1. Mohol by si nám priblížiť tvoje cyklistické začiatky?

K cyklistike ma priviedol môj starý otec. Bol nadšený cyklista, sledoval Tour a preteky, taký oldschool jazdec. Neriešil nejako tréning bolo to o výletoch, jazdení, počas prestávky si takmer vždy zapálil. Hlavne vždy prišiel a vytiahol ma von, aj keď sa mne nechcelo a niekedy by som sa radšej hral na počítači. U nás boli v podstate dva „kráľovské“ športy. V lete bicykel a v zime sa chodilo na lyže. Mama dokonca pretekala na lyžiach, keď ešte zďaleka neboli také možnosti ako dnes. Jednoducho každý jeden víkend sa niekam chodilo, klasické dovolenky v štýle „leháro pri mori“ som nepoznal.

2. Aká je tvoja fyzická a psychická príprava?

V týchto veciach som samouk, nemal som nikdy trénera, nebol som v žiadnom klube. Samozrejme, vďaka tomu som robil množstvo chýb, no na druhej strane ma to bavilo skúšať a pozorovať prípadný progres. Ani teraz nie som žiadna hviezda, je kopec chalanov, ktorí sú oveľa ďalej, trénujú efektívnejšie, ale mňa práve baví proces a celkovo jazdenie ako také a hlavne veľmi rád jazdím, takže niekedy to už nie je produktívne z hľadiska tréningu, ale pocit byť vonku a v kopcoch je droga. Tréning ako taký ma chytil asi pred 16 rokmi, od kedy sa zúčastňujem cyklomaratónov a pretekov. A práve tým, že ich jazdím bez prestávky rok čo rok, vytvorila sa psychická odolnosť na rôzne ďalšie akcie a výzvy...

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

3. Pôsobíš fyzicky nezničiteľný, zažil si už niekedy vyčerpanie?

Jasné... ale ako spomínam vyššie, rokmi sa na veci človek díva inak. Je to veľmi o hlave, keď si poviem, že proste budem jazdiť v ten deň ja neviem 200 km v horách, som nastavený na „extrém“ a únavu vnímam inak. Naopak potom sú dni, kedy sa mi nechce ani 20 km, ale o tom video netočím.

4. Ako prebiehal tvoj Everesting a čo Ťa motivovalo zúčastniť sa na extrémnej výzve? Ako to celé prebiehalo?

Tým, že na jar minulého roku prišla korona, zrušili sa v podstate preteky a to mi prinieslo chuť na niečo podobné. Navyše je to dokonalá „výzva“, pretože sa nikam necestuje, stačí si vybrať ľubovoľný kopec, jednoducho všetko sa dá prispôsobiť. Rovno dodám, že nie som rozhodne prvý ani posledný, čo niečo také u nás podstúpil. Ale teší ma, že som to potiahol až na 10 000 metrov. Čo sa priebehu týka, išlo to skutočne parádne, jazda ma bavila, telo šliapalo ako hodinky a všetko mi ubehlo. Vtedy má človek pocit, že ho nič nezastaví. Inak. koho zaujíma viac, všetko o akcii, priebehu, príprave atď. nájdete v podrobnom videu na našom YouTube MTBIKER.

5. Môžeš nám opísať Tvoje zážitky počas zimného Gerlachingu na bajku v mraze?

Jazdenie v zime ma už roky baví, mojim cieľom je ukázať, že to nie je utrpenie a že sa to dá robiť aj bezpečne a komfortne. Gerlaching je náš „výmysel“, ktorý vznikol ako ľudský variant Evertestingu. V januári tradične chodíme na zimné preteky Cyklonárez, ktoré sa ale rovnako zrušili pre koronu. Takže opäť bolo búchanie metrov na jednom kopci, výborná náhrada a hlavne výzva v zimných podmienkach. Bol som zvedavý, či to rovnako ide spraviť relatívne komfortne s tým, aké sú dnes možnosti na poste materiálov a výbavy. A nakoniec sa opäť podarilo pôvodný cieľ prekonať až v podstate na polovičný Everesting, čo je asi 4500 metrov. Rovnako veľkou motiváciou je fakt, že môžeme popritom aj niečo vytvoriť a podeliť sa o zážitky, takže kto má chuť, opäť máme videjko.

6. Čo Ťa najviac lákalo zúčastniť sa na vytrvalostne náročnej trati Salzkammergut Trophy?

Salzkammergut Trophy a ich extrémna trasa s parametrami 210 km a 7000 výškových metrov je moja srdcovka. Práve odtiaľ pochádza aj moja prvá reportáž, no stopku mi dalo desivé počasie vrátane snehu (v lete). Ale odvtedy tam chodím každoročne, a keď som si splnil cieľ dokončiť, zameral som sa na posúvanie času a to, ako ho viem ešte stlačiť. Atmosféra je počas pretekov úžasná, každý kto dorazí v rámci časového limitu (alebo aj po ňom) je pre ľudí pomaly hrdina a ten pocit dodáva motiváciu.

7. Čo Ťa fascinuje na dlhých prechodoch?

Viacero vecí, pretože ísť povedzme dva razy po 90 km počas dvoch dní je úplne odlišný pocit ako ísť 180 km v priebehu jedného dňa. To je len príklad, ale trasa vplyvom únavy dostáva iný rozmer, človek veci vníma inak. Pocit, keď som povedzme celý deň na bajku, stále dokážem ísť ďalej a potom unavený dosiahnem svoj ciel je trochu ako droga. Milovníci dlhých túr určite vedia o čom hovorím.

8. Čím sa inšpiruješ pri výbere cyklotúr?

No v prvom rade mám rád hory, takže všetky moje túry sú vždy v kopcoch. Rovno dodám, že nie som nejaký prieskumník, čo hľadá nové chodníčky a prebíja sa kdesi lesom. Skôr ma baví si spájať rôzne trasy a kombinovať ich. Taký príkladom je napr. spojenie štyroch horských chát v Malej Fatre za jeden deň a pod. Rovnako ma baví jazda v rozmanitých podmienkach a tie aj zo známej trasy spravia opäť iný zážitok, na snehu je to zase iné atď.

9. Aké sú Tvoje stravovacie návyky počas dlhých jázd?

Platí jednoduché pravidlo, že čím dlhšia trasa, tým „normálnejšie“ jedlo. Takže žiadna kozmická strava, normálne bagetky na slano (maslo, syr, šunka), na sladko, samozrejme rôzne tyčinky, horalky, snickers atď. V podstate neriešim špeciálne zloženie, pri nižšej intenzite dokáže telo spracovať v podstate všetko, takže hlavne si postrážim, aby som nezabudol pravidelne jesť a piť a mal vždy niečo po ruke. Na pretekoch napr. do 4 - 5 h je to zase iné, tam kladiem dôraz na ľahkú stráviteľnosť a špecifické produkty športovej výživy.

10. Praktizuješ aj iné druhy športov?

Nikdy som nebol v podstate cyklista. Možno v rámci sezóny (jar, leto) ale potom športy kombinujem. Ešte pred pár rokmi som sa pomerne dosť venoval lezeniu, najmä v Tatrách. Liezol som klasické cesty, v zime ľady, mixy a pohyb v našich „veľhorách“ ma fascinoval. Keďže som spomínal, že u nás bolo vždy lyžovanie v rodine, logickým vyústením bol pre mňa skialp. Ten ma chytil asi pred 13 rokmi, keď to rozhodne nebol trend ako teraz a človek bol ešte za „čudáka“ na tuleních pásoch. Potom je tu beh a samozrejme rovnako ma to ťahá hlavne do kopcov. Ale s tým, ako bolo menej času som upustil od lezenia v horách, ktoré je časovo náročné. Treba mať dobrého parťáka, on musí mať čas, treba chodiť a skúšať, veľakrát človek príde, nie sú podmienky a takto dookola. Potom v zime tam neraz čučí hodinu a viac na štande, dolieza LTT so svetlom a pod. Takže teraz mimo sezóny hlavne skialp a samozrejme turistika, ktorá sa dá parádne praktizovať aj s naším čerstvým prírastkom v rodine. Cyklistika je v tomto ale geniálna, sadnem doma a viem si dať krásnu trasu v horách, za 3 - 4 h som doma a ešte mi zostane kopec času. Ale vďaka tomuto pestrému mixu mám „schopnosti“ plánovať si krásne túry a dostať sa bezpečne v podstate kamkoľvek, vďaka čomu som mohol aj mojej žene ukázať viaceré tatranské štíty a teším sa až ich ukážem mladému. Aj preto som rád, že sme spustili nedávno nový projekt, teda YouTube kanál MTHIKER zameraný na outdoorové aktivity.

11. Ako prebieha Tvoja regenerácia po dlhých jazdách? (po Everestingu...)

Takéto akcie sú vždy pre telo nápor, niekedy sa to neprejaví hneď na druhý deň ale napr. po dvoch dňoch. Som potom taký „vláčny“, jednoducho vo vegetačnom režime a to chvíľu trvá. Ale telo si pohyb vonku stále pýta, takže sa hýbem, len pomalšie a skutočne na „pohodu“. No a hlavne veľa jem. Po takýchto akciách by jeden nechápal, čo sa všetko dá zjesť...

12. Jazdíš vo veľkých horách, mal si možnosť sa stretnúť s divou zverou?

Musím si zaklopať, že nie, a na to koľko jazdím, veľmi často aj skoro ráno, je stretnutí skutočne mizivé množstvo. Samozrejme si pískam, občas zahúkam a hlavne nechodím niekam do kriakov na prieskumy. Na 99 % jazdím po lesných cestách alebo chodníkoch, kde ľudia pravidelne chodievajú. Ale z minulého roku mám jeden skvelý zážitok. Totiž vo Veľkej Fatre sa pri zjazde z Krížnej oproti mne vyrútil z lesa veľký jeleň a za ním vlk. Tým, že vlk lovil a bol sústredený na korisť si ani nevšimol, že stojím asi 5 m od neho. Už som bol pripravený použiť bicykel ako bariéru v prípade útoku, ale vôbec som ho nezaujímal. Každopádne adrenalín fajný...

13. Máš svoju najobľúbenejšiu trasu?

Je ich kopec, ale tým že máme chalupu v Hornom Jelenci, stala sa srdcovkou Krížna, a to na všetky možné spôsoby, teda na bajku, na lyžiach, na peši, ale najradšej mám, keď môžem ísť na chalupu zo Žiliny cez hory a na Krížnej „finišujem“. Potom len zjazd na chalupu a keď ma ešte čaká nejaké jedlo alebo koláč, ojój...

14. Mal si niekedy problém s orientáciou v teréne? Stratil si sa?

Ak sa bavíme o bicykli, tak nie, ale ako hovorím, nie som prieskumník a idem väčšinou to čo poznám alebo čo mi niekto poradí / ukáže. Nejaké zlé odbočenie, alebo občasné tlačenie nerátam. Navyše teraz sa dá všetko ľahko vyklikať dopredu a v prípade núdze pomôže GPS. Rovnako mi GPS zachránilo krk pri lezení v zime, keď sme zostupovali po zdolaní severnej steny Malého Kežmarského štitu. Doliezali sme o okolo 23.00 v noci, prišla fujavica, že nebolo vidieť na krok a všade bielo. Vďaka GPS sme trafili smer na chodník, čo ide cez Veľkú Svišťovku a potom do Doliny Zeleného plesa. Technológie majú niečo do seba.

15. Zažil si nepríjemnú situáciu napr. technický problém alebo nejaký konflikt s ľuďmi?

Výlety, alebo akcie, ktoré ma bavia, sú často dlhé a náročné, no trvajú takmer vždy len jeden deň. Tým sa dá eliminovať kopec nepríjemností, nejaký defekt nerátam, aj keď s tým aké sú dnes plášte a bezdušové systémy už ani to nie. Na čom si dávam záležať je vždy dobrá príprava „stroja“ a hlavne sa snažím myslieť čo najviac dopredu. S tým súvisí napríklad voľba oblečenia vzhľadom na podmienky atď. a s ľuďmi už vôbec nie. Snažím sa nerobiť to, čo by mi prekážalo, ak sa bavíme napríklad o jazdení v horách, kde sú spolu cyklisti a turisti. Vždy sa snažím na to pozerať z dvoch strán, netvárim sa ako majster sveta, neohrozujem ostatných, pekne zdravím a snažím sa šíriť dobré meno jazdcov. Myslím, že borci čo jazdia rôzne šialené viacdňové akcie bez podpory ako je napr. u nás a v ČR populárne 1000 Miles, majú ďaleko viac zážitkov, ale mňa to zatiaľ ešte neláka...

16. Ako vyzerá Tvoj bežný pracovný deň v týždni? Ako by si porovnal svoju kondíciu, keď si pracoval v bežnom zamestnaní a v súčasnom? Z čoho pozostával Tvoj tréning v tých časoch?

Moja súčasná práca v MTBIKER je taká pestrá, že sa nedá hovoriť o bežnom pracovnom dni v týždni. Ak sa netočia nejaké videá v teréne, čo určia hlavne podmienky, je tu ich dolaďovanie, tvorba tém, článkov, ich kontrola, sociálne siete, komunikácia, ladenie. Ale obrovská výhoda je, že pracujem v podstate „z domu“ (aj keď nie je pandémia) a viem si tak zladiť rovnicu s premennými ako je tréning, práca, zábava, rodina. Ale aj tak v sezóne, kedy sa snažím pripraviť, trénujem najradšej skoro ráno a potom ma hreje pocit, že mám odmakané. Rozhodne sa nemôžem sťažovať a som vďačný za možnosti aké mám.

Najmä z dôvodu, že predtým som robil štyri roky v kórejskej automobilke v klasickom pracovnom režime, teda od 7.00 – 16.00 h na poste nákupcu materiálu. Na druhej strane som sa vždy vynašiel, jazdil som v zime po lese so svetlami, na jar po ceste so svetlami, behal a lyžoval s čelovkou a vždy sa nejako prispôsobil tomu, aby som si odtrénoval. Či už to bolo o piatej ráno, alebo o siedmej večer. V kondícii nie je zase taký veľký rozdiel, len mám teraz oveľa viac času, pohody a hlavne žiadny stres.

17. Ako vnímaš budúcnosť cyklistiky?

S tým, aký zažíva cyklistika obrovský nárast, má všetko samozrejme trochu negatívne stránky. Dúfam, že si cyklistika zachová aj svoje „oldschool“ čaro, v ktorom je zakorenená náročnosť a snaha prekonať sa. Aj keď som veľký fanúšik moderných technológií a trendov, nemám rád, ak je z toho len „ukazovací šport na sociálnych sieťach“ a dúfam, že cyklistika tak postupne neskončí. Inak sa o cyklistiku nijako nebojím.

18. Tvoje životné motto?

Neriešiť veci, ktorým nerozumiem, pracovať na sebe a tom, čo viem ovplyvniť, nerobiť druhým, čo by vadilo mne.

19. Čo by si odkázal našim hikingáčom?

Hýbte sa a buďte aktívni bez ohľadu na okolnosti. Tréning, šport a pohyb v prírode / horách mi vždy pomohli prekonať aj ťažké životné situácie, udržať si pozitívnu náladu a nadhľad.

Fotofotoarchív Martina Imricha

Imrové videá si môžete pozrieť na týchto kanáloch:

• MTBIKER - najväčší bike web na Slovensku,
• mtbiker imroman - YouTube,
• MTHIKER_SK - YouTube.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek