Trasa

Bratislava, mestská časť Vajnory – most cez Šúrsky kanál – Panónsky háj – Šúrsky rybník – Svätý Jur, Neštich – Veľkomoravské hradisko – Svätý Jur – Pustý kostolík – Bratislava, mestská časť Rača – priemyselný park na Rybničnej ulici – Jurská cesta – Vajnory

Začínam vo Vajnoroch na začiatku Jurskej cesty. Je to slepá cesta, ktorá po asi 2,5 km končí pri železničnej trati Bratislava - Košice. Platí na nej zákaz vjazdu, okrem poľnohospodárskej techniky či majiteľov niekoľkých chatiek by ste tu nemali stretnúť nikoho, hoci občas sa nájdu aj vodiči, ktorí to nerešpektujú.

Na ceste medzi poľami, ktorú tieni niekoľko stromov, sa rýchlo presúvam k malému domčeku. Ešte nedávno cyklotrasa odbočovala pri ňom, no preťala ju diaľnica. Pokračujem ďalej až takmer na koniec asfaltky, odbočku pod diaľnicou vidieť zďaleka. Pri chatách sa po novej cyklotrase vraciam naspäť k miestu, kde sa diaľnica postavila do cesty pôvodnej cyklotrase. Prejdem cez mostík nad Šúrskym kanálom. Jurava tu hneď pokračuje doľava, ale nablízku sú zaujímavejšie miesta, a tak pokračujem rovno súbežne so zelenou turistickou značkou.

O minútu som pri zrekonštruovanej kaplnke. Podľa informačnej tabule tu stála zrejme od roku 1946, nie je známe, kto ju postavil. Súčasnú postavilo OZ Panónsky háj v roku 2016.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Riedky lesík za kaplnkou patrí k Panónskemu háju. Časť hája sa v roku 2018 vyčistila od náletových drevín, na projekte sa podieľalo Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Správa CHKO Malé Karpaty a mesto Svätý Jur. Pod stáročnými dubmi, ktoré získali priestor, sa teraz pasú kravy, ktoré udržiavajú háj v tejto podobe. Okrem toho, že sa dá pozrieť, ako vyzerá starý pasienkový les, ktorých sa už veľa nezachovalo, sa vytvoril priestor pre život vzácnych chrobákov a motýľov.

Obídem dookola záhradkársku osadu. Plány rozlohy "víkendovej osady Šúr" boli veľkolepejšie, no našťastie sa nezrealizovali. Osada a Panónsky háj ležia spolu s neďalekým jelšovým lesom v národnej prírodnej rezervácii Šúr. Rezerváciu s unikátnym jelšovým pralesom najviac ohrozuje postupujúca výstavba v tesnej blízkosti.

Vrátim sa ku kaplnke a od nej sa pustím chodníkom popri plote do húštiny. Je to skratka k rybníku, pri ktorom som onedlho. Obídem ho zľava a opäť sa napojím na Juravu. Privedie ma na ďalší mostík cez Šúrsky kanál. Tu odbočím doľava na asfaltovú cestu popri železnici. Podjazdom pod železnicou a neskôr pod asfaltovou cestou sa dostanem k hlavnej ceste, popri ktorej sa presuniem do centra mesta.

Svätý Jur je veľmi príjemné mestečko, ak máte viac času, oplatí sa potúlať jeho uličkami a popri zvyšku hradieb z východnej aj západnej strany. Teraz stúpam do mestskej časti Neštich popri kostole svätého Juraja. Kostol je zaujímavý tým, že nemá vežu, ale samostatne stojacu zvonicu. Pôvodnú vežu v roku 1663 zničili turecké vojská. Traduje sa, že zvon bol počas tureckého útoku zakopaný za mestom a až o niekoľko desaťročí ho náhodne vyryla pasúca sa sviňa. Viac info o pamiatkach sa dá nájsť tu.

Na Ypsilonke odbočím doľava a stúpam popri domoch a neskôr popod Jozefkovo údolie, kde sú zvyšky lyžiarskeho areálu so skokanskými mostíkmi. Tu sa vnorím do lesa a stúpam ešte asi 15 minút do širokého sedielka. Je tu pomerne schátraná náučná tabuľa a cyklosmerovník. Hradisko začínalo hneď tu, zaberalo prakticky celý kopec po mojej pravej ruke.

Z tabule vylúštim, že prvé výraznejšie osídlenie reprezentujú zvyšky zahĺbených obydlí a doklady tkáčskej výroby z doby halštatskej, z obdobia 750 až 450 rokov pred naším letopočtom. Najväčší rozmach však hradisko zažilo od konca 8. do polovice 10. storočia nášho letopočtu. Vtedy tu boli postavené valy s výškou 9 až 11 metrov, ktoré sú v teréne doteraz jasne viditeľné. Nachádzali sa tu zrejme desiatky zrubov poskytujúce domov stovkám obyvateľov a hospodárske objekty. V 10. storočí sa osídlenie presunulo nižšie, do dnešného Svätého Jura. Hradisko potom plnilo len úlohu útočiska, neskôr ho využívali grófi zo Svätého Jura a Pezinka, no úlohu ich sídla potom prebral hrad Biely Kameň.

Vojdem do lesíka hneď blízko asfaltky, nechám si bicykel pri ohnisku a vybehnem na val a do lesa za ním. Na strome ma poteší chrobák roháčik. V ďalšej časti kopca aktuálne prebieha archeologický výskum.

Vraciam sa do sedielka a schádzam po asfaltke opačnou stranou, vynorím sa z lesa druhou časťou Ypsilonky. Prefičím cez mesto a popri benzínovej pumpe až k podjazdom, no vracať sa budem cez vinohrady. Aktuálne som na zelenej značke, ktorá míňa malý Pustý kostolík. Upravená cyklotrasa vedie neďaleko hlavnej cesty, ale odbáčam po zelenej značke doprava na šotolinovú cestu a hlbšie do vinohradov. Chvíľu stúpam a potom odbočím doľava na asfaltovú cestu, ktorou sa zase mierne zvrtnem dolu popri kamennom domčeku. Za ním odbočím doprava k posedu. Z jeho rebríka si fotím vinohrady.

Vyjdem na malý kopček s akousi ruinou a pokračujem rovno po prašnej ceste vinohradmi. Smer sa snažím udržiavať. Z najbližšej asfaltovej cesty sa mi ešte podarí napojiť kúsok nižšie na ďalšiu cestu cez vinohrady, potom sa ďalšou asfaltkou zveziem k cyklotrase. Viem, že tu bola ešte jedna cesta, zrejme o niečo vyššie, ktorou som mohla cez vinohrady smerom k Rači pokračovať, ale som ju netrafila.

Pri Božej muke na konci Rybničnej ulice sa zvrtnem doľava cez nadjazd a prechádzam po chodníku na ľavej strane cesty až k priemyselnému parku. Cezeň a popri sklade áut sa dostávam na Jurskú cestu, kde som cyklovýlet začínala. Práve tadiaľto by mala oficiálne viesť ďalšia časť Juravy.

Ide o veľmi pekný výlet, kde sa presúvame viac-menej mimo hlavných ciest, zaujímavý z prírodovedného aj historického hľadiska. Terén je nenáročný, jediné stúpanie na trase je na veľkomoravské hradisko.

Súvisiace články

Reportáž z pralesa Šúr

Panónsky háj – popod stáročné duby

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek