Už pri našej prvej návšteve Klubinskej doliny sme si všimli, že modrá cyklistická značka z nej odbočuje do Ráztockej doliny. A tak bola len otázka času, kedy zavítame aj sem. Napokon sa nám to s manželom darí koncom októbra roku 2021. Sme bez detí, ideme preskúmať terén, aby sme vedeli lepšie odhadnúť, či je to vhodné na bicykloch aj pre deti. Je veľmi pekná jeseň so stabilným počasím bez zrážok a s množstvom slnka, čo nám umožnilo bicyklovať nielen v letnom období. Vieme, že sa pri stúpaní Ráztockou dolinou zahrejeme, a tak sa zimy na bicykloch nebojíme.

Cyklotrasa

Modrá cyklotrasa 2433 – Klubina – spodná časť Klubinskej doliny – Ráztocká dolina – sedlo Kýčera – zelená turistická značka – modrá cyklotrasa 2433 a naspäť do Klubiny

Autom prichádzame do Klubiny. Parkujeme, nasadáme na bicykle a prechádzame spodnou časťou Klubinskej doliny. Netrvá dlho, objavuje sa cyklistický smerovník a napravo na odbočke chatka. Sme v nadmorskej výške 589 metrov na mieste, kde modrá cyklotrasa z Klubinskej doliny odbočuje doprava do Ráztockej doliny. Cyklosmerovník uvádza do Veľkého Potoka vzdialenosť 8,3 km, je to však do kopca cez sedlo Kýčera. My až do Veľkého Potoka nepôjdeme, naším cieľom je sedlo Kýčera ako hlavný vyhliadkový bod na cyklotrase. Spiatočnú cestu zatiaľ naplánovanú nemáme – uvidíme, ako sa budeme po stúpaní cítiť, koľko nám to bude trvať, a podľa toho sa rozhodneme. Deti zatiaľ doma bačujú samé, takže by sme nemali byť preč z domu príliš dlho.

Farebná Ráztocká dolina

Vchádzame do Ráztockej doliny, kde je chladnejšie a ešte tu panuje tieň. Asfalt je zatiaľ celkom kvalitný. Dolinka je pomerne úzka, a tak sem-tam zazvoním na zvončeku. Sme v lokalite medveďov, tak pre istotu dávam o nás vedieť. Všade naokolo nás sú pekné scenérie - jeseň sa tu naplno vyjašila. Bukové stromy majú červeno-zlatú farbu, smrekovce opadavé sú sfarbené do žlta a sú tu aj smreky, ktoré zostávajú tmavozelené. A tak majú okolité svahy krásne rozmanité farbičky. Keď ideme po slnku a stromy presvieti slnko, je to krásna paleta žiarivých farieb.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najprv smerujeme na východ. Na esíčku sa stáčame na chvíľu na juh. Cesta sa kľukatí a postupne naberáme výšku. Snažím sa ísť plynulo a nie veľmi rýchlo, aby som neprepískla tempo. Keďže neviem odhadnúť, ako dlho stúpanie bude trvať a ako to bude pre mňa namáhavé, idem radšej pomalšie a vytrvalo, na najľahšom prevode. Príroda je tak krásna, že mi nedá a pomerne často zastavujeme, aby som urobila fotky. Nakrátko ideme západným smerom a traverzujeme akýsi kopček. Terén sa trochu vyrovnáva. Prichádzame na križovatku, kde pokračujeme po modrej cyklotrase doľava a naberáme znova východný smer.

V závere tlačíme bicykle na Kýčeru

Potom prichádzame na miesto, kde sa modrá cyklotrasa odpája od traverzujúcej cesty a strmšie sa zdvíha ku Kýčere. Tu je lesná cesta horšej kvality, pokrytá lístím. Na týchto miestach schádzam z bicykla a tlačím, respektíve tlačí viac manžel ako ja. Chýba mi pevný podklad, na takýchto povrchoch strmo do kopca bicyklovať neviem. A tak asi kilometrový úsek ideme povedľa našich bicyklov.

Dostávame sa na miesta, keď sme už vyšli pomerne vysoko z údolia a ukazujú sa pohľady na hrebeň vedúci ku Veľkej Rači. Na kraji hrebeňa vidíme strechy chatiek pod Račou, z druhej strany sem vychádza lanovka. V spätnom pohľade vidíme vzadu na obzore aj Moravsko-sliezske Beskydy. Ihličnaté stromčeky tu časom podrastú a asi viac zakryjú výhľady. Chodník je stále ako tak zreteľný, takže vieme, kadiaľ máme ísť. Keď stromy definitívne ustupujú, vychádzame do pomerne širokého sedla a prehupneme sa na druhú stranu.

V sedle Kýčera

Tu sa pred nami otvárajú naozaj široké výhľady smerom do Bystrickej doliny na pozadí s vrcholkami Malej Fatry. Sú to scenérie, ktoré sú teraz v jeseni veľmi pekné. Na strome je turistický smerovník Kýčery – sme vo výške 950 metrov. Je tu modrá turistická značka, ktorá schádza cez Grúnik do Novej Bystrice, časti Cádrikovia. Zelená turistická značka pokračuje do sedla Pod Orlovom, kde ju strieda hrebeňová červená značka vedúca na najvyššiu Veľkú Raču.

Nie sme tu sami, stretávame tu prvého cyklistu, ktorý sem prišiel z druhej strany od Veľkého Potoka. Chvíľu sa rozprávame, kým čaká na ostatných členov partie, ktorí sú zatiaľ na ceste. Pekne sa dá odtiaľto pozorovať cyklotrasa, ktorá traverzuje svahy Kysuckých Beskýd nad sedlom Veľký Potok až do sedla Brýzgalky. Rozprávame sa aj o iných cyklistických tipoch v okolí, ako napríklad o cyklotrase okolo vodnej nádrže Nová Bystrica. Pri návrate nám radí pokračovať na bicykloch po zelenej turistickej značke smerom na Senkov. Jeho kamaráti čoskoro prichádzajú. Obzeráme si výhľady, ktorých sa nevieme nabažiť, pekné sú aj vysoké suché trávy, ktoré sa ohýbajú v miernom vetre. Je tu príjemne, vôbec sa mi stadiaľto nechce odísť.

Kúsok po zelenej značke a mimo značky schádzame naspäť k modrej cyklotrase

Po dlhšom oddychu a slnení sa na slniečku sadáme na bicykle a pokračujeme ďalej podľa odporúčaní, po zelenej značke. Ide po krátkom stúpaní hrebienkom pomerne rovno, sú tu výhľady. Predbieha nás tu mladý pár na elektrobicykloch, idú rýchlejšie ako my na horských bicykloch. Po asi 1,5 kilometri na zelenej značke, kúsok pred sedielkom Vyšné blato narážame na odbočku doprava. Odhadujeme, že schádza dolu k cyklotrase.

Rozhodujeme sa odbočiť na tomto mieste. Je to strmšie, manžel by to na bicykli možno aj zišiel, ale ja veru nie. A tak schádzam pešo povedľa bicykla – je to necelých 100 výškových metrov. Na bicykel nasadám, až keď sa napájame znova na modrú cyklistickú trasu, ktorá prichádza sprava a ktorou sme išli dopoludnia. Sme neďaleko miesta, kde sme začali tlačiť bicykle do kopca v záverečnom úseku na Kýčeru.

Znova na modrej cyklotrase a zjazd

Sme na známej ceste, nasleduje zjazd na bicykli - časť, ktorú si naplno vychutnávame. Len škoda, že zjazd rýchlo ubieha. Slnko sa na oblohe posunulo a miesta, ktoré boli ráno na slnku, sú teraz v tieni. Na križovatke, ktorú som spomínala, si pri spiatočnej ceste všímam, že zľava sem vedie cesta, ktorá je druhou alternatívou pre návrat na cyklotrasu. Stačí, ak po zelenej značke na hrebeni od Kýčery prejdete ďalej ako sme išli my, až na Dedovú. Kúsok za Dedovou sa zo zelenej značky odpája doprava dolu neznačená cesta – tou je spojnica s modrou cyklotrasou. Trasa je tak o niečo dlhšia a dlhší je potom tiež zjazd pri návrate. Môžeme ju vyskúšať nabudúce, keď sem prídeme a budeme mať viac času. Teraz nám vyvolávajú deti. Som z toho mierne nervózna, ale snažím sa nemyslieť na to, čo sa deje doma. Ešte si naplno užívame krásy jesennej prírody, pokoj a ticho. Krátko pred napojením na Klubinskú dolinu stretávame v opačnom smere skupinku cyklistov, ktorí s výstupom hore Ráztockou dolinou iba začínajú. Keď prídeme do Klubiny k autu, sme maximálne spokojní.

Iné alternatívy cyklotrasy

Už viem, aké pekné výhľady sú v sedle Kýčera a že ak ste odhodlaní a máte na bicykloch trochu natrénované aj trasy so stúpaním, Kýčera vám nebude robiť problém a odmení vás krásnymi výhľadmi. Ako som spomínala zo sedla Kýčera môžete pokračovať do sedla Veľký Potok a odtiaľ, aby ste nestrácali získanú výšku, až do sedla pod Brýzgalky (zelená cyklotrasa 5451) a klesať k Vychylovským prahom, to si chce na bicyklovanie vyhradiť viac času.

Ak si nepotrpíte na výhľady a nechce sa vám tlačiť bicykel na Kýčeru, na mieste, kde modrá cyklistická trasa začne stúpať ku Kýčere, môžete pokračovať ďalej po neznačenej ceste a traverzovať po nej svahy pod Orlom. Kľukatiaca cesta vás privedie popod Skalku až na samý záver Klubinskej doliny, kde zídete ku chatkám. Oddychovým zjazdom po asfalte cez Klubinskú dolinu sa môžete vrátiť naspäť do východiskového bodu.

Záver

Ak som vás do novej cyklistickej sezóny roka aspoň trochu navnadila a v najbližších dňoch prevetráte svoj bicykel, tak písanie článku malo zmysel. Ak si prídete niektorú zo spomínaných trás vyskúšať, budem ešte radšej. Verte, že sa to oplatí na bicykloch aj pri troche námahy, ja som toho živým dôkazom.

Prajem nezabudnuteľné zážitky a do skorého bicyklovania.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek