Radi by sme sa okúpali v Belianskom rybníku, tak smer je daný. Nepatríme medzi kolobežkárov, budeme na nich možno tretíkrát, preto venujeme príprave hodnú chvíľu. Hlavne profil si hľadáme mierne klesajúci prípadne rovný s malým stúpaním. A keď nám Katka z Popradu pri schádzaní zo Satana ozrejmila, že cyklochodník vedie aj z Kežmarku do Veľkej Lomnice bolo rozhodnuté! Dĺžku sme tým pádom natiahli na 40 km. Vyhradili sme si na to celý deň. A keďže kolobežky sú menších rozmerov so 16' a 12' kolesami, tak sa vrátime vlakom. Nakoniec sa nám podarilo všetko skĺbiť do nasledovnej trasy.

Trasa

Tatranské Matliare – Medvedia lúka – Kežmarská hájovňa – Šarpanec – NCH Belianske lúky – Beliansky rybník – NCH Krivý kút – Spišská Belá – Strážky – Kežmarok – Huncovce – Veľká Lomnica / Studený Potok

Tatranské Matliare – Medvedia lúka

Štartujeme z Tatranských Matliarov. Za mostom cez Skalnatý potok vchádzame na klesajúcu lesnú asfaltovú cestu, ktorú využíva cyklochodník. Lokalitu poznáme už roky. V máji tu popri ceste rastú lesné jahody, v jarku kvitnú vstavače. V čase hubárskej sezóny les skrášľujú muchotrávky, všakovaké plávky, rýdziky a najmä kozáky, "praváky" či modráky. Na Medvedej lúke bolo voľakedy voľne prístupné kryté ohnisko a pódium na tancovanie. Z rozprávania vieme, že sa tu konali posedenia z neďalekej bývalej vojenskej zotavovne. Čas to všetko odvial. Areál je oplotený, patrí lesníkom a minulý rok tu bol aj tábor s indiánskym típí. Dnes nič. Prázdno. Pri horárni so smerovníkom Rozengard zatáčame vľavo. Asfalt začína byť dosť rozbitý. Čaká nás pohyb so striedaním stúpania a klesania. Za Kežmarskou hájovňou stojíme na mostíku, kocháme sa hučiacim horským potokom Kežmarská Biela voda. Obdivujeme tatranské súsošie v podobe Lomnického štítu, Huncovského a Kežmarských štítov.

Prichádzame na križovatku. Otvárajú sa ďalšie výhľady na Veľkú Svišťovku a Bujačí vrch. Po ľavej ruke máme Kežmarské Žľaby, po pravej smer Mlynčeky. Pred Mlynčekmi sa dá odbočiť na cyklochodník do Rakús. Ďalej to nemáme preskúmané, nechceme riskovať pohyb medzi autami na prípadnej cestnej komunikácií, tak pokračujeme priamo. O pár minút opäť stojíme a ako teľce pozeráme na nádhernú poľanu. Výhľad je tu ešte širší, ničím neobmedzený, vzadu badať Jahňací štít. Prichádzame kolobežkovaniu na chuť. Hocikedy sa zastavíme, pokocháme sa a ide sa ďalej. Bicyklisti okolo nás prefrčia, a potom sa vracajú, aby si aj oni vychutnali atmosféru. Za prípojkou od Fľaku sa rozbitý asfalt zlepšuje a nasleduje pozvoľný zjazd k hlavnej ceste Tatranská Kotlina – Spišská Belá.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Belianske lúky

Prechádzame cez cestu a sme na cyklochodníku Tatranská Kotlina – Spišská Belá. Sľuboval klesanie, ale udržiavať ako také tempo stojí aj tak námahu. Teraz je náš cieľ rašelinisko s náučným chodníkom Belianske lúky. Za horárňou Šarpanec brzdíme, sme tu. Ideme sa pozrieť v akom stave sa nachádza lávka ponad rašelinisko. Prechádzame lúkami a opäť výhľady, ku ktorým sa pridáva Pálenica - kopček medzi Tatranskou Kotlinou a Lendakom. Hrebeň Spišskej Magury je ako na dlani. Pred ním leží tajomná Vojnianska hora. Zisťujeme, že náučný chodník časom chradne, snáď len čaká na obnovu.

Vraciame sa späť. Snažíme sa čo to dá, aby sme čím skôr boli vo vode rybníka. Je úpek, a tak sa na chvíľu zastavujeme na odpočívadle pod Myším vrchom. K Belianskemu rybníku prichádzame na obed. Pravé poludnie a napriek tomu kopec rybárov? Tu niečo nesedí, si hovoríme. Minule tu nebola ani jedna udica! V areáli zisťujeme, že sa tu koná súťaž. Ach. Z kúpania nič nebude. Smutní si sadáme k hroznovke. So synom plánujeme ďalší postup. Mám parťáka ako sa patrí. Zo sklamania sa otrasie a vyrážame smer rašelinisko Krivý kút

Spišská Belá – Krivý kút

Vchádzame do Spišskej Belej. Na prvej väčšej križovatke by sme mali ísť cyklochodníkom vpravo, no musíme ísť vľavo. Po chodníku prichádzame na koniec mesta. Vydávame sa na betónku medzi polia, kde prebieha žatva obila. Samozrejme, pár metrov od nás prechádza zúrivá hučiaca skrotená železná mašina s oblakom prachu. Než stihneme vytiahnuť rúška, sme v mračne prachu. Mimochodom musím podotknúť, že pri spiatočnej ceste bola ozruta opodiaľ a so synom sme naraz vyslovili údiv, koľkože taký stroj uľahčí ľuďom namáhavej práce. Vojnianska hora je rovno pred nami, Levočské vrchy s dominantou Ihla sú za poľom. Betónka klesá k akej si remízke. Áno to bude rašelinisko v strede polí. Nepokosenou lúkou sa nejako prederieme a podľa zopár tabúľ nachádzame náučný chodník Krivý kút.

