Deň prvý

Je koniec septembra a počasie je nádherné, slnečné, ani príliš teplo, ani príliš chladno. Prenajímam si bicykel, vôbec po prvýkrát vo Švajčiarsku na dva dni. Plán je vydať sa proti smeru hodinových ručičiek z Lausanne cez Nyon a Ženevu do Francúzska, kde sa po 100 kilometroch plánujem ubytovať. Na druhý deň ma bude čakať zvyšných približne 80 kilometrov, prevažne územím Švajčiarska.

Švajčiarsko je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií, vrátane športových organizácií. Takto napríklad v Lausanne prechádzam okolo sídla Medzinárodného olympijského výboru (IOC). Cesta ubieha pekne, popri brehu a teším sa, až prídem do Nyonu, sídla UEFA. Ale nie tak jednoducho. Od Lausanne som sa príliš nevzdialil, mohlo to byť tak do 20 kilometrov, keď som na brehu jazera v jednom mestečku stratil cykloznačku. Naozaj nerozumiem tomu, kadiaľ oficiálna cyklotrasa vlastne viedla, zo situácie som sa však vymotal a našiel som hlavnú cestu, popri ktorej viedla aj cyklocesta, aj keď nie tá, po ktorej som chcel pôvodne ísť. Toto naozaj nevyzerá dobre, dnes sa musím dostať do Francúzska.

Predsa len sa však dostanem do Nyonu a prejdem aj okolo sídla UEFA. UEFA si vybrala veľmi pekné miesto, pretože za jej sídlom už v diaľke vidno... áno, musí to byť on - najvyšší vrch Álp, známy Mont Blanc. Keď sa začínam tešiť na Ženevu, v mestečku Versoix prídu ďalšie peripetie s opravami ciest a obchádzkami. Do Ženevy teda prídem, ale obchádzkou cez farmárske usadlosti, stále však po kvalitnom asfalte.

V Ženeve prechádzam okolo sídla Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Zastavujem sa na brehu jazera a fotografujem - jednak umelý gejzír, no najmä – opäť ho vidno - zasnežený masív Mont Blancu. Keďže neďaleký most je plný turistov, v podstate mi vyhovuje, že bicykel môžem popri sebe tlačiť a pozerať sa všade naokolo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Za Ženevou vchádzam do Francúzska. Nenatrafím síce na správnu cyklotrasu a idem po asfaltke o niečo vzdialenejšej od brehu, než by sa mi páčilo, podstatné je však, že idem a že idem dobrým smerom. Na malý moment mi dochádza, že som vo Francúzsku - a vôbec prvýkrát na bicykli. Mysľou mi naozaj len prebleskne, čo všetko vo svete cyklistiky asi znamená pre profesionálov byť súčasťou pelotónu najslávnejších cyklistických etapových pretekov Tour de France. S mojím dnešným amatérskym výkonom napokon dorazím do kúpeľného mestečka Thonon-les-Bains a ubytujem sa.

Nepatrím medzi ľudí, ktorí by nejako vyhľadávali drahé reštaurácie, prípadne, možno aj lepšie povedané, nepatrím medzi ľudí, ktorí by si vedeli jedlo v takom prostredí aj nejako špeciálne vychutnať. Cítil som však, že dnešný večer by mohol byť iný. Mal som v nohách sto kilometrov na bicykli, a samotné prostredie francúzskeho kúpeľného mestečka, navyše po zotmení, ma naozaj pozývalo zažiť z hľadiska gastronómie niečo nevšedné. S odstupom času zvyknem o tejto večeri hovoriť, že som na nej síce bol sám - aj nebol. Bolo so mnou to francúzske jedlo! Najprv pečivo s foie gras, teda s paštétou z husacej pečene. Už aj to bolo ako predjedlo pomerne sýte, ja som však chcel v nastúpenom štýle pokračovať, keď už som tak pekne začal. Objednal som si aj tartar de boef, teda tatársky biftek. K tomu samozrejme pohár červeného vína. Alebo aj dva. Nečudoval by som sa, ak by som si objednal aj dezert, ale pravdupovediac, asi som už usúdil, že ráno predsa len treba skoro vstávať a v rozumnom čase prísť do Lausanne. S plným bruškom som sa premiestnil cez mesto do hotela. Ešte som poprepínal ponuku televíznych staníc a spokojne som zaspal.

Deň druhý

Na druhý deň po raňajkách beriem bicykel a vydávam sa na posledný úsek cyklotúry okolo Ženevského jazera. Prechádzam cez susedné kúpeľné mestečko Evian-les-Bains, po ktorom je pomenovaná aj známa balená voda. Za mestečkom cesta ešte vedie v rannom tieni hôr a je pomerne chladno. Dokonca míňam cykloznačku, vedúcu doprava, do lesných stúpaní. Nie, na toto vám, neskočím, vravím si. Nepôjdem predsa hneď takto zrána do chladného lesa, prinajlepšom sa zničiť a eventuálne zablúdiť. Do Švajčiarska prejdem pekne po rovine. V hraničnej dedinke Saint-Gingolph sa však ešte zastavím a urobím zopár záberov, nech sú zvečnené spomienky na Francúzsko, ako akúsi skutočnú hlavnú atrakciu a ozdobu tejto cyklotúry.

Prechádzam už územím Švajčiarska, známym letoviskom Montreux. Za susedným mestečkom Vevey sa teším na rovinatý dojazd do Lausanne. V tom si však všimnem výzvu, v podobe cykloznačky, ktorá smeruje do Lausanne cez vinice. Vinice, to samozrejme znamená aj stúpania, a to teda miestami aj nepríjemné, navyše za poludňajšieho úpeku. Určité zdržanie si však môžem dovoliť a celkovo tento úsek považujem za určitú rafinovanú pomstu trasy, keďže ráno som tak vďačne odmietol stúpanie lesom vo Francúzsku. Niekedy človek svojmu osudu neunikne – alebo azda aj výstižnejšie povedané, ani sám nechce uniknúť.

Napokon prichádzam do Lausanne, najprv do mestskej časti Pully, neskôr do samotného centra. Odovzdám bicykel a zisťujem, že do odchodu vlaku mi zostávajú necelé dve hodiny. Prejdem dole k brehu Ženevského jazera a pod stromom v parku odpočívam. Rozmýšľam nad tým, že Švajčiarsko nie je tak celkom vnútrozemskou krajinou. Má predsa Ženevské jazero, ktoré je rozľahlé a v lete (alebo aj takto na sklonku leta) naozaj nádherné. Tento región je však samozrejme celkovo taký, aký si ho kto spraví: prirodzene, spája sa s ním určitý luxus, exkluzivita, neďaleké Francúzsko dodáva eleganciu. V kombinácii so športovým zážitkom, či už na bicykli, alebo počas túry (ktorej východiskom by bolo povedzme aj neďaleké francúzske Chamonix) sa však k estetickému zážitku pridá aj zvyčajné zadosťučinenie z fyzického výkonu, a to je predsa len dôležitejšie.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek