Bolo asi 10 hodín doobeda, keď som začal uberať prvé kilometre s približne naplánovanej trasy. V merku som mal už dlhšie dva rôzne varianty - kratší 20 km a dlhší 40 km. Vzhľadom na možné komplikácie v teréne a dĺžku slnečného svitu som síce na začiatku zvolil kratší, no cesta akosi rýchlo ubiehala, a tak z kratšieho bol nakoniec dlhší.

Hlavné cesty boli aj kvôli pandémii trochu prázdnejšie, v pláne som však aj tak mal využívať ich čo najmenej a presúvať sa skôr cestami pre cyklistov a bočnými poľnými cestami, ktoré boli konečne v schodnejšom stave. Po opustení Trnavy som využil trasovanie Svätojakubskej cesty (v teréne som nevidel žiadnu značku), ktorá ma viedla až do Budmeríc. Na mapách je vyznačená fialovou farbou a vedie z Košíc do Bratislavy, pokračovať sa dá až do Santiaga de Compostella.

Počas cesty sa naskytli krásne výhľady na Malé Karpaty s dominantným hradom Červený Kameň, ktorý bolo vďaka takmer jasnému počasiu vidno takmer hneď po opustení Trnavy. Modrá obloha a slnečné lúče boli presne to, čo som po zamračených a upršaných dňoch potreboval. Cesta ubiehala bez problémov, ani blata už toľko nebolo. Prvú menšiu zastávku som si robil až v Cíferi, v časti nazvanej Háj, kde je malý ranč a celkom pekná kaplnka. Keďže reštaurácie pracovali v obmedzenom režime, obed bol v podobe dobre známych „lepákov“.

Obedňajšiu prestávku som zvolil na mieste rozhľadne pri obci Jablonec, kde je veľmi pekne upravené miesto s kaplnkou svätého Vendelína. Nasledoval úsek po náučnom chodníku z Jablonca do Budmeríc údolím potoka Gidra, ktorý mal práve v jesennom čase neopakovateľnú atmosféru.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Príchodom do Budmeríc sa skončila fáza „vzďaľovania sa“ a ostával len návrat. Ako návratovú cestu som zvolil časť hlavnej cesty z Budmeríc do Trnavy (stúpanie z Budmeríc dalo zabrať) a väčšiu časť opäť tvorili poľné „medze“ medzi Budmericami, Borovou a Ružindolom. Pred príchodom do Ružindola slnko už zapadlo, a tak som posledné kilometre na ceste do Trnavy ťahal v hustnúcom šere a neskôr potme. Na poľných cestách som stretal traktory a robotníkov pracujúcich na poli. Jesenné práce finišovali, a tak sa zrejme pracovalo dlho do noci.

Po príchode do Trnavy bol už večer, osvetlenou Trnavou a s dobrým pocitom, že som opäť raz spravil niečo aj pre svoje zdravie, som dorazil domov. V celkovom súčte prejdených kilometrov to bolo nakoniec niečo cez 40 kilometrov. Mojím spoločníkom na cestách bol bicykel značky Kenzel a telefón, ktorý slúžil ako navigácia, fotoaparát, kamera, baterka a zrkadlo v jednom. Cyklopohyb ma začal celkom baviť, a tak už teraz plánujem ďalšie výjazdy po okolí.