Trasa

Trebišov – Malý Ruskov – Plechotice – Veľké Ozorovce – Malé Ozorovce – Bralo – Dubiny, Dargov – Trnávka – Sečovce – Plechotice – Malý Ruskov – Trebišov

Už v marci sa dosť oteplilo, prvé tohtoročné kilometre na bicykli mám v nohách, a tak sa rozhodujem pre trocha dlhšiu trasu po okolí. Mojím zámerom je spoznať zo sedla niekoľko dedín dolného Zemplína. Ráno o ôsmej vyrážam v ústrety slnečnému dňu, ktorý by mal vydržať počas celého dnešného dňa. Z Trebišova, kde bývam si to na kruhovom objazde nasmerujem vpravo hore cez nadjazd nad železničným priecestím, aby som hneď z neho odbočil ku kasárňam a ulicou pokračoval z mesta na križovatku smer Sečovce.

Je to tak na zahriatie a potom pred ďalšou križovatkou na Plechotice odbočujem poľnou cestou k viacúčelovej vodnej nádrži – rybníku MO SRZ v Trebišove, kde sa chcem na chvíľku zastaviť a trochu vstrebať okolitú prírodu okolo nádrže, zaliatej ranným vychádzajúcim slnkom. Aj prvé lístočky na vŕbach sú predzvesť prichádzajúcej jari. Niekde v zelenajúcej sa tráve je vidieť prvé kvietky na vyhriatych slnečných miestach. Vnímam okolie a čerstvý vzduch ešte nie prehriaty, ale skôr chladivý z odchádzajúcej zimy. Odchádzam od rybníka po panelovej ceste smerom na štátnu cestu, aby som pokračoval do prvej dediny.

Po chvíľke som na začiatku dediny Nový Ruskov a jeho časti Malý Ruskov. Je to menšia dedina, v ktorej je penzión. Najprv sa zastavujem pri rímskokatolíckom kostole. Chvíľka na prehliadku a som pri gréckokatolíckom chráme. Opäť zopár záberov z kostola a mierne stúpam za dedinu a potom nasleduje mierny zjazd dole do Plechotíc. Vľavo je ešte jedno miesto, kde dnes nejdem. Ide o starý židovský cintorín vzdialený možno 200 m vľavo od cesty. Nevedie k nemu prístupová cesta. Cez pole sa k nemu však dá dostať. O chvíľu vchádzam do dediny Plechotice.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Plechotice

Dedinka len asi 10 km vzdialená od mesta Trebišov. Prvé zastavenie mám pri materskej škole, pred ktorou stojí pamätník vojakom padlým počas II. svetovej vojny. Len o niekoľko metrov ďalej za krčmou a obchodom je obecný úrad a kultúrny dom a za nimi futbalové ihrisko. Hneď som pri parčíku pred kostolom vsadenom medzi dvomi cestami. Zastavujem sa pred kostolom, aby som si ho obzrel a urobil fotodokumentáciu. Ide o rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice. Na týchto miestach však stál kostol v roku 1333 zasvätený Jánovi Evanjelistovi. Okrem kríža je vľavo pred kostolom ešte kaplnka.

Odchádzam bočnou ulicou von z dediny a mierne stúpam. Za dedinou sa mi otvárajú výhľady navôkol. Poľná cesta vedie k stožiaru na Grúni (189 m) sa stáčam západným smerom a klesám k potoku Číža, kde pokračujem okolo jeho brehu severným smerom až dorazím k hrádzi vodnej nádrže s výmerou 40 ha, dnes v súkromných rukách slúžiacej ako chovný rybník. Pravdu povediac, nevyzerá to tak. Niekedy to tak ale bolo. Na jej hladine sa v pokoji pohybuje zopár kačíc a je vidieť nejaké volavky na okraji, čakajúce na potravu. Poľná cesta vedie vedľa jej brehu až do dediny Veľké Ozorovce.

Veľké Ozorovce

Dedina ležiaca na trase Zemplínska Teplica – Sečovce v mierne zvlnenom teréne Podslanskej pahorkatiny. O jej histórii bolo niečo napísané počas putovania dedinami počas poslednej, 16-tej časti Podhorím Slanských vrchov. Hneď pri potoku vedúcom cez hlavnú ulicu je v parčíku postavený pamätník padlým v II. svetovej vojne a k vypáleniu obce. Len niekoľko metrov ďalej sú potraviny, kde je socha Panny Márie. Na druhej strane potoka je rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie postavený v roku 1890 (s niekoľkými rekonštrukciami). V obci stáli tri panské kúrie. Pri kostole opäť sadám do sedla bicykla a šliapem do pedálov smerom k ďalšej dedine. Cestou mám pekný výhľad na časť Slanských vrchov po mojej ľavej ruke v smere na západ. Počas cesty miniem prícestný kríž medzi dedinami a robím si zopár fotiek Slanských vrchov, pod ktorými je vidieť vežu vojenskej strelnice a cvičiska. Mierne klesám a vchádzam ku križovatke, kde odbočujem do dediny ku kostolom.

Malé Ozorovce

Tiež podhorská dedina, v ktorej je jedna národná kultúrna pamiatka. Hneď vedľa kostola stojí drevená zvonica, ktorá bola postavená bez jediného spojenia železným klincom. Hneď pri sebe sú postavené dva kostoly. Prvý je gréckokatolícky a druhý rímskokatolícky. Samotná zvonica bola postavená v roku 1619 v neskororenesančnom slohu. Trochu si to detailnejšie popozerám a odchádzam smerom k obecnému úradu, kde je pred potokom kultúrny dom a pred ním tabuľa Gotickej, Železnej a Vínnej cesty s opisom Malých Ozoroviec. Obecný úrad je spojený s materskou školou a je na ňom pamätná tabuľa k oslobodeniu obce. Pokračujem vedľa potoka, kde záhradu spestruje žlto kvitnúci zlatý dážď a v tráve pri plotoch sa objavujú žlté púpavy. V dedine je prameň Geretsch s pitnou vodou, ale dnes k nemu nejdem, lebo len nedávno som sa túlal po okolí cestou na Košiarny vrch. Niekedy tadeto viedla miestna značka až k Bralu. Dlho však nebola obnovená a je ju vidieť slabšie. Po panelovej ceste vedľa potoka sa dostanem na začiatok krížovej cesty k miestu zjavenia Panny Márie.

Krížová cesta a pútnické miesto Bralo

Nachádza sa severozápadne od obce pod Dlhým vrchom. Jej začiatok je pri potoku, ktorý pretína cestu smerom na Zbehňov. Práve tu je prvé zastavenie krížovej cesty. To mám zhruba polovicu 3,5 km z cesty k pútnickému miestu v starom kameňolome. Jej zastavenia sú v podobe jednotlivých obrazov. Pri niektorých je lavička na posedenie a oddych. Krížová cesta mierne stúpa obkolesená stromoradím a neskôr len lúkou. V lese už rastie veternica. Neskôr je vidieť mesto Sečovce z lúk, kde rastú jednotlivo staré duby. Pri posledných zastaveniach je nádherný pohľad na časť Slanských vrchov.

Zastavení je pätnásť, a tak neskôr pátram prečo. Zvyčajne je to štrnásť zastavení, ale niektoré majú buď na začiatku poslednú večeru, alebo na konci vzkriesenie. Pod lesom je železný kríž a to musím riadne zaprieť do pedálov, aby som sa dostal k nemu. Pokračujem lesnou cestou ďalej sa ešte vrátim. Posledné metre lesom a som v kameňolome a v pútnickom mieste. Pod skalnou časťou je oltár so strieškou, pred ním drevený kríž. Vľavo obraz Panny Márie a na strome ikona Ježiša Krista. Napravo sú miesta, kde sa nachádzajú spovedelnice. Vľavo je jeden prístrešok. Pred oltárom a krížom sú štyri rady lavičiek na sedenie. K tomuto pútnickému miestu sa viaže zjavenie sa Matky Božej mníške v roku 2003 a následne sa tu potom každý mesiac konala bohoslužba, na ktorej vyslovovala jej slová pri jej zjaveniach.

Je to veľmi pekné miesto na rozjímanie pre veriacich, ale aj tak len prísť sem sadnúť si a v myšlienkach na hocičo sám sebe odpovedať o svojom či svetskom živote. Trocha sa odreagovať od uponáhľaného života. Vraciam sa pod les na lúku ku krížu. Nádherný výhľad na časť Východoslovenskej nížiny mám ako na dlani. Za dobrej viditeľnosti dovidieť ďaleko. Sečovce a okolité dediny, Vihorlatské vrchy, Zemplínske vrchy a mesto Trebišov. Vľavo smerom k potoku pod stromami je prameň s kaplnkou, z ktorej vyteká voda. Tiež sú tu lavičky na sedenie a na okraji miesta na opekanie.

Tiež som si oddýchol a niečo zajedol, veď ma čaká cesta do Dargova a potom smer Trnávka, Sečovce, Plechotice a cez Malý Ruskov domov. Opúšťam pútnické miesto a cez potok Milač sa dostanem na lesnú zvážnicu, ktorou budem pokračovať smerom na sever k dedine Dargov. Tu je to opäť pohodová trasa bez náročných stúpaní. Počas cesty lesom zvážnicou spomeniem len vľavo na križovatke lesných ciest drevený kríž a pod ním obraz Matky Božej na jednej vysokej borovici. Miniem poľovnícky posed po pravej strane. Zastavujem sa akurát na menšej lúčke s výhľadom na Vihorlat a pokračujem po 3 km, keď dorazím do motokrosového areálu Dubiny nad dedinou Dargov.

Pod motokrosovým areálom je ešte amfiteáter. Pekne mám pred sebou pohľad na dedinu a na časť Slanských vrchov okolo Strechového vrchu a Lazov. Do dediny dnes nepokračujem, ale sa trocha vraciam hore druhou stranou areálu, aby som sa po pol kilometri jazdy hore stočil na juhovýchod a dostal sa lesíkom na polia a poľnou cestou klesám bez šliapania do pedálov, až kým sa nezastavím pri potoku, kde prejdem pomedzi stromy. Tu si pofotím zopár pekných kvetov, žlté prvosienky, fialové pľúcniky, ale aj fialky, žlté krivce, veternice aj žlté hlávky púpav.

Po celý čas jazdy cez polia mám pekný výhľad na krajinu a časť Slanských vrchov a tiež na Vihorlat. Prejdením potoka Lieskovec ešte chvíľku pokračujem cez polia a za ďalším potokom vchádzam do dediny pri družstve s ruinami maštalí. Dostanem sa k mostu cez potok Trnávka a ten ma sprevádza po dedine. V nej sa veľmi nezdržiavam. Akurát idem ku kostolu, potom opäť cez most na opačnú stranu potoka a pokračujem ulicou k vodnej nádrži nad mestom Sečovce. Ide o skoro 10 ha vodnú plochu slúžiacu MO Slovenského rybárskeho zväzu v Sečovciach pre účely športového rybolovu. Poľná cesta vedie ponad nádrž smerom k mestu.

Pred sebou mám mesto Sečovce a vidím dominantné stavby v podobe kostolných veží, ktoré prevyšujú ostatné budovy. Spätne od cestného kríža sa ešte trocha poteším pohľadom na vzďaľujúce sa Slanské vrchy a vchádzam do mesta a uličkou sa dostanem na hlavnú cestu, ktorá vedie k autobusovej stanici. Pred ňou pokračujem v smere na Trebišov, ale nejdem vez Veľký Ruskov. Vpravo na križovatke smerom do Plechotíc odbočím a mierne stúpajúc pokračujem až za mesto Sečovce. Po menej frekventovanej ceste spájajúcej Sečovce a dedinu Plechotice pokračujem v návrate do Trebišova. Za Sečovcami je pri kríži prístrešok so stolom, kde sa môže pocestný schovať pred nečasom. 8 km po asfaltovej mierne sa vlniacej ceste prejdem rýchlo. Sledujem okolie a zastavím sa len na pár pekných fotiek smerom k dedine a v diaľke na vrch Lipovec, vrchy okolo Veľkého Miliča a Bogoty v Slanských vrchoch. Miniem niekoľko prícestných krížov, posledný drevený je pred vjazdom do dediny Plechotice.

Hneď na prvej odbočke, kde som ráno vchádzal do dediny, odbočujem vľavo a šliapem mierne stúpajúc smerom na Veľký Ruskov, časť malý Ruskov. Ním prefrčím bez zastavovania, len za jazdy si urobím nejaké zábery. Dorazím až k križovatke ciest prichádzajúce zľava od Sečoviec, kde odbočujem vpravo, aby som pokračoval ešte asi kilometer na križovatku hlavnej cesty z výpadovky od Slovenského Nového Mesta, kde odbočím a pokračujem okolo vagónky a kasární do mesta prejdením cez závory trate. Posledné dnešné stúpanie nadjazdom ponad železničnú trať a bez šliapania dorazím na kruhovú križovatku.

Zhodnotenie

V peknom slnečnom jarnom počasí som prešiel niekoľko desiatok kilometrov cestami-necestami, aby som spoznal niekoľko pekných miest zo sedla bicykla. Množstvo pekných výhľadov a pohľadov na mne známe miesta ma dnes potešili. Rozvíjajúca sa príroda začína naberať na svojej kráse. Všetko sa navôkol zelenia a pribúdajú jarné kvety. V peknom zátiší pútnického miesta na Brale som sa mohol zamyslieť a vniesť do svojej duše trocha pokoja na nasledujúce dni. Porozmýšľať o všetkom, ale aj o tom, že príroda ma nikdy nesklame a vždy očarí svojimi nevšedným a čarokrásnym prostredím. Musím sa priznať, že aj keď som viac zameraný na pešiu turistiku, tak aj samotná cykloturistika má svoje čaro, preto budem musieť častejšie vyraziť za dobrodružstvom, vnímaním okolia a nových miest zo sedla bicykla. Bol to dnes nádherný cykloturistický deň.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek