Trasa

Bratislava, Partizánska lúka – U Slivu – Nad Malým Slavínom – Malý Slavín – Cerová dráha – Pod Hrubým vrchom – Pod Hrubým Drieňovcom – Železná studienka (23 km, 506 m)

Nevedela som sa dočkať pojazdu po Cerovke. V jedno príjemné sobotné ráno dobre posilnení praženicou so slaninkou sme sa presunuli na miesto stretnutia s našou cyklopartiou. Zraz bol na Partizánskej lúke a po úvodnom privítaní sme veselo šliapali do pedálov príjemnou dolinkou.

Cestu nám spríjemňovala zurčiaca riečka Vydrica, ktorá je územím európskeho významu. Jej meandre sú prekrásne. Vládlo teplé letné počasie a my sme sa ochladili v tieni stromov. Rozhodli sme sa urobiť si prestávku na oddychovom mieste Malý Slavín. Nachádza sa tu pamätník dvoch sovietskych vojakov.

Doplnili sme pitný režim čistou vodou, ktorá nás príjemne osviežila. Pokecali sme s našimi pohodovými parťákmi a môj vytúžený trail mohol začať. Dobre naladená som horlivo šliapala do pedálov strmým výstupom. Po dobrom zahriatí svalov sa začala pohodová flow jazda. Užívala som si voľnosť a slobodu, ktorú mi bicykel prináša. Je mojím obľúbeným odreagovacím prostriedkom od súčasnej matrixovej doby.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Hlava je vyvetraná a sústredím sa len na kľukatiacu sa úzku cestičku, ktorá sa vinie ako had, možno by som trail nazvala Hadí trail.

Prechádzali sme kamennými úsekmi a koreňovými pasážami. Obdivovala som okolitú podmanivo krásnu prírodu, ktorá mi dodávala energiu. Prechodom cez bujnú vegetáciu som pocítila dotyk vysokej trávy na svojom tele. Pod križovatkou Cerovej dráhy a Cesty na Kačín sme prešli pekným úsekom po drevenom moste a žblnkotajúcom potoku, územie Líščieho jarka. Nádherný úsek so sviežo zeleným vysokým papradím nazývaným aj "čertove rebrá".

Z asfaltovej cesty sme prechádzali na náš obľúbený prírodný povrch. Úzky chodník viedol po vrstevnici pod korunami vysokánskych listnatých stromov. Miestami som sa cítila ako v divokej džungli. Bicykel kopíroval lesný povrch. Dýchala som do pľúc svieži horský vzduch. Cítila som sa tu ako vo veľkých horách Veľkej Fatry, už len medveď mi tu chýbal. Snažila som sa držať stopu a popritom som sa kochala prírodou. Otváral sa predo mnou nádherný kaňon ozdobený sviežo zeleným papradím. Mohutné stromy dvíhajúce sa vysoko k nebu. Mŕtve drevo ležiace v hlbokej tráve, zamaskované machovým kobercom. Uvoľnenosť, radosť a celkové nadšenie z pohodovej jazdy trailom. Jazdci prichádzajúci z opačnej strany mali úsmev na perách a radostne sa mi zdravili. Endorfíny fungujú a je treba ich dať von.

Klesaním popod Hrubý Drieňovec sme sa stretli na Železnej studienke. Náš výlet sme ukončili pod jabloňou v záhradnej reštaurácií Šínweg. Bola to vydarená akcia. Teším sa na ďalšiu.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek