Z jedného štátu do druhého, deň prvý

Je mi jasné, že z Frankfurtu sa do Lugana dostanem vlakom cez nový Gotthardský tunel. Ide o najdlhší železničný tunel na svete a meria neskutočných 57 kilometrov! Pre cestujúcich to síce znamená časovú úsporu, zároveň sa však celá trasa stáva nudnejšou. Žiadne alpské scenérie sa konať nebudú, jednoducho niekde za Luzernom vojde vlak s cestujúcimi do tunela a vyjde z neho až v Bellinzone. O to väčší bol však spoločný úžas cestujúcich, keď sa zamračené a upršané počasie zmenilo po výjazde z tunela na krásne, slnečné a takmer bezoblačné. Radostné zhíknutie osadenstva vo vozni bolo naozaj hromadné a spontánne!

Je už takmer jedna hodina popoludní, keď si v Lugane prenajímam bicykel a vydávam sa na cestu okolo jazera v smere hodinových ručičiek. Je začiatok októbra, no pomedzie Švajčiarska a Talianska si stále žije svojím, takmer až subtropickým podnebím, čo je vidieť aj na miestnej flóre. Zakrátko vchádzam do Talianska a slnečné južné výbežky Álp tu naozaj prajú listnatým stromom. S pobavením pozerám, či na nich uvidím visieť aj nejaké citrusové plody.

Luganské jazero (nemecky Luganersee, taliansky Lago di Lugano / Lago Ceresio) má pri pohľade na mapu nepravidelný tvar. Podobá sa, povedzme, na malého dinosauríka. Kvôli strmým svahom však v najbližšom úseku trasy nebudem kopírovať breh a budem si musieť vystúpať pár stoviek výškových metrov. Prvé dve tretiny sú prudké, premávka je však minimálna a ide sa mi s námahou, ale dobre. Keď vidím popri ceste prvé ploty, je mi jasné, že prichádzam do „comune“, resp. do komúny, teda obce. Stúpanie je miernejšie, miestami už zvlnené. Sú takmer štyri hodiny popoludní a nedočkavo začínam striehnuť na moment zjazdu do Švajčiarska.

Serpentíny na taliansko-švajčiarskej hranici sa mi zdajú veľmi prudké, a v duchu si hovorím, že by som tadiaľto nechcel ísť opačným smerom. Predstavujem si, že by sa tu mohla natáčať nejaká naháňačka áut ako z filmu o Jamesovi Bondovi, ak sa tak už doteraz nestalo. Som teda na švajčiarskom území a opäť sa blížim k brehom jazera. Pokračovať teraz popri brehu až k ďalšej švajčiarsko–talianskej hranici, za ktorou ma čaká ubytovanie, by teda malo byť banálnou úlohou. Vlastnou chybou som si však situáciou skomplikoval. Prepásol som totiž cyklistický podjazd popod železničnú trať a prešiel som niekoľko zbytočných kilometrov, počas ktorých som si navrával, že k brehu sa čoskoro znova dostanem.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Pochytila ma menšia panika. Zistil som, že k miestu ubytovania v Taliansku by som sa síce dostal aj bez návratu k jazeru, riskoval by som však ďalšie blúdenie. Sledovať breh jazera alebo rieky bola moja istota počas všetkých doterajších túr v rámci cykloseriálu a chcel som v tom pokračovať. Vrátil som sa teda pár kilometrov späť. S určitou úľavou som síce našiel trasu popri brehu, naozaj som si však vydýchol až na švajčiarsko–talianskej hranici, na lavičke v komúne Ponto Ceresio.

Začalo sa stmievať, keď som začal striehnuť na odbočku k miestu ubytovania, o ktorom som vedel, že sa nachádza v komúne Cuasso al Monte. Z názvu obsahujúceho horu, takto na koniec prvého dňa, som sa tešil, aj sa ho obával, už počas plánovania. S rezerváciou príjemného ubytovania na brehu jazera dole v Ponte Ceresio som totiž váhal. Na konci dnešnej (len) 60-kilometrovej cyklotúry, hoci so 600-metrovým prevýšením som si chcel ešte dopriať niečo navyše. Moja túžba bola vypočutá, keď sa jedného dňa ponuka ubytovania na brehu vypredala. Preto som sa pri plánovaní potešil, že si ešte budem môcť vystúpať posledných, približne 250 výškových metrov k ďalšiemu voľnému ubytovaniu v Cuasso al Monte. Obavy som však mal, či už pred úbytkom síl, no najmä pred prichádzajúcou tmou. Predsa len, dni sa začínali skracovať. Napokon, nebolo to jednoduché stúpanie. Posledná štvrťhodinka navyše viedla vyslovene v tme, bol som však v bezpečí „komúny“, pod obecným osvetlením.

Ubytovanie a deň druhý

Pri hľadaní ubytovania najprv síce zaklopem na nesprávne dvere, talianska dôchodkyňa to však vezme s pochopením a zmoreného turistu naviguje k ubytovaniu na susednom pozemku. Recepčný ma hneď informuje, že ráno o desiatej sa tu uskutočnia cyklistické preteky a cesta dole bude uzatvorená. Vzal som to na vedomie, o desiatej by som mal byť odtiaľto preč, vravím si však, že predsa len lepšie urobím, ak by som vyrazil o niečo skôr.

Po večeri som sa prihovoril žene sediacej pri vedľajšom stole. Sophie je francúzska Švajčiarka a cez leto pracovala na jednej z najvyššie položených horských chát vo švajčiarskych Alpách, na Mönchsjochhütte (3 658 m n. m.), pod štítom Mönchu. Prezradila tiež, že práve v tento víkend chatu pred zimou zatvorili a že zajtra sa chce zúčastniť trailových pretekov tu v okolí. Neskôr sa z videa na jej fanúšikovskej stránke dozvedám, že ich vyhrala. Je to profíčka, išlo o 30-kilometrový trail, s prevýšením 2000 metrov.

Na druhý deň ráno je chladno, obliekam si preto bundu a takto absolvujem zjazd. Čaká ma ešte asi 30 kilometrov popri brehu až do Lugana. Neskutočne sa vlečiem, keďže čas ma netlačí. Znova vchádzam do Švajčiarska. Ako som spomenul, Luganské jazero vyzerá na mape ako malý dinosaurus a každú chvíľu očakávam, že sa „obtočím“ okolo dinosaurieho chvosta, a po chrbte dinosaura dorazím do Lugana. Zákruty však boli nenápadné a tiahle, že v kombinácii so zamračeným počasím (a nemožnosťou orientácie podľa slnka) som v neustálom očakávaní viditeľných obrátok dorazil takmer až do Lugana. Onedlho tak odovzdávam bicykel, prejdem sa po meste a keďže som v taliansky hovoriacej časti Švajčiarska, s dôrazom na talianskosť si v reštaurácii objednávam pizzu.

Zhrnutie

V roku 2019 som od mája do októbra absolvoval celkovo osem cyklotúr okolo najväčších jazier ležiacich vo Švajčiarsku alebo na hranici s jeho susednými štátmi. Poohliadnutie za cyklotúrami možno nájsť v predchádzajúcich článkoch. Slovo bicykel vo švajčiarskej nemčine vychádza z francúzskeho slova „vélo“, nie z nemeckého „das Rad“, čím vlastne vzniklo nové slovo „das Velo“. Len toľko teda na vysvetlenie toho, že prehľadná webstránka, ktorú odporúčam a na ktorej možno nájsť mapu švajčiarskej cyklistickej siete, sa volá map.veloland.ch.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek