Do Harmanca som prišiel vlakom od Turca. Z vlastných logistických dôvodov som sa musel do Turca vrátiť, znamenalo to teda, že na cyklotúru mám do odchodu vlaku približne štyri hodiny. Podľa môjho odhadu by to malo s prehľadom stačiť na samotnú cyklotúru k horskému hotelu. Ak by som zvolil príchod od Banskej Bystrice, na cyklotúru by bolo k dispozícii šesť hodín, čo by umožnilo zahrnúť aj Krížnu. Nateraz však ostáva cieľom len horský hotel.

Chvíľu mi trvá, než sa na zastávke zorientujem, napokon si však na budove patriacej železniciam všimnem nenápadný nápis „Východ“ a po pomerne strmom chodníčku zostupujem dolu k frekventovanej štátnej ceste. Po chvíľke sa dostávam k odbočke k horskému hotelu nad Horným Harmancom. Z informačnej tabule sa dozvedám, že k hotelu je to 14 kilometrov a púšťam sa do dobrodružstva.

Trasa

Harmanec, jaskyňa – Horný Harmanec – Veľký tunel – Zalámaná dolina – Nad Túfnou – Krásny kopec – Košarisko – horský hotel Kráľova studňa a späť

Zo vzdialenosti ukrojím po úzkej, ale pevnej asfaltovej cestičke asi 2 kilometre, keď sa náhle zmení terén aj reliéf. Na lesnej ceste sa začínajú vyskytovať kusy kameňov a k tomu ma dopravná značka informuje o 12 % stúpaní. Je mi jasné, že na aktuálnom prevode to nevyjdem. Podradím, no nabehnem na kameň a zosadám z bicykla.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

To, že celá trasa Zalámanou dolinou povedie po asfaltke som neočakával, mapa bola v tomto veľmi jasná. Mapa však taktiež sľubovala mierne stúpanie, takmer po vrstevniciach. Rozmýšľam teda, kde sa tam vzal úsek a proti svojim zásadám bicykel tlačím popri sebe. Je to značne otravné, onedlho si preto sadám na kmeň stromu a robím si prestávku. Zvažujem dokonca aj to, že priznám porážku a z časových dôvodov si pre výstup napokon vyberiem susednú Bystrickú dolinu. V jej závere by som odložil bicykel a na Kráľovu studňu by som dorazil pešo.

Onedlho však okolo mňa prejde cyklista, dokonca na bicykli s tenšími kolesami a pozdraví ma „Nazdar“. Povzbudený kolegiálnym gestom, automaticky odzdravím a v momente vstávam. Taktiež prestávam myslieť na alternatívu s Bystrickou dolinou a len čo mi to terén dovolí, nasadám na bicykel. Na krátkom úseku je povrch dokonca asfaltový.

Počasie je príjemné, slnečné a stúpanie prijateľné. Onedlho sa cesta stáča na juh, a nakrátko je dokonca opäť asfaltová. Opäť sa však stáčam na sever, až napokon v diaľke vidím prístrešok. Ide o rázcestie so zelenou značkou, ktorá sem vedie z Túfnej doliny. Na chvíľu sa občerstvím, skontrolujem čas a sledujúc zelenú značku pokračujem.

Na mieste s o niečo prudším stúpaním sa mi pod kolesá znova pletú kamene a na pár metrov síce nerád, ale predsa len zosadám z bicykla. Ďalej míňam rázcestie s červenou a uvedomujem si, že až po hotel vlastne prejdem po slávnej Ceste hrdinov SNP, hoci pomerne luxusne, na bicykli. Míňam rázcestie so žltou na Krásnom kopci. Odmietam zastaviť pri prístrešku, podľa informačnej tabule sú to k hotelu ešte dva kilometre. Túžobne očakávam za každou zákrutou hotel, no úplne bez námahy to nebude. Pri hoteli odkladám bicykel na trávu a doprajem si jeden radler.

Návrat

Skontrolujem čas, urobím pár fotografií, pomaly sa však poberám dole. Pri zjazde si pri pohľade na cestu začínam pospevovať, že „cesta je prach, a štěrk a udusaná hlína“. Zabávam sa na tom, že tieto slová zo známej piesne Karla Kryla tak dokonale popisujú stav cesty. Pomalé tempo piesne sa výborne hodí aj k opatrnému tempu zjazdu.

Po ceste dole ešte urobím pár fotografií a zastavím sa pri informačnej tabuli o zabudnutom kamennom moste v Zalámanej doline. Ani sa mi veľmi odísť nechce, čaká ma však ešte vynáška bicykla k zastávke vlaku.

Jazda Čremošnianskym tunelom (najdlhším železničným tunelom na Slovensku) je príjemná, chladivá a samotný projekt železničnej trate v hornatom prostredí Veľkej Fatry mi pripadá veľmi atraktívny.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek