čaká úsek stúpania lesným úsekom, a to v takmer rovnakej časti túry, teda v závere prvej polovice. Zjazd je za odmenu, aj keď na moment musím zosadnúť z bicykla. Z úzkej cestičky trčia korene stromov a celkovo sa tu tmolia turisti, ktorí prišli obdivovať neďaleký vodopád.

Nezdržiavam sa, ale vchádzam do mesta Brienz, za ktorým ma čakajú tretí a štvrtý úsek, po severnom brehu cez Interlaken do východiskového mesta Thun. Za Brienzom sa však definitívne pokazí počasie a musím vytiahnuť pršiplášť. Zdieľať cestu s autami v tomto počasí, navyše s obmedzenou schopnosť pozerať sa okolo seba (kvôli pršiplášťu) vôbec nie je dobrý nápad. Našťastie sa to zaobíde bez nehody.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Rozpačitý dojem zo spiatočnej cesty umocní moje núdzové postávanie pod strieškou čohosi, čo vyzerá ako domáca čerpacia stanička s pohonnými hmotami. Zápach benzínu mi veľmi prekáža, toto taktiež nebol dobrý nápad. Na odovzdávku bicykla do Thunu sa tak veľmi teším. Do odchodu vlaku mám dosť času a za odmenu za svoje strasti si dokonca doprajem svoju prvú návštevu reštaurácie vo Švajčiarsku.

Jazero štyroch zalesnených kantónov

Spomínanými štyrmi zalesnenými kantónmi, ktorých brehy obmýva rovnomenné jazero sú kantóny Luzern, Schwyz, Uri a Nidwalden. Zvlášť pokiaľ ide o kantón Schwyz, je jasné, že sa nachádzame v samom srdci Švajčiarska, v kantóne podľa ktorého je pomenovaná celá konfederácia. Spolu s okolitými kantónmi ide naozaj o centrum odboja proti habsburským vládcom, v čom sa preslávil William Tell.

Pokiaľ ide o samotnú logistiku cyklotúry okolo Jazera štyroch zalesnených kantónov, dlho som premýšľal, či vôbec má ísť o jednodňovú túru. Jazero má veľmi komplikovaný tvar, pri pohľade zhora vyzerá ako jašterička s dlhým chvostom, a ani to nie je veľmi presný popis. Moje prepočty však ukázali, že aj tak by mohlo napokon ísť o 100-kilometrovú túru, čo sa za jeden deň zvládnuť dá. Otáznikom bol len úsek Bauen-Emmetten, kde treba bicykel prenášať strmým terénom.

Je koniec augusta a počasie v Luzerne je nádherné, polooblačné až slnečné. Zrejme kvôli tomu, aby som čo najviac oddialil úsek Bauen-Emmetten, vydal som sa v smere hodinových ručičiek po severných brehoch jazera. Lúčim sa pohľadmi na vrch Pilatus, ktorý tróni nad Luzernom. Onedlho sa už predo mnou vynárajú zákruty, zátoky, výhľady a trblietajúca sa hladina. Jednoducho krása. Idylka trvá až po dedinu Sisikon.

Problematický úsek cesty do dediny Flüelen je pre zosuvy neprejazdný a túto časť trasy treba prekonať vlakom. Keďže vlak odišiel len pred pár minútami, na ďalší musím čakať takmer hodinu. To, že nemusím platiť cestovné za bicykel (keďže na tento účel môžem použiť potvrdenie o prenájme bicykla v sieti švajčiarskych železníc) je len slabou útechou. Začínam si pripúšťať, že celý okruh okolo jazera sa mi dnes nepodarí prejsť. Keď k tomu pridám aj zbytočnú zachádzku za Flüelenom, než som sa konečne vydal popri brehu do Bauenu, pravdepodobnosť nedokončenia celého okruhu som len zvýšil.

Akoby zo zotrvačnosti však pokračujem ďalej, keďže čas mi to predsa len ešte dovoľuje. Onedlho som však dostal aj tretí úder. Začína popŕchať a do toho som v Bauene zbytočne odbočil na prenášku bicykla o niečo skôr. Keď som prišiel k rázcestiu, odkiaľ som mal pokračovať na Emmetten, bol som taký demotivovaný, že som ani nemusel dlho rozmýšľať, čo mám robiť. Velím na ústup dole do Bauenu, aj keď aspoň už po kratšej a správnej odbočke.

Časovo mi je jasné, že na bicykli sa do Luzernu nestíham vrátiť. Do úvahy prichádza výletná loď. Odhliadnuc od vysokých cien, ako tak študujem lodný poriadok, nepredvídateľné sú aj početné zastávky na brehu. To, že mi kapitán práve odporúča plávať sa snažím brať s humorom, on predsa naozaj nevie, že ešte dnes večer sa musím dostať do Frankfurtu. Plán teda znie, doslova čím skôr prefrčať úsekom Bauen – Flüelen a vo Flüelene nastúpiť na vlak. Nie však len po Sisikon, ale rovno do Luzernu. Napokon všetko dobre dopadlo, vedel som však, že sa sem musím vrátiť.

Druhý pokus

Prešli dva týždne a v Luzerne si znova prenajímam bicykel. S profesionálnou chladnokrvnosťou sa tento raz púšťam na okruh okolo jazera proti smeru hodinových ručičiek. Je síce zamračené a prechádzam popod Pilatus, ktorý ani nie je poriadne vidno, odhodlane však pokračujem stúpaním na Emmetten. Tu ma čaká krásne počasie a ďalšia švajčiarska idylka. Čakajú ma zvlnené zelené pasienky.

Vzhľadom na nastupujúcu jeseň si všímam tabuľky o pripravovaných podujatiach v súvislosti so zháňaním dobytka na zimné ustajnenie. V slnečnom svetle sa trbliece hladina plieska Seeli, čo by sme do slovenčiny naozaj mohli preložiť ako „Pliesko“, resp. „Jazierko“.

Začínam klesať k miestu, kde treba zosadnúť z bicykla a prenášať, preto si robím prestávku na fotografovanie protiľahlých končiarov. Samotné prenášanie ubieha po drevených schodíkoch, na plošinkách si tak môžem vydýchnuť. Teším sa, až prídem k rázcestiu, kde som sa pred dvomi týždňami rozhodol pre návrat do Bauenu, to bude znamenať istý míľnik a snáď aj predzvesť úspešného zavŕšenia celého okruhu okolo jazera. Celkovo míňam viacero turistov, ktorí sa vybrali hore na prechádzku, či už dve francúzsky hovoriace staršie dámy alebo mladú rodinku.

Teraz ma čaká len dobre známy úsek, ktorým som prefrčal pred dvomi týždňami, z Bauenu do Flüelenu. So stoickým pokojom prijímam fakt, že cesta do Sisikonu je už síce prejazdná, ale len pre motorové vozidlá a s bicyklom musím využiť vlak.

Nečakám však dlho. V Sisikone vystupujem a čaká má druhá polovica cyklotúry, a to prostredím, ktoré mi je známe z prechádzajúceho pokusu o zdolanie okruhu okolo jazera. Posledných približne 15 kilometrov je, ako obvykle, najdlhších a najúmornejších. Síce na druhý pokus, ale okolo Jazera štyroch zalesnených kantónov sa mi podarilo prejsť za jeden deň.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek