Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cyklotúra Na Horný dom a Jaseňovú skalu s deťmi

Občas si zalistujem v hrubom turistickom atlase. Vždy tam nájdem turistickú cestu, ktorá ma osloví. V tomto prípade som otvorila atlas na strane 232. Pohľadom som sledovala žlté, zelené, červené a modré hadíky na zelenkavom podklade.

Vzdialenosť
5 km
Prevýšenie
+305 m stúpanie, -305 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 11.06.2022
Pohoria
Vtáčnik (CHKO Ponitrie)
Trasa
Voda
Medzi Sekaninami a Bistričianskou dolinou je vedľa cesty prameň
Doprava
Nováky (vlak, bus) - Kamenec pod Vtáčnikom (bus, parkovanie na Sekaninách, bicykel, cyklovozík)
SHOCart mapy
» č.483 Tribeč, Vtáčnik (1:40.000)

Oči mi padli na modrého hadíka. Tiahol sa od Kamenčianskych Sekanín cez Bystričiansku dolinu po Horný dom. Trasu dôverne poznám. Je to stará asfaltová cesta, ktorá končí na Hornom dome. Chodievali sme po nej na Hrádok a Buchlov. Vždy sme nadávali na hodinovú chôdzu po asfaltke. No teraz sa mi začala asfaltka pozdávať. "Však to je cesta, ako stvorená pre náš cyklovýlet," povedala som si. Nejazdia tam autá a je to v tieni stromov. Ale ísť iba na Horný dom by bola nuda. V mape je nad Horným domom naznačené skalisko s nápisom Jaseňová skala (913 m). Nikdy som tam nebola. Zvedavosť ma ale prinútila, sa na skalu pozrieť cez Google.

Skala vyzerala na obrázkoch pekne. Dokonca tam mal byť 250-ročný starý buk, taktiež bol zaznačený na mape. Vyzeral to byť skvelý výlet. A keď všetci súhlasili, vydali sme sa na druhý deň na túto miniatúrnu expedíciu: "Prieskum Jaseňovej skaly".

Cestou na Horný dom

Snažila som sa naplánovať cyklovýlet tak, aby nám naše minibábo vo vozíku spalo. No človek mieni, Pán Boh mení. Babatinko sa vyspalo už v aute. Keď sme prišli na Sekaniny, bolo vyspaté do ružova. S Domčom sme boli zladený tím. On nachystal bicykle a ja dieťa. Pripútala som ju do vozíka a s malou dušičkou dúfala, že nebude plakať. Pohli sme sa po starej ceste smerom na Horný dom. Našich cykloparťákov sme nečakali. Mala som tušenie, že nás určite dobehnú po ceste, pretože nás pravdepodobne čaká tlačenie cyklovozíka a bicyklov. Trielili sme na bicykloch hore. Na pravej strane od cesty sa v lese schovávala Veľká skala (prírodná rezervácia). Skaly sme nevideli, ale pamätám si pohľad z Hrádku na ne.

Prišli sme k prameňu. Tu Agátka nespolupracovala. Musela som ju vytiahnuť z vozíka a uložiť do nosiča na mňa. Zrazu sme mali pred sebou horšiu časť cyklovýletu. Šliapanie. Dominik nadával, že musel tlačiť dva bicykle a aj cyklovozík. Ja som si spokojne niesla malý batôžtek s nožičkami a ručičkami. Prešli sme okolo senníka vedľa cesty. Nasledoval smerovník Bystričianska dolina. Upozorňoval turistov na možnosť odbočiť z asfaltky na zelenú značku, ktorá smerovala na Buchlov. My sme neodbáčali a poslušne kráčali po asfaltke až na jej samý koniec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Konečne som uvidela napoly rozpadnutý "Horný dom". Je veľká škoda, že tak schátral. Určite by tu dobre padla chata s výčapom a studenou kofolou. Parťáci nás po ceste nedobehli, tak sme si urobili piknik v prírode. Rozložili sme si deku s desiatou a rozhodli sme sa na nich počkať. Ubehla pol hodina a oni nikde. V oblasti nie je mobilný signál, tak nám nezostalo nič iné, iba čakať. Nakoniec predsa dorazili. Aj oni nakŕmili svoju malú ratolesť, aby mohli ísť ženy s deťmi na prieskum skaly. Naľahko, bez batohov. Chlapi zostali strážiť bicykle. Deti sme si pripli na seba. Trčali im iba končatiny. Hlavičkou zvedavo pozerali po zelených listoch a ručičkami sa naťahovali po nich.

Prieskum Jaseňovej skaly

Cesta na Jaseňovú skalu sa tiahla poza Horný dom. Hneď na začiatku sme prešli lávkou ponad horský potôčik a následne sme museli prekonať prvú nástrahu - žihľavu veľkú až do pol pása. Bolo vidieť, že chodníčkom veľa turistov nechodí. Nožičky našich detí vytŕčajúce z nosičov sme kryli vlastnými rukami, a tak sme prešli cez žihľavu. Samozrejme, obe sme mali kraťasy. Od členkov až po stehná sa nám objavili drobné červené pupienky, ktoré svrbeli ako ďas. Povedali sme si: "Vydržíme".

Prebrodili sme sa aj obrovskými lopúchmi a konečne sme sa ocitli v lese. Začali sme stúpať starým lesom. Stromy mali značný vek. Hľadala som medzi nimi "najstarší dub". Prišli sme k tabuli z roku 1994. Písalo sa na nej o CHKO Ponitrie a náučnom chodníku Vtáčnik. Vedľa tabule bol akýsi starý buk, ale či to bol správny strom, neviem. Ako sme stúpali lesom, na chodníku sa čoraz častejšie povaľovali andezitové skaly. Naľavo od chodníka sa začala vypínať skala. Prechádzali sme popod ňu. Obe sme mali v hlave otázku, či je to naša Jaseňová skala, ale ani jedna sme nepoznali odpoveď. Mobil nemal žiadny signál, tak sme si to nemohli preveriť na online mapách.

Terén začal byť dosť náročný pre matky s deťmi v nosičoch, a tak sme naše tempo značne spomalili a dávali si veľmi veľký pozor na to, kam stúpame. Vyšli sme nad úroveň skalnej steny. Pohľadom som hľadala bočnú cestu, ktorá by viedla tým smerom. Ale nič tomu nenasvedčovalo. Kráčali sme teda ďalej chodníkom po modrej. Pred nami v lese bolo vidieť ešte jednu skalu. Tiež bola po ľavej strane, lenže bola viac vzdialená od chodníka. "Žeby to bola tá skala?" premýšľali sme nahlas. To sa dozvieme však možno nabudúce, keď sa tam raz vrátime, pretože tu sme sa otočili a vrátili sa späť. Možno sme boli od cieľa len pár metrov a možno nie. Ale nezúfame. Skala nám nikam neutečie. Vodu aj „špeciálnu výbavu na expedíciu s deťmi“ sme nechali pri Hornom dome. V plienke jedného z detí sa udiala kalamita. Priorita suchého zadku je dôležitejšia. Cestou dole sme snovali plán, ako sa rovnakou cestou vydáme na Vtáčnik.

Na záver radler

Po našej "krátkej" prechádzke sme sa dopŕhlené vrátili k chlapom bez dosiahnutého cieľa. Boli radi, že to s nami nemuseli podstúpiť. Dali sme deti na poriadok, zapli sme ich do kočov a hybaj dole. Frčali sme dole a dúfali, že nebudeme musieť kráčať peši. Dostali sme sa až k autu. To bola paráda. Neďaleko je farma, kde sme sa zastavili na radlera. Tu sme pobudli hodnú chvíľu. Skrátka sme sa tu "zasedeli". Slniečko nás pekne opekalo a my sme sa škerili do pohárov s radlerom. Bola to naša miniodmena za šliapanie hore.

Doma mi to nedalo a pozerala som Jaseňovú skalu opäť na mape. Áno, bolo to tak, ako ste tušili. Skala bola v lese pred nami a my sme sa pred ňou otočili. Už aspoň vieme, čo nás bude čakať nabudúce.

Fotogaléria k článku

Najnovšie