Oddychovo-vzdelávací areál rašelinisko Krivý kút

Sú tu tri infopanely. Dozvedáme sa, že lokalita je zaujímavá divokým prírodným prostredím a vzácnou faunou a flórou. Je tu napodobenina obydlia pravekého človeka z doby bronzovej. Ide o kolovú stavbu postavenú na jazierku, ktoré vzniklo činnosťou bobra. Krivý kút je miestom bývalého vyťaženého rašeliniska, ktoré sa úspešne revitalizuje od roku 2010. Čítame, že rašeliniská prispievajú k zmierňovaniu klimatických zmien.

Ďalšia tabula sa venuje histórií. V neďalekých Bušovciach sa našli napríklad silicitové driapadlá na opracovanie koží. Pri ťažbe rašeliny v lokalite Trstinné lúky sa vykopali tri bronzové meče, slúžili pravdepodobne ako obeta vodnému božstvu. Tretia tabula sa venuje životu bobra. Vody je tu značne viac ako na Belianskych lúkach, lávky tu tak isto čakajú na obnovu.

Strážky – Kežmarok

Ideme späť. Tentokrát sa vraciame cez hlavnú cestu od Slovenskej Vsi. Tu nachádzame úvodnú tabuľu náučného chodníka. Spišskú Belú dobre poznáme. Jej objavovanie zaberie minimálne poldeň. Spomeniem len, že už v roku 1271 Spišská Belá, patriaca do komunity spišských (nemeckých) miest, získala mestské práva a výsady. Je čas obeda, dopĺňame si energiu a tekutiny. Za cintorínom sa napájame na cyklochodník. Spišskú Maguru a Levočské vrchy nechávame za nami a vraciame sa pod Tatry. Prudkým klesaním sa dostávame do Strážok. Prechádzame okolo renesančného kaštieľa. V priľahlom anglickom parku oddychujeme na brehu rieky Poprad. Visutou lávkou sa dostávame na jej druhú stranu. Ďalej sa pokračuje okolo priemyselných budov. Opodiaľ míňame odpočívadlo s preliezkami. Z diaľky vidíme Jeruzalemský vrch nad Kežmarkom. Z tamojšieho náučného chodníka vieme, že sa tam našlo praveké osídlenie z doby laténskej. Do Kežmarku prichádzame od priemyselnej zóny. Sledujeme cykloznačku, ktorá nás naviguje pod stanicu. Miesto ďalšieho doplnenia tekutín.

Kežmarok – Veľká Lomnica / Studený Potok

Na prehliadku Kežmarku, niekdajšieho slobodného kráľovského mesta, by sme potrebovali celý deň, ale aj ten dobre poznáme. Pozbierame posledné sily a vydávame sa na posledný úsek. Ideme proti toku rieky Poprad smer Huncovce. Po chvíli tabuľa oznamuje, že je to Historicko-kultúrno-prírodná CESTA OKOLO TATIER. Niekde v priemyselnej časti, kde začínajú záhrady, nás cyklošípka posiela preč od hrádze. Skúsime ísť ďalej po asfalte, uvidíme v akom stave je projekt spolufinancovaný EÚ. Asi po kilometri prechádzame na pole. Je tu meander rieky a tu asi vznikol zádrh. Cestička je vyjazdená. Po nejakom pol kilometri prechádzame brod a sme opäť na excelentnom asfalte. Pred Huncovcami ideme na druhú stranu krásnym oceľovým mostom. Obec míňame po za ňu. Opäť sa ide na druhú stranu tentoraz štýlovým dreveným mostom s kvetinovou výzdobou. Ani sa nenazdáme a zase na druhú stranu. Tentokrát popod cestnú komunikáciu. Pri vstupe do Veľkej Lomnice cyklochodník končí. Našťastie popri ceste na stanicu vedie chodník. Naše putovanie, respektíve odrážanie končí.

Máme hodinu do odchodu lokálky do Tatranskej Lomnice. U železničného zriadenca zisťujeme, že lístky nevydáva, vraj rušňovodič alebo SMS. Napokon rušňovodič zamrmle niečo ako SMS. Tak rýchlo googlime a predplácame si jazdu na 20 minút. Ale ešte predtým sme doplnili tekutiny oproti v turistickej ubytovni.

Zhodnotenie?

Azda až zajtra sa uvidí ako dopadli naše telesné schránky, hovoríme si s úsmevom. Teraz vo vlaku môžeme zhodnotiť, že výhľady boli excelentné, náučný chodník zaujímavý. Ak dobre počítam, od Spišskej Belej sme prešli zo päť mostov! Každý iný. Jedným slovom oplatilo sa!

A čo bicykel verzus kolobežka? Na menších a pomalších kolobežkách so 16' a 12' kolesami sa nám zdalo, že si krajinu viac vychutnáme ako, keď ju prefrčíme na bicykli.

Užitočné odkazy

1. NCH Krivý kút,
2. Mesto Spišská Belá,
3. História Spišskej Belej,
4. Trstinné lúky,
5. Odo dnes máme terénne označenie Trstinných lúk,
6. Rašeliniská Spišskej Belej,
7. Trstinné lúky,
8. NCH Lesoparkom Sever Kežmarok.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